Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 71/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 30. mája 2006, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. K. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2006 doručená sťažnosť Ing. K. M., M. Ida (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 30. mája 2006.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je súdny exekútor,

vykonával exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 77/00. Oprávnená spoločnosť podala

14. októbra 2003 sťažovateľovi návrh na zastavenie exekúcie proti povinnému. Sťažovateľ

podal 31. marca 2004 okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie a žiadal priznať

vyčíslené trovy exekúcie. Okresný súd (vyšší súdny úradník) vydal 19. apríla 2004

uznesenie sp. zn. Er 533/00, EX 77/00, ktorým exekúciu zastavil a uložil oprávnenému

nahradiť sťažovateľovi trovy exekúcie.

Sťažovateľ podal 12. mája 2004 proti tomuto uzneseniu odvolanie, ktoré odôvodnil

tým, že rozhodnutie obsahovalo nesprávne poučenie o opravnom prostriedku a že okresný

súd mu k trovám nepriznal daň z pridanej hodnoty. Podľa sťažovateľa je rozhodnutie

o trovách samostatným výrokom, oddeliteľným od výroku o zastavení konania, pričom na

rozhodovanie o trovách sa vzťahuje (ďalej len „OSP“), a preto

proti tejto časti výroku malo byť prípustné odvolanie. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 19. augusta 2005 odvolanie odmietol. Sťažovateľ podal 27. júna 2005 proti

uvedenému uzneseniu odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. mája

2006 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ cituje súvisiace ustanovenia dohovoru (čl. 6

ods. 1), (, a ), ( v znení platnom do

30. septembra 2004), o súdnych úradníkoch [, ,

ods. 2 písm. a), , , ], opäť ( prvá veta,

§ 201 prvá veta, § 202 ods. 2, § 204 ods. 2 druhá veta) a napokon § 200 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ osobitne zdôraznil časť ustanovenia druhá veta , podľa ktorej

v prípade nesprávneho poučenia odvolanie možno podať do troch mesiacov od doručenia

rozhodnutia.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v konaní, v ktorom rozhodol okresný súd uznesením

sp. zn. Er 533/00, EX 77/00 z 19. apríla 2004 v časti, v ktorej rozhodoval o jeho trovách, bol

účastníkom konania. Rozhodnutie o trovách sťažovateľa (súdneho exekútora) je

rozhodnutím o jeho občianskych právach a záväzkoch (čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ako účastník

konania má právo, aby o jeho veci rozhodol súd ( , dohovoru).

Uvedené uznesenie vrátane výroku o trovách sťažovateľa vydal poverený

zamestnanec súdu - vyšší súdny úradník. Vyšší súdny úradník ako vyplýva z citovaných

právnych predpisov je štátnym zamestnancom. Nespĺňa teda kritéria nezávislosti, ktoré sú

priamo zakotvené v a v dohovoru. V prípade, že vyšší súdny

úradník vydal rozhodnutie vo veci v súlade s , proti takémuto

rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka teda nemôže byť nikdy konečným

rozhodnutím vo veci. Podľa sťažovateľa je nesporné, že uznesenie okresného súdu sp. zn.

Er 533/00, EX 77/00 z 19. apríla 2004 obsahovalo poučenie, podľa ktorého odvolanie nie je

prípustné. Toto poučenie je nesprávnym poučením súdu. Na takéto prípady sa vzťahuje

ustanovenie druhá veta , podľa ktorého možno podať za podmienky

nesprávneho poučenia o tom, že odvolanie nie je prípustné, odvolanie do troch mesiacov od

doručenia rozhodnutia.

Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu obsahujúcemu takéto nesprávne poučenie

odvolanie v lehote troch mesiacov odo dňa jeho doručenia sťažovateľovi. Okresný súd

rozhodol (sudkyňa) uznesením sp. zn. z 19. augusta 2005 tak, že odvolanie

odmieta. Podľa ustanovenia možno odvolanie odmietnuť, ak

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Podľa čl. 142 ods. 2

, však proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustný opravný prostriedok,

o ktorom vždy rozhoduje sudca. Rozhodnutím sudcu o opravnom prostriedku však nie je

rozhodnutie o jeho odmietnutí. Rozhodnutím o opravnom prostriedku v súlade s čl. 142

je také rozhodnutie súdu, ktorým sa rozhodne o dôvodnosti alebo nedôvodnosti

odvolania, v žiadnom prípade však ním nemôže byť rozhodnutie o neprípustnosti odvolania,

pretože by to bolo v priamom rozpore s citovaným článkom .

Ak okresný súd postupoval takýmto spôsobom, odňal tým účastníkovi konania,

sťažovateľovi, možnosť konať pred súdom a ak toto rozhodnutie potvrdil krajský súd

(pričom sťažovateľ zdôrazňuje, že krajský súd nepotvrdzoval uznesenie vyššieho súdneho

úradníka z 19. apríla 2004, ale uznesenie sp. zn. vydané sudkyňou 19. augusta

2005 o odmietnutí odvolania), jeho rozhodnutie je postihnuté takou istou vadou ako

rozhodnutie súdu prvého stupňa [ ], teda ide o odňatie možnosti

konať pred súdom.

Sťažovateľ napokon poukazuje na iné uznesenia krajského súdu, ktoré prikladá ako

prílohy ku svojej sťažnosti. Išlo o rozhodnutia v konaniach, v ktorých o trovách exekúcie

rozhodol vyšší súdny úradník a sťažovateľ podal odvolanie v rámci trojmesačnej lehoty,

pretože uznesenia vydané vyšším súdnym úradníkom obsahovali nesprávne poučenie o tom,

že odvolanie nie je prípustné. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia, resp. ich zmenil,

a to práve s poukázaním na ustanovenie a 4 .

Sťažovateľ uzatvára svoju argumentáciu konštatovaním, že v prípade, ak

v predmetnej veci rozhodol vyšší súdny úradník, mal právo sa proti takémuto rozhodnutiu

odvolať a o tomto odvolaní malo byť súdom rozhodnuté. Rozhodnutie súdu prvého stupňa

obsahuje nesprávne poučenie o neprípustnosti odvolania, rozhodnutie odvolacieho súdu

o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa bolo vydané v rozpore s ustanovením

a a bolo ním sťažovateľovi odňaté právo, aby o jeho veci rozhodol súd

v zmysle ustanovení , a dohovoru.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal

takýto nález:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci súdom podľa článku 46 ods. 1 SR,

a právo na súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru bolo uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo dňa 30. 5. 2006, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo dňa 30. 5. 2006 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 50.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ napáda uznesenie, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu,

ktorým okresný súd odmietol odvolanie proti uzneseniu, ktoré bolo vydané vyšším súdnym

úradníkom. Sťažovateľ v sťažnosti výslovne uvádza, že namieta odňatie možnosti konať

pred súdom. Tou námietkou je v okolnostiach danej veci dovolací dôvod proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu podľa . Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ

nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý mu poskytuje na ochranu jeho základných práv.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť ako neprípustnú pre

nevyčerpanie opravných prostriedkov už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

v spojení s .

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, žiadosťou sťažovateľa

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007