Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 80/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., T., zastúpenej advokátkou JUDr. J. Č., J., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prácu podľa Slovenskej

republiky rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v D. S. sp. zn.

zo 6. februára 2004 v spojení s rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny B.

sp. zn. 3367/2004/525-OÚ z 23. apríla 2004, ako aj postupom uvedených orgánov, ktorý

vydaniu označených rozhodnutí predchádzal, a taktiež pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-KS 52/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2007 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prácu podľa (ďalej

len „ústava“) rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v D. S. (ďalej len „úrad

práce“) sp. zn. zo 6. februára 2004 v spojení s rozhodnutím Ústredia práce,

sociálnych vecí a rodiny B. (ďalej len „ústredie práce“) sp. zn.

z 23. apríla 2004, ako aj postupom uvedených orgánov, ktorý vydaniu označených

rozhodnutí predchádzal, a taktiež porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-KS 52/2005.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že úrad práce rozhodnutím

sp. zn. zo 6. februára 2004 rozhodol o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru sťažovateľky odvolaním podľa o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o štátnej službe“) uvedúc, že v súlade so schválenou systemizáciou

štátnozamestnaneckých miest platnou od 1. februára 2004 došlo k zrušeniu jej

štátnozamestnaneckého miesta, v dôsledku čoho sa stala nadbytočnou. Sťažovateľka sa proti

uvedenému rozhodnutiu odvolala. Ústredie práce však ako odvolací orgán rozhodnutím

sp. zn. 3367/2004/525-OÚ z 23. apríla 2004 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie

úradu práce zo 6. februára 2004 potvrdil.

Sťažovateľka sa žalobou z 21. mája 2004 domáhala preskúmania uvedených

právoplatných rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (§ 144 zákona

o štátnej službe v spojení s až 250k - ďalej aj „OSP“).

Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. -38

zo 17. marca 2005 jej žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu

zo 17. marca 2005 podala sťažovateľka odvolanie. Najvyšší súd v odvolacom konaní

potvrdil rozsudkom sp. zn. 1 Sž-o-KS 52/2005 z 27. októbra 2006 prvostupňový rozsudok

krajského súdu č. k. -38 zo 17. marca 2005.

Sťažovateľka v návrhu podanom ústavnému súdu tvrdí, že rozhodnutím úradu práce

sp. zn. zo 6. februára 2004 v spojení s rozhodnutím ústredia práce

sp. zn. 3367/2004/525-OÚ z 23. apríla 2004, ako aj postupom uvedených orgánov, ktorý

vydaniu označených rozhodnutí predchádzal, bolo porušené jej základné právo na prácu

podľa . Prvostupňové rozhodnutie o odvolaní zo štátnozamestneneckého

pomeru bolo nezákonné. Pokiaľ chcel služobný úrad ukončiť jej štátnozamestnenecký pomer

z dôvodu ktorý skutkovo vymedzil (zrušenie štátnozamestnaneckého miesta v súlade so

schválenou zmenou systemizácii štátnozamestnaneckých miest), mal postupovať podľa § 40

ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe, ktorý podmieňuje skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru aj ďalšími okolnosťami (napr. nesúhlasom štátneho zamestnanca s trvalým

preložením podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe). Rozhodnutie bolo podľa sťažovateľky

nedostatočne odôvodnené a nepresné. Navyše nebolo podpísané oprávnenou osobou.

Ústredie práce však ako odvolací orgán ochranu sťažovateľkiným právam neposkytol

a nezákonné prvostupňové rozhodnutie úradu práce zo 6. februára 2004 potvrdil.

Sťažovateľka tvrdí, že dôvod ukončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru zo strany

služobného úradu je vykonštruovaný. Skutočným dôvodom je podľa nej skutočnosť,

že v minulosti upozorňovala na nezákonné nakladanie, resp. machinácie a pri nakladaní

s finančnými prostriedkami štátu v súvislosti s predmetom činnosti služobného úradu.

Preskúmania zákonnosti právoplatných rozhodnutí vo veci ukončenia

štátnozamestnaneckého pomeru sa sťažovateľka domáhala aj v konaní pred krajským

súdom (sp. zn. ) a následne prostredníctvom odvolania aj pred najvyšším

súdom. Najvyšší súd však v konaní (sp. zn. 1 Sž-o-KS 52/2005) nepostupoval plynulo,

dokonca viac ako rok bol vo veci úplne nečinný.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že rozhodnutím úradu práce sp. zn. zo 6. februára 2004 v spojení

s rozhodnutím ústredia práce sp. zn. 3367/2004/525-OÚ z 23. apríla 2004, ako aj postupom

uvedených orgánov, ktorý vydaniu označených rozhodnutí predchádzal, bolo porušené jej

základné právo na prácu podľa a postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-KS 52/2005 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa . Zároveň požiadala o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

II.

2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2 Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označil za porušovateľa svojich práv ( ). Konanie pred ústavným súdom

je navyše ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal

do konania o sťažnosti iný orgán verejnej moci bez výslovného návrhu sťažovateľa.

V časti týkajúcej sa sťažovateľkou namietaného porušenia jej základného práva

na prácu zaručeného v smeruje sťažnosť proti procesnému postupu

a rozhodnutiam úradu práce a ústredia práce.

Ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný

súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej

aj „sťažovatelia“) vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Uvedený princíp sa nepochybne týka aj prípadov, v ktorých sa sťažovatelia ako

účastníci konania pred orgánom verejnej správy môžu domáhať ochrany svojich základných

práv alebo slobôd, využitím právnych prostriedkov nápravy, ktoré im na tento účel dáva

k dispozícii zákon.

V danom prípade sa sťažovateľka mohla ochrany svojich práv vo vzťahu

k zákonnosti postupu a označených rozhodnutí úradu práce a ústredia práce domáhať

využitím žaloby podľa zákona o štátnej službe v spojení s až 250k .

Sťažovateľka teda vo vzťahu k procesnému postupu a napádaným rozhodnutiam

úradu práce zo 6. februára 2004 a ústredia práce z 23. apríla 2004 disponovala dostupným

a účinným prostriedkom nápravy v záujme ochrany jej základných práv priamo v konaní

pred všeobecnými súdmi podľa prvej a druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku. Vzhľadom na túto okolnosť je bezprostredne vo vzťahu k sťažovateľkou

napádanému procesnému postupu a napádaným rozhodnutiam úradu práce a ústredia práce

v zmysle vylúčená právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2.3 Sťažovateľka tvrdí, že postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. 1 Sž-o-KS 52/2005 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Z obsahu listín pripojených k sťažnosti vyplýva, že pred podaním ústavnej sťažnosti

(sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 29. januára 2007) najvyšší súd v konaní

vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-KS 52/2005 už rozhodol rozsudkom z 27. októbra 2006, ktorý

nadobudol právoplatnosť 1. decembra 2006.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci, proti ktorému

sťažnosť smeruje, vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento

orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti spočívajúcej v namietanom porušení základného

práva sťažovateľky zbytočnými prieťahmi v konaní v danom prípade vyplýva z toho,

že porušenie svojich práv uvedeným zásahom sťažovateľka namieta v konaní

pred všeobecným súdom, ktorý už vo veci právoplatne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa . Ústavná úloha najvyššieho súdu pri naplnení účelu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

skončila právoplatným rozhodnutím vo veci samej (odstránením právnej neistoty

sťažovateľky) pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

V čase podania sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu už najvyšší súd nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy

v ňom. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť podaná proti

najvyššiemu súdu je zjavne neopodstatnená (obdobne napr. - uznesenie

o predbežnom prerokovaní sťažnosti, , ).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.