Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 119/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2007

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bardejov č. k.

-108 z 10. augusta 2006 a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 8 Co 69/06-

114 z 25. januára 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2007

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 C

15/01-108 z 10. augusta 2006 a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -114 z 25. januára 2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 9. januára 2001 podal okresnému súdu

žalobu proti Mestu B. o ochranu vlastníckeho práva. Okresný súd prvýkrát vo veci rozhodol

11. februára 2003 tak, že jeho žalobu zamietol. Proti rozsudku sa sťažovateľ 18. marca 2003

odvolal, o jeho odvolaní rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. zo 7. júna

2004 tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd rozsudkom z 3. februára 2005 žalobu sťažovateľa opätovne zamietol. Aj oproti

tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie 7. apríla 2005. Krajský súd uznesením č. k.

-96 z 30. decembra 2005 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Dňa 10. augusta 2006 okresný súd uznesením odmietol „podanie“

sťažovateľa, proti ktorému podal odvolanie 12. septembra 2006, o ktorom rozhodol krajský

súd uznesením č. k. -114 z 25. januára 2007 tak, že uznesenie okresného súdu

z 10. augusta 2006 potvrdil.

Podľa sťažovateľa označené súdy napadnutými rozhodnutiami porušili jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví, že uznesením okresného súdu č. k. -108 z 10. augusta 2006

a uznesením krajského súdu č. k. -114 z 25. januára 2007 bolo porušené jeho

základné právo podľa a právo podľa dohovoru; uznesenie

krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu zruší a vec im vráti na ďalšie konanie

a rozhodnutie; sťažovateľovi prizná primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk,

ktoré sú spoločne a nerozdielne povinné zaplatiť okresný súd a krajský súd do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a spoločne a nerozdielne

uhradiť vzniklé trovy súdneho konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom s nestrannom súde a v prípade ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či uznesením okresného

súdu č. k. -108 z 10. augusta 2006 a uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 69/06-

114 z 25. januára 2007 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a jeho práva podľa dohovoru.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ

namieta porušenie základného práva zaručeného v a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -108 z 10. augusta 2006

nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného právomoc ústavného súdu je daná iba

vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta vo vzťahu ku konaniu okresného súdu a proti ktorému podal

odvolanie, rozhodoval v odvolacom konaní krajský súd (uznesenie č. k. -114

z 25. januára 2007). Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci

ústavného súdu preskúmať predmetné uznesenie okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie jeho základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu po predbežnom prerokovaní

odmietol pre nedostatok svojej právomoci ( ).

2. Sťažovateľ namietal porušenie ním označených práv aj uznesením krajského súdu

č. k. -114 z 25. januára 2007, ktorým tento potvrdil uznesenie okresného súdu

č. k. -108 z 10. augusta 2006.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

„Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

Treba uviesť, že dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa sú presvedčivé, aj

pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci aj o právne posúdenie. Preto na zistenia uvedené

v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil z citovaných ustanovení poukazuje

odvolací súd.

Na námietky žalobcu vyjadrené v podanom odvolaní sa žiada uviesť, že márne

uplynutie sudcovskej lehoty na odstránenie nedostatkov nebráni tomu, aby účastník

doplnenie (opravu) urobil aj neskôr. Môže tak urobiť až do doby, keď súd z toho nevyvodí

zákonom predpokladané následky, t. j. do vydania uznesenia, ktorým podanie odmietne.

K otázke poučovacej povinnosti sa odvolací súd už vyjadril vo svojom skoršom

rozhodnutí zo dňa 30. 12. 2005 v tejto veci, keď uviedol, že poučovacia povinnosť uvedená

v ust. smeruje k tomu, aby vady žaloby boli odstránené; súdu je preto

tiež uložené účastníka (žalobcu) poučiť ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak splní

súd túto povinnosť, záleží už len na účastníkovi, či vady skutočne odstráni alebo, či bude

daný dôvod na odmietnutie podania podľa Poučovaciu povinnosť podľa

nemožno vykladať tak, že by súd mohol účastníkov poučovať o hmotnom

práve. Potom by už nešlo o odstránenie vád podania, ktoré bráni prejednaniu rozhodnutia

veci, lež o návod akoby mal účastník postupovať, aby bol v konaní úspešný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. napadnuté uznesenie

ako vecne správne potvrdil.“

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že do odôvodnenia svojho uznesenia uviedol

postup, akým dospel k záverom o potvrdení uznesenia okresného súdu, ktorý nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Krajský súd sa stotožnil s postupom

a uznesením okresného súdu spôsobom, z ktorého je zrejmé, že postup a uznesenie

okresného súdu považuje za zodpovedajúci zákonu.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd vykonal výklad platných právnych

predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných a použitých

právnych noriem.

Na tomto závere treba trvať aj napriek tomu, že sťažovateľ nesúhlasí s právnym

názorom krajského súdu, pretože porušenie základného práva nemožno vidieť len v tom, že

krajský súd postupoval a rozhodoval bez toho, aby sa stotožnil s právnym názorom

sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -114 z 25. januára 2007 je

zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa

.

Pretože tento stav nemožno zmeniť ani v prípade ustanovenia právneho zástupcu,

ústavný súd sa touto otázkou nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2007