Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-183-2020.pdf
PDF · 107.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/183/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v spore žalobcu V. P., J&T BUILD, IČO: 41685636, s miestom podnikania Ďurkov 387, zastúpeného Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 3, Košice proti žalovanej E. F., X.. XX.X.XXXX, L. N. X. D. X, F., zastúpenej JUDr. Ján Mikuľák, advokát so sídlom Františkánska 5, Košice o zaplatenie 2.984,20 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 3.133,15 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 17.7.2020 č.k. 16C/169/2010-509
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v zostávajúcom rozsahu, voči ktorému výroku odvolanie žalovanej odmieta.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.579,31 € s úrokmi z omeškania 9% ročne od 2.2.2010 do zaplatenia (I.), žalobu v zostávajúcom rozsahu zamietol (II.), vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (III.), uložil žalobcovi i žalovanej povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 50% s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením (IV.), zamietol vzájomnú žalobu žalovanej (V.) a žalovanej uložil uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100% (VI.).
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.984,20 € s úrokmi z omeškania 9,75% z dlžnej sumy ročne od 18.1.2010 do zaplatenia titulom neuhradenej ceny diela na stavbe rodinného domu žalovanej a o vzájomnom návrhu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.133,15 €, vzniknutého tým, že žalobca nevykonal práce a nedodal, či nevrátil materiál (tvárnice YTONG), ktoré mu boli v uvedenej hodnote uhradené.
3. Súd mal v konaní zistené, že žalobca vykonával pre žalovanú práce na rozostavanej stavbe jej rodinného domu v mesiacoch júl až december 2009 na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo. Cenu diela vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 19/2009 z 22.10.2009 vo výške 14.875 € s DPH, faktúrou č. 1/2010 z 18.1.2010 v spojení s dobropisom tejto faktúry z 22.6.2010 na sumu 608,88 €, vo výške 6.549,20 €. Z príjmových pokladničných dokladov vyplývalo, že elektroinštalačné práce hradil žalobca v hotovosti vo výške 4.000 € Y. H. dňa 20.8.2009 a vodoinštalačné práce 650 € H. Y. dňa 6.11.2009. Celkovo tak žalobca nárok na zaplatenie ceny diela vyčíslil na sumu 25.984,20 € (14.875 €+6.549,20 €+4650 €), z ktorej sumy žalovaná preddavkovo uhradila 23.000 €, preto jej nesplnený záväzok činil 2.984,20 €. Faktúry žalobca vystavil na základe krycieho listu rozpočtu so súpisom prác a dodaného materiálu zo
dňa 10.9.2009 a 18.1.2010, náklady na práce elektrikára a vodára vychádzali z rozpočtu ich prác a požadovaných preddavkov. Z rozpisu elektroinštalačných prác a materiálov súd zistil, že tieto mali byť vykonávané V. Matim v čase od 19.8.2004 do 4.12.2009, keď samotné náklady na materiál a práce elektroinštalácie predstavovali 3.439,65 €, na materiál a práce spojené so zhotovením bleskozvodu 735,90 € a ďalšie elektroinštalačné práce mimo pôvodného rozpočtu, vrátane materiálu, činili 308,72 €. Podľa rozpočtu H.. Y. náklady na ústredné kúrenie v dome žalovanej mali predstavovať 6.055,28 €, cena prác 2.050 €. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia § 631, § 644 Občianskeho zákonníka (OZ) o zmluve o dielo, a ustanovenia o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia § 451, § 456 a § 458 OZ. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná spoluprácu zo zmluvy o dielo ukončili dohodou k decembru 2009 pre vzájomné nezhody skôr, ako boli práce na rodinnom dome dokončené. Ak žalovaná namietala, že jej nebol vrátený materiál poskytnutý na stavbu (tvárnice YTONG) listinou zo dňa 3.12.2009 mal súd preukázané spätné odovzdanie uloženého materiálu žalovanej týkajúce sa 43 ks YTONGU 375, potvrdeného podpisom žalobcu a stavebného dozoru žalovanej. Z výpovede svedka A.. D. Y., ktorý vykonával na stavbe žalovanej stavebný dozor súdu vyplynulo, že rozsah vykonaných prác uvedený v stavebných denníkoch bol ním potvrdený, pri účtovaní prác sa malo postupovať podľa cenníkov s možnosťou poskytnutia zľavy žalovanej, žalobcom boli odstránené závady uplatnené žalovanou v rámci reklamačného konania. Zo zápisu zo dňa 23.7.2010 súd zistil, že strany sporu, vrátane stavebného dozoru a ďalších účastníkov, boli účastní odstraňovania reklamovaných závad. Z kópie preberacieho protokolu, kópie stavebného denníka i preberacieho protokolu certifikátov o preukázaní zhôd, vyhlásení zhôd a technických osvedčení mal preukázané prevzatie uvedených dokumentov povereným zástupcom žalovanej A.. C.. C.. Z. 17.3.2010. Súd preto nepovažoval za preukázané tvrdenia žalovanej, že vady neboli žalobcom odstránené a stavba jej nebola riadne odovzdaná po ukončení zmluvného vzťahu spolu s príslušnou dokumentáciou.
4. V spornej otázke ceny diela, vychádzajúcej zo zohľadnenia rozsahu prác vykonaných žalobcom a ním dodaného materiálu na stavbu žalovanej, ako boli tieto vyúčtované podľa krycích listov rozpočtu, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 10/2017 a jeho doplnenia č. 11/2018, podaného súdom ustanoveným znalcom A.. E. P., v ktorom znalec ocenil túto hodnotu prác a materiálu sumou 19.929,31 €. Závery znaleckého posudku strany nenamietali. Pretože predmetom krycích listov rozpočtu žalobcu a teda ani obsahom znaleckého posudku neboli práce elektrikára Y..H. a vodára H..Y., tento nárok posudzoval osobitne, keď nebola sporná výška úhrnnej sumy 4.650 €, ktorú žalobca uvedeným subdodávateľom uhradil.
H.. Y. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že za sumu uhradenú žalobcom nakúpil materiál, vykonával na dome žalovanej vodoinštalačné práce, v ktorých pokračoval po odchode žalobcu zo stavby na základe dohody so žalovanou, za ktoré práce mu platila už priamo žalovaná. Zo svedeckej výpovede Y.. H. súd zistil, že ním vykonávané elektroinštalačné práce na rodinnom dome žalovanej boli zaznamenávané v montážnom denníku, v prácach pre žalovanú pokračoval aj po odchode žalobcu zo stavby, pričom na základe požiadaviek žalovanej dochádzalo aj k zmenám rozsahu prác, keď napríklad pre búranie priečky bolo potrebné určité práce robiť opätovne. Okrem ceny prác zaplatených žalobcom mu žalovaná uhradila ďalších 500 € za práce naviac, hradila tiež cenu materiálu na kompletizáciu elektroinštalácie, ktorá v predloženej cenovej ponuke nebola, ako napr. osadenie vypínačov. Svedok K. H., syn Y.. H., vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že vykonával práce na dome žalovanej podľa súpisu elektroinštalačných prác, vykonával práce za svojho otca, od žalovanej za tieto úkony neprevzal žiadne peniaze, iba dokončoval to, čo malo byť urobené, potvrdil, že realizoval práce podľa súpisu elektroinštalačných prác pri inštalácii bleskozvodu, pri osadení Fxp trubiek, meracích krabíc, výkopoch, spájaní zemných tyčí, pričom ďalšie úkony, ako inštaláciu zásuviek, vypínačov, ktorá sa brala ako kompletáž, boli rovnako vykonávané u žalovanej, avšak už išlo o práce nad rámec súpisu, podľa požiadaviek žalovanej. Žalovaná vypovedala, že po odchode žalobcu zo stavby, práce elektrikára a vodára neboli ukončené, preto s nimi jednala o ukončení prác a vynaložila ďalšie finančné prostriedky na tieto práce, aj keď už zálohu na tieto práce poskytla žalobcovi v sume 23.000 €. K obrane žalovanej, že ňou uhradená platba 23.000 € zahŕňa aj sumu nákladov a práce zaplatených žalobcom za vodoinštalačné a elektroinštalačné práce, súd uviedol, že rozsah prác a nákladov, ktoré boli žalovanej vyfakturované, a ktoré boli predmetom znaleckého hodnotenia a vyplývali aj z krycích listov rozpočtu, nezahrňovali tieto elektroinštalačné, vodoinštalačné práce a materiál s tým spojený. Vychádzajúc zo svedeckých výpovedí, rozpisu vykonaných prác, súd považoval za preukázané, že žalobca uhradil za elektroinštalačné a vodárenské práce tie náklady, ktoré boli do doby odovzdania diela žalovanej aj vykonané, pričom práce, ktoré boli následne realizované Y..H. a H..Y. na základe požiadavky žalovanej, predstavovali
samostatnú dodávku podľa osobitnej dohody žalovanej a uvedených dodávateľov, ktorú bola povinná uhradiť. Nepovažoval tak za preukázaný vzájomný návrh žalovanej, čo do ceny a rozsahu prác, a pokiaľ išlo tvárnice YTONG, poukázal na zápis o vrátení materiálu zdôrazňujúc, že aj sama žalovaná tvrdila, že časť tohto materiálu bola spotrebovaná na stavbe, preto vychádzal zo záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, z ktorých dôvodov jej vzájomnú žalobu zamietol.
5. Majúc za zistené obsahom znaleckého posudku cenu dodaných prác a materiálov v hodnote 19.929,31 €, právo žalobcu na úhradu ceny elektroinštalačných prác a vodoinštalačných prác hradených v hotovosti vo výške 4.650 € konštatoval, že celková hodnota prác a materiálov na dome žalovanej predstavovala 24.579,31 €, na čo titulom preddavkov žalovaná uhradila 23.000 €. Žalovanej uložil povinnosť na doplatok ceny diela vo výške 1.579,31 €, na zaplatenie ktorej sumy ju zaviazal spolu s úrokmi z omeškania v zhode s § 517 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/95 Z.z.. Začiatok omeškanie žalovanej určil odo dňa 2.2.2010 vychádzajúc zo splatnosti poslednej faktúry zo dňa 18.1.2010, ktorou bola vyúčtovaná cena diela, ku ktorému dňu úroky z omeškania predstavovali 9% ročne. V zostávajúcom rozsahu istiny a príslušenstva žalobu zamietol ako nedôvodnú.
6. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, prihliadajúc na pomer úspechu a neúspechu sporových strán v konaní, ktorý hodnotil ako v zásade rovnaký (50%), preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov. Vzhľadom na zhodný pomer úspechu sporových strán, zaviazal ich na náhradu trov konania štátu v rovnakom pomere.
7. V konaní o vzájomnej žalobe konštatoval plnú procesnú úspešnosť žalobcu, preto uložil žalovanej povinnosť na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP s tým, že nezistil žiadne dôvody pre nepriznanie náhrady trov podľa § 257 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná voči všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ CSP ako vyplývali z obsahu odvolania s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľka namietala správnosť skutkových záverov súdu, ktorý k hodnote prác a dodávok materiálu, vyplývajúcich zo znaleckého posudku považoval za odôvodnené pripočítať aj sumu vynaloženú na elektroinštalačné a vodárenské práce vo výške 4.560 € (správne 4.650 €, poznámka odvolacieho súdu). Rozhodnutie súdu tiež považovala za nepreskúmateľné, keď z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dokončil stavbu a akceptoval na strane žalobcu sumu 4.650 € z titulu záloh pre subdodávateľov, ale ďalšie náklady na strane žalovanej vo výške 1.500 € na dokončenie prác už nebral do úvahy. Nepovažovala za zrejmé, z čoho súd vyvodil, že v prípade jej nákladov 1.500 € sa jednalo o samostatnú dohodu medzi žalovanou a remeselníkmi, nie odstraňovanie vád, ku ktorým bol povinný žalobca. Poukázala na obsah výpovede svedka K. H. na pojednávaní 12.12.2013, ktorý uviedol „všimol som si, že z hľadiska elektroinštalačných prác bolo urobené prízemie, bola urobená hrubá inštalácia, osadené nejaké vypínače v obývacej izbe a v spálni, je možné, že to boli len provizórne vypínače, bol som požiadaný o inštaláciu vypínačov a zásuviek v kuchyni, t.j. na prízemí“. Ďalej uviedla, že podľa montážneho denníka a súpisu elektroinštalačných prác, bolo žalovanej fakturované aj dodanie materiálu, pričom svedok K. H. potvrdil, že elektroinštalačné práce neboli spravené do užívania schopného stavu, aj keď podľa montážneho denníka sa javí, že tieto práce mali byť vykonané. Pritom za účelom aspoň provizórneho spustenia elektriny boli žalovanou vynaložené finančné prostriedky 1.000 € na práce a ďalších 500 € na nákup materiálu. Zastávala názor, že súd prvej inštancie nehodnotil dôkazy jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, keď napriek preukázateľnej úhrade nákladov vo výške 1.500 € tieto nehodnotil v kontexte montážneho denníka aj výpovede svedka p. H., z čoho jej vyplývalo, že od sumy záloh uhradených žalobcom vo výške 4650 € je potrebné odpočítať sumu 1.500 €, ktorú vynaložila ona na dokončenie elektroinštalačných prác.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu toto označil za nedôvodné zdôrazňujúc, že žalovaná súhlasila so závermi a obsahom znaleckého posudku i jeho dodatkom, spracovanom v konaní. Až následne po zistení, že nesprávne vyhodnotila jeho obsah, začala argumentovať tým, že ona hradila remeselnícke práce, čo je pre predmet sporu irelevantné. Obsah znaleckého posudku preukazoval v akom rozsahu vykonal stavebné práce na dome žalovanej, a rovnako bolo v konaní zistené, že ďalšie náklady uhradil žalobca priamo remeselníkom vo výške 4.650 €. Je bez právneho významu, ako ďalej pokračovali práce po odchode žalobcu zo stavby, a na čom sa žalovaná dohodla s dodávateľmi p. H., Č. J.. Y..
10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
11. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa jeho prípustnosťou. Jednou z podmienok prípustnosti odvolania je procesná legitimácia odvolateľa vyplývajúca z § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Na podanie odvolania je tak oprávnená len osoba, ktorej môže byť rozhodnutím súdu spôsobená ujma na právach. Žalovaná podala odvolanie aj proti výroku o zamietnutí žaloby v zostávajúcom rozsahu nároku žalobcu, v súvislosti s ktorým výrokom jej nevzniká a ani vzniknúť nemôže žiadna ujma, keďže súd rozhodol v súlade s jej procesným záujmom v konaní. Na fakte, že išlo o stranou sporu želaný a žiadaný výsledok sporu, ktorý zodpovedá ňou prejavenej vôli procesne vyhrať spor, nič nemení tá skutočnosť, že procesný úspech dosiahla strana sporu len v časti nároku. Z uvedených dôvodov odvolanie žalovanej voči výroku o zamietnutí žaloby žalobcu je procesne neprípustné, a v tomto rozsahu bolo odmietnuté v súlade s § 386 písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
12. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol preto ako vecne správny potvrdený v súlade s § 387 ods. 1 CSP.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.1.2022 v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej schránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
14. K námietke žalovanej o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozsudku ako odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR zverejneného pod R2/2016, v zmysle ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania spadajúcu pod odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a len výnimočne, pokiaľ písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, môže ísť o skutočnosť zakladajúcu prípustnosť opravných prostriedkov v zmysle porušenia práva na spravodlivý súdny proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Súčasne z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, keď odôvodnenie nezachádza do všetkých detailov sporu vymedzených v konaní. Pokiaľ súd stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (porovnaj Ústavný súd SR sp. zn. IV.ÚS/115/2003).
15. Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za spĺňajúci zákonné požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 CSP, keď obsah spisu a charakter odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nedávajú možnosť dospieť k záveru, aby toto rozhodnutie trpelo vadami nepreskúmateľnosti, nereagovalo na podstatné otázky, ktoré boli v konaní sporné. Súd stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov i právne závery, ktoré zo skutkových zistení vyvodil, keď výsledok jeho rozhodovacej činnosti je jasný, zrozumiteľný, s ktorým je možné sa stotožniť ako s logickým záverom pri hodnotení skutkových okolností a ich právneho posudzovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a preskúmateľné v odvolacom konaní.
16. Nemožno konštatovať ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci, dôkazy hodnotil v súlade s § 191 ods. 1,2, teda každý dôkaz jednotlivo, a vo vzájomných súvislostiach, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V skutkových záveroch súdu neexistujú žiadne logické rozpory, ani súd nezaložil svoje rozhodnutie na takých skutočnostiach, ktoré by z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo inak, ani neopomenul žiadnu z rozhodujúcich skutočností vyplývajúcich z dokazovania.
17. Základom odvolacej argumentácie žalovanej je práve nesúhlas so spôsobom hodnotenia dôkazov v konaní, keď žalovaná zastáva názor, že ňou poskytnutá suma 23.000 € zahŕňala aj úhradu vodárenských a elektroinštalačných prác a súčasne že aj ňou priamo uhradená platba 1.500 € v prospech H. Y. A.
Y. H. mala byť v skutočnosti hradená žalobcom. Toto jej stanovisko je však v rozpore s výsledkami dokazovania, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj súd prvej inštancie. Z krycích listov rozpočtu, na základe ktorých bola vyúčtovaná cena práce na dome žalovanej, zo znaleckého posudku podaného do konania A.. P. je nepochybné, že cena za práce a materiál, ktoré sa odrazili vo výstavbe rodinného domu žalovanej nezahrňovali náklady na elektroinštalačné a vodárenské práce. Náklady na tento druh prác sa odvíjal od nákladov rozpočtovaných priamo dodávateľmi Y.. H. C. H.. Y.. Nebolo spochybňované, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa skončil skôr, než došlo ku kompletizácii elektroinštalačných a vodárenských prác, a tak žalovaná ako aj svedkovia zhodne potvrdili, že v týchto prácach pokračovali už po odchode žalobcu zo stavby priamo na základe požiadaviek žalovanej. Svedok R. Mati vo výpovedi potvrdil, že práce, ktoré už boli uhradené zálohovou platbou od žalobcu, neboli opätovne hradené žalobkyňou. Žalovaná nepopierala, že vodárenské práce a elektroinštalačné práce boli na jej rodinnom dome aj vykonané, preto je nepochybné, že žalovaná bola povinná uhradiť hodnotu prác a materiálov vodára a elektrikára, inak by na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor dodávateľov tj žalobcu resp. H.. Y. a Y.. H.. Žalobcovi patril v súlade s § 631, § 634 OZ nárok na zaplatenie ceny dodaného diela, ktorého hodnota bola ustálená znaleckým posudkom, a súčasne mal nárok na zaplatenie ceny prác vodoinštalácie a elektriny, ktoré hradil za žalovanú v rozsahu 4.650 € dodávateľom týchto prác H.. Y. C. Y.. H.. Žalovaná v konaní nepreukázala, aby sa žalobca na jej úkor bezdôvodne obohatil z akéhokoľvek titulu (§451, §454 OZ). Pretože je nesporné, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami došlo pred kompletnou realizáciou elektroinštalačných a vodoinštalačných prác, u ktorých žalovaná potvrdila, že následne po ukončení spolupráce urgovala p. H. o vykonanie elektroinštalácie a dohodla sa aj na dokončení prác vodárenských s p. Y., je vylúčené, aby vykonávanie týchto prác predstavovalo o odstraňovanie vád diela, za ktoré by bol zodpovedný žalobca (pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že aj pre prípad iného vyhodnotenia skutkových okolností prípadu, by takáto námietka žalobkyne bola považovaná za neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú by nebolo možné prihliadať podľa § 366 CSP). Žalobca za elektroinštalačné a vodárenské práce vykonané na dome žalovanej neobdržal žiadne platby, nie je preto možné uvažovať ani o započítaní sumy 1.500 € na cenu diela. Predstavy žalovanej o tom, čo, a v akej hodnote malo byť hradené z jej zálohových platieb nezodpovedajú cenám prác a materiálov ako boli rozpočtované žalobcom, a ako ich cena vyplýva zo znaleckého posudku. Pokiaľ sa žalovaná domnievala, že ďalšie náklady požadované vodárom, či elektrikárom nie sú primerané, či nezodpovedajú rozsahu nimi vykonaných prác, bolo v jej kompetencii tieto záležitosti riešiť, nakoľko potom, čo zmluvný vzťah so žalobcom bol predčasne ukončený v decembri 2009, práve ona vystupovala v záväzkovom vzťahu s týmito osobami ako samostatný objednávateľ. Námietky žalovanej v rozsahu vymedzenom odvolacími dôvodmi, preto nemali žiaden vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku a odvolací súd konštatujúc správnosť jeho záverov rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 CSP vychádzajúce zo zásady procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok sporu.
18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní procesne neúspešná v celom rozsahu, preto je povinná nahradiť vzniknuté trovy protistrane (žalobcovi).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).