Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 354/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka

a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa na neverejnom zasadnutí 24. mája 2007

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti S., a. s., N., právne zastúpenej advokátom

JUDr. P. J., B., vo veci porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a základného práva na súdnu ochranu podľa

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-89 z 28. júna 2006 a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -89 z 28. júna 2006

p o r u š i l základné právo spoločnosti S., a. s., podľa Slovenskej

republiky.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -89 z 28. júna 2006

z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je p o v i n n ý zaplatiť obchodnej spoločnosti S., a. s.,

trovy právneho zastúpenia v sume 6 887,72 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatsedem

slovenských korún a sedemdesiatdva halierov) na účet právneho zástupcu JUDr. P. J., B., do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-15 z 15. novembra 2006 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti

S., a. s., N. (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. P. J., B., ktorou

namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k.

-89 z 28. júna 2006.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľka v podaní z 5. januára

2007, ako aj krajský súd vo vyjadrení z 18. decembra 2006 vyslovili súhlas s tým, aby sa

upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd preto vo svojom rozhodovaní vychádzal

z obsahu sťažnosti, z písomných vyjadrení a listinných dôkazov.

Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 20

ods. 1 a rozsudkom krajského súdu č. k. -89 z 28. júna

2006 s tým, aby bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, a uložil krajskému

súdu povinnosť zaplatiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 000 Sk a nahradiť trovy jej právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby spolu

s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), pretože právny zástupca sťažovateľky je

platcom DPH.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa na Okresnom

súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) domáhala uloženia povinnosti V., a. s., B.

(ďalej len „odporkyňa“), zaplatiť jej 95 540 Sk z titulu poplatku z omeškania vo výške

0,1 % denne. Sťažovateľka získala uvedené právo ako postupník na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok od postupcu, prevádzkovateľov lekárne. Sťažovateľka dodávala

tovar prevádzkovateľom lekárne, ktorí jej na úhradu faktúr postúpili pohľadávku, ktorú mali

voči V., a. s. Medzi sťažovateľkou (navrhovateľkou) a odporcom bola sporná skutočnosť, či

sťažovateľka má právo požadovať za omeškanie spadajúce do obdobia od 1. júna 2003

poplatok z omeškania 0,01 % denne alebo 0,1 % denne a za omeškanie spadajúce do

obdobia od 15. júla 2004 žiaden poplatok z omeškania alebo poplatok z omeškania 0,1 %

denne.

Okresný súd rozsudkom č. k. -47 z 30. januára 2006 zaviazal

odporkyňu na zaplatenie sumy 9 588,50 Sk, vo zvyšku žalobný návrh zamietol a žiadnemu

z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Z rozsudku vyplýva, že okresný súd

priznal sťažovateľke poplatok z omeškania vo výške 0,01 % denne z dlžnej sumy do

15. júla 2004 a za neskoršie omeškanie nepriznal žiaden poplatok z omeškania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol: „(...) Odporca v písomnom vyjadrení s časťou

návrhu nesúhlasil, poukázal na zmenu ,

ktorý stanovil výšku poplatku z omeškania od 1. 6. 2003 na 0,01 % denne z dlžnej sumy.

Súčasne poukázal na skutočnosť, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

17. 5. 2005 stratilo ustanovenie v znení neskorších

predpisov účinnosť dňa 15. 7. 2004. Uznal v prípade faktúry č. 3210010 poplatok

z omeškania vo výške 8.896,- Sk, v prípade faktúry č. 31003 vo výške 692,50 Sk.

Nález Ústavného súdu č. bol uverejnený v zbierke zákonov 15. 7. 2004,

dňom uverejnenia ustanovenie v znení neskorších

predpisov stratilo účinnosť. Keďže Národná rada SR neuviedla toto ustanovenie zákona do

súladu s SR, po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu ust. zák.

č. stratilo platnosť. Iba za predpokladu, že by Ústavný súd vyslovil nesúlad

ust. s SR by mohol navrhovateľ vymáhať od

odporcu poplatok z omeškania vo výške 0,1 %, teda podľa predchádzajúceho platného

Poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania bol

v upravený od 1. 1. 1997 a platil do 1. 6. 2003, kedy nadobudol

účinnosť Podľa neho poplatok z omeškania predstavoval 0,01 %

z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Táto úprava poplatku z omeškania bola účinná do

15. 7. 2004, t. j. do vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR č. v Zbierke

zákonov a dňom 16. 1. 2005 stratila platnosť. Keďže nálezy Ústavného súdu nepôsobia

spätne, poplatkom z omeškania ako sankciou môže byť postihnutá zdravotná poisťovňa iba

za predpokladu, že sa dostala s plnením do omeškania v čase do 15. 7. 2004, relevantnou je

iba doba omeškania do tohoto termínu.

Odporca sa dostal do omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni

splatnosti predmetných faktúr - 10. 12. a 12. 12. 2003 do dňa vyhlásenia nálezu Ústavného

súdu a teda účinnosti - 15. 7. 2004. Za uvedené obdobie súd priznal

navrhovateľovi príslušný poplatok z omeškania vo výške 0,01 % z dlžnej sumy za každý deň

omeškania, celkovo 9.588,50 Sk. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke

zákonov, teda 15. 7. 2004, stratilo ustanovenie účinnosť.

Nakoľko zákonodarca neuviedol v zmysle zákona uvedené ustanovenie do súladu s

SR, stratilo platnosť a od 15. 7. 2004 nemožno priznať žiaden poplatok z omeškania.“

Proti zamietajúcej časti rozsudku okresného súdu sa sťažovateľka odvolala.

O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -89 z 28. júna 2006 tak, že

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že sťažovateľke priznal sumu

18 928,50 Sk a vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil s odôvodnením: „Odvolací súd sa

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že za obdobie od počiatku omeškania t. j. od

11. a 12. decembra 2003 do 14. júla 2004 patrí žalobcovi poplatok z omeškania v sadzbe

0,01 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo by

v rozpore so zásadami právneho štátu priznať nálezu ústavného súdu spätnú účinnosť.

Vzhľadom na nález ústavného súdu č. skutočnosť, že poplatok z omeškania

narastá každým dňom a neexistenciu takého ustanovenia zák. č. 273/94 Z. z., podľa ktorého

by pre určenie sadzby poplatku z omeškania bola rozhodujúca jeho výška v prvý deň

omeškania, je odvolací súd toho názoru, že od 15. júla 2004 patrí žalobcovi právo na

poplatok z omeškania v sadzbe 0,1 % za každý deň omeškania. (...)“

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými postupmi a rozsudkami okresného súdu

a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa a .

Svoje tvrdenie opiera o interpretáciu nálezu ústavného súdu zo 17. mája 2004

publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) pod

č. a s ním súvisiacu nesprávnu aplikáciu zákona o ústavnom

súde.

Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení z 18. decembra 2006 doručenom

ústavnému súdu 20. decembra 2006 uviedol, že odvolací senát krajského súdu bral zreteľ na

ustanovenie a naďalej zotrváva na svojom právnom názore

vyslovenom v napadnutom rozsudku.

K vyjadreniu podpredsedu krajského súdu sa právny zástupca sťažovateľky okrem

oznámenia o súhlase s upustením od ústneho pojednávania o prijatom návrhu nevyjadril.

II.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -89 z 28. júna 2006 vyplýva, že ním

bol zmenený v napadnutej časti rozsudok okresného súdu z 30. januára 2006 č. k.

-47. Okresný súd rozhodol tak, že za obdobie od 10., resp. 12. decembra

2003 do 15. júla 2004 priznal sťažovateľke poplatok z omeškania vo výške 0,01 % denne

a od 15. júla 2004, keď bol uverejnený nález ústavného súdu sp. zn. , jej

nepriznal žiaden poplatok z omeškania. Krajský súd tento rozsudok v napadnutej časti

zmenil a sťažovateľke priznal od 15. júla 2004 poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne.

Z nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 17. mája 2004 vyplýva, že ústavný

súd okrem iného vyslovil aj nesúlad ustanovenia § 38 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov s druhou vetou v spojení s a 4 . Nález bol

uverejnený v Zbierke 15. júla 2004.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. (...)

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom (...).

Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú

povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich

do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými

spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj

s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády

a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú

platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2

a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie

ústavného súdu je všeobecne záväzné.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

Podľa ústavný súd začne konanie ak

návrh podá (...) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (...).

Podľa ak osoby uvedené v

až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

Podľa nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych

predpisov s právnym predpisov vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási

sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa

jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Podľa právny predpis, jeho časti alebo niektoré

jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke

zákonov.

Podľa stratou účinnosti, prípadne platnosti

právnych predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych

predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší

právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.

Podľa ak súd v trestnom konaní vydal

na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa , rozsudok,

ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho

predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa

ustanovení .

Podľa ostatné právoplatné rozhodnutia vydané

v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,

sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti

uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , ).

Za výnimku z princípu, podľa ktorého výklad zákonov prislúcha predovšetkým

všeobecným súdom, treba považovať viaceré ustanovenia .

V danom prípade ide o ustanovenia, z ktorých vyplývajú účinky nálezov ústavného súdu

vydaných v konaní o súlade právnych predpisov.

Podľa právneho názoru sťažovateľky povinnosťou všeobecného súdu je aplikovať

právny stav vzniknutý nálezom ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov, a to nielen

v procesnoprávnom zmysle, ale aj z hľadiska hmotnoprávneho. To znamená, že

hmotnoprávne účinky nesúladného ustanovenia sa uverejnením nálezu ústavného súdu

anulujú ex tunc. V týchto prípadoch sa teda vychádza z toho, že hmotnoprávne účinky

nesúladného ustanovenia sú nálezom ústavného súdu anulované od začiatku.

Oproti tomu podľa právneho názoru krajského súdu treba hmotnoprávne účinky

nálezu ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov vykladať tak, že platia ex nunc, teda

od momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov. Preto nároky vzniknuté

do momentu uverejnenia nálezu o nesúlade právnych predpisov sa riadia právnym stavom

existujúcim dovtedy. Nový právny stav založený nálezom ústavného súdu sa vzťahuje iba

na nároky vzniknuté od uverejnenia nálezu.

Z pohľadu ústavného súdu treba na úvod konštatovať, že v danej veci ide o kolíziu

medzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej strane a princípom právnej istoty

na strane druhej. Oba princípy sú súčasťou právneho štátu podľa . Princíp

zachovávania ústavnosti sa realizuje v tomto prípade rozhodovaním ústavného súdu

v konaní o súlade právnych predpisov podľa . Princíp právnej istoty sa

prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych

predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných

rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti. Podľa

názoru ústavného súdu prednosť treba dať jednoznačne princípu ústavnosti, a to

za súčasného spolupôsobenia určitých bŕzd daných princípom právnej istoty.

a rozdeľujú problematiku hmotnoprávnych účinkov

nálezu ústavného súdu o súlade právnych predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým

o prípady, ktoré boli do momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov už

právoplatne ukončené (judikované). Ďalej sú to prípady, ktoré vo chvíli uverejnenia nálezu

ústavného súdu v Zbierke zákonov právoplatne ukončené ešte neboli.

1. Z ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť,

že v trestných veciach právoplatne skončených pred uverejnením nálezu o nesúlade

právnych predpisov, po uverejnení nálezu môže odsúdený požiadať o obnovu konania, ak

bol nesúladný právny predpis podkladom právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tým sa

dosiahne, že jeho právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu môže byť v rámci

obnovy konania (ako následku nálezu o nesúlade) zrušené a môže dôjsť k priaznivejšiemu

posúdeniu jeho konania, prípadne aj k jeho úplnému oslobodeniu spod obžaloby. Rovnakú

možnosť však zákon nedáva poškodenému v trestnom konaní, napr. v situácii, keď došlo

k právoplatnému oslobodeniu trestne stíhanej osoby v dôsledku aplikácie právneho

predpisu, ktorý bol neskôr vyhlásený za nesúladný.

Možno konštatovať, že v trestnom konaní vo vzťahu voči právoplatne odsúdenej

osobe hmotnoprávne následky nálezu o nesúlade uverejneného po právoplatnom odsúdení

nastávajú jednoznačne ex tunc, nie teda iba od momentu uverejnenia nálezu. Vinu trestne

stíhanej osoby možno po uverejnení nálezu znova posudzovať, a to už vo svetle nálezu

o nesúlade.

Z ustanovenia vyplýva, že právoplatné

rozhodnutia vydané v občianskoprávnom a správnom konaní pred uverejnením nálezu

ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov po uverejnení nálezu zostávajú síce

nedotknuté, avšak povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Uvedené ustanovenie však neposkytuje žiadnu ochranu tomu účastníkovi

občianskoprávneho alebo správneho konania, ktorý bol v konaní neúspešný, teda uplatnený

nárok mu vzhľadom na aplikáciu nesúladného právneho predpisu nebol priznaný, resp.

nebol priznaný v celom rozsahu.

Aj tu možno konštatovať, že hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade pôsobia

ex tunc. Aj keď nedochádza k obnove právoplatne skončeného konania, pokiaľ povinný

subjekt do uverejnenia nálezu uloženú povinnosť nesplnil, stáva sa táto nevymáhateľnou

proti vôli povinného subjektu.

2. Hoci a nemajú výslovné ustanovenia

o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením

konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne

účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc

vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí to tak

byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade.

Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň

neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.

Ústavný súd považuje za potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že podľa čl. 130

ods. 1 písm. d) a môže podať návrh

na začatie konania o súlade právnych predpisov aj všeobecný súd, a to v súvislosti so svojou

rozhodovacou činnosťou. Ak totiž všeobecný súd dospeje k záveru, že právny predpis, ktorý

by mal v konkrétnej prerokúvanej veci aplikovať, nie je v súlade s právnym predpisom

vyššej právnej sily, má možnosť vylúčiť aplikáciu tohto nesúladného právneho predpisu

cestou ústavného súdu, ktorý môže nesúlad právneho predpisu vysloviť. Následkom nálezu

ústavného súdu by malo byť, že všeobecný súd daný právny predpis nebude pri rozhodovaní

veci aplikovať. Pri právnom názore, aký zastáva krajský súd, nemalo by oprávnenie

všeobecného súdu podať návrh na vyslovenie nesúladu žiaden konkrétny praktický význam.

Hoci by ústavný súd nesúlad predpisu vyslovil, nič by sa tým nezmenilo na hmotnoprávnom

posúdení konkrétnej veci, lebo posudzované nároky vznikli ešte v čase, keď bol tento

predpis platný a účinný a vzťahovala sa naň prezumpcia ústavnosti.

Možno urobiť záver, že interpretácia hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného

súdu o nesúlade právnych predpisov, ktorú zastáva krajský súd, je arbitrárna. Je totiž

v zrejmom rozpore s ústavnou a zákonnou úpravou.

Takýto záver korešponduje aj so stanoviskom pléna ústavného súdu sp. zn.

PLz. z 11. októbra 2006, ktorým ústavný súd prijal zjednocujúce stanovisko

k odlišným právnym názorom senátov ústavného súdu vyslovených pri svojej rozhodovacej

činnosti na aplikáciu nálezu ústavného súdu č. k. -39 zo 17. mája 2004

v konaní pred všeobecným súdom, ktorého predmetom je určenie poplatku z omeškania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné vysloviť, že rozsudkom krajského

súdu č. k. -89 z 28. júna 2006 bolo porušené základné právo sťažovateľky na

súdnu ochranu podľa (bod 1 výroku nálezu). Za daných okolností

nebolo podľa názoru ústavného súdu potrebné vo výrokovej časti nálezu vysloviť aj

porušenie základného práva sťažovateľky podľa , pretože majetková

ujma jej vznikla len sprostredkovane a bola spôsobená porušením jej základného práva

podľa označeným rozsudkom krajského súdu, pričom vyslovenie

porušenia tohto základného práva spolu s ďalšími časťami výroku tohto rozhodnutia

ústavného súdu je spôsobilé dostatočne zabezpečiť ochranu všetkých

garantovaných práv sťažovateľky vrátane odstránenia jej ujmy na majetku.

Keďže ústavný súd vyslovil porušenie označeného článku rozsudkom

krajského súdu č. k. -89 z 28. júna 2006, podľa § 56 ods. 2 a ods. 3 písm. b)

rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod

2 výroku nálezu).

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa , zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 000 Sk. V nadväznosti na zrušenie rozsudku krajského súdu

a vrátenie veci na ďalšie konanie považoval ústavný súd poskytnutie ochrany porušenému

základnému právu týmto spôsobom za dostatočné a sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie nepriznal.

Z dôvodu náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd priznal sťažovateľke

náhradu trov konania za dva uplatnené a účelne vynaložené úkony právnej služby. Za dva

úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena dvakrát po 2 730 Sk a režijný paušál dvakrát po

164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

sumu 5 788 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 1 099,72 Sk, t. j. trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 6 887,72 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnenej náhrade trov konania

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007