Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 194/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2007

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., M., zastúpenej advokátom JUDr. A. K., V., vo veci

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. S 3/00 a postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2007

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. S 3/00 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a . ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu v Dunajskej Strede vo veci sp. zn. S 3/00

a postupom Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. bolo porušené.“

Okrem vyslovenia porušenia namietaných práv v označených konaniach žiadala, aby

jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 140 000 Sk, ako aj úhradu trov

konania.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že

sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v týchto konaniach:

- konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vedené okresným

súdom pod sp. zn. S 3/00, v ktorom spis bol z dôvodu vecnej príslušnosti 19. decembra

2005 postúpený krajskému súdu,

- konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vedené

od 21. decembra 2005 krajským súdom pod 14 S 321/2005.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. S 3/00

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie označených

práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. S 3/00, ústavný súd

na základe obsahu sťažnosti, pripojených príloh, ako aj obsahu súvisiaceho spisového

materiálu konštatuje, že konanie pred okresným súdom skončilo postúpením veci

bez rozhodnutia krajskému súdu na základe uznesenia zo 6. septembra 2005. Spis okresného

súdu bol predložený krajskému súdu ako súdu vecne príslušnému 21. decembra 2005.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní

pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

).

V čase podania sťažnosti ústavnému súdu (29. máj 2007) sťažovateľka mala

vedomosť o tom, že konanie vedené okresným súdom skončilo postúpením veci krajskému

súdu (21. december 2005). Preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene

( ).

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

V časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1

, podľa ktorého nie je sťažnosť podľa prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to vo výzve

z 12. júla 2007 upozornil právneho zástupcu sťažovateľky na skutočnosť, že v prípadoch

sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Súčasne ho vyzval, aby predložil dôkaz o splnení predmetnej povinnosti,

t. j. o podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu. Na uvedenú

výzvu právny zástupca sťažovateľky v určenej lehote a ani do dátumu prijatia tohto

uznesenia neodpovedal.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní orgánu štátnej správy súdov podľa zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti

tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je

namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní (...)“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa ,

a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, predovšetkým

v rámci všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Keďže ústavný súd z vyžiadaného súvisiaceho spisu krajského súdu sp. zn.

nezistil, že by sťažovateľka podala predsedovi prvostupňového súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (táto

skutočnosť vyplýva aj z informácie poskytnutej krajským súdom), pričom ani z obsahu

sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti

podľa došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, a ani právny zástupca sťažovateľky dodatočne na výzvu nepredložil

ústavnému súdu dôkaz o splnení tejto povinnosti, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto

časti podľa ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2007