Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 194/07
PDF · 186.08 KB
No categories available
IV. ÚS 194/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2007
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., M., zastúpenej advokátom JUDr. A. K., V., vo veci
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. S 3/00 a postupom
Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 321/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2007
doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. S 3/00 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 321/2005.
Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala, aby ústavný súd vydal takýto nález:
„Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu v Dunajskej Strede vo veci sp. zn. S 3/00
a postupom Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 14 S/321/2005 bolo porušené.“
Okrem vyslovenia porušenia namietaných práv v označených konaniach žiadala, aby
jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 140 000 Sk, ako aj úhradu trov
konania.
Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že
sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v týchto konaniach:
- konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vedené okresným
súdom pod sp. zn. S 3/00, v ktorom spis bol z dôvodu vecnej príslušnosti 19. decembra
2005 postúpený krajskému súdu,
- konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vedené
od 21. decembra 2005 krajským súdom pod 14 S 321/2005.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. S 3/00
Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie označených
práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. S 3/00, ústavný súd
na základe obsahu sťažnosti, pripojených príloh, ako aj obsahu súvisiaceho spisového
materiálu konštatuje, že konanie pred okresným súdom skončilo postúpením veci
bez rozhodnutia krajskému súdu na základe uznesenia zo 6. septembra 2005. Spis okresného
súdu bol predložený krajskému súdu ako súdu vecne príslušnému 21. decembra 2005.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní
pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení
alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2
V čase podania sťažnosti ústavnému súdu (29. máj 2007) sťažovateľka mala
vedomosť o tom, že konanie vedené okresným súdom skončilo postúpením veci krajskému
súdu (21. december 2005). Preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 S 321/2005
V časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 S 321/2005, ústavný súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého nie je sťažnosť podľa čl. 127 ústavy prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to vo výzve
z 12. júla 2007 upozornil právneho zástupcu sťažovateľky na skutočnosť, že v prípadoch
sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o súdoch“). Súčasne ho vyzval, aby predložil dôkaz o splnení predmetnej povinnosti,
t. j. o podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu. Na uvedenú
výzvu právny zástupca sťažovateľky v určenej lehote a ani do dátumu prijatia tohto
uznesenia neodpovedal.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní orgánu štátnej správy súdov podľa zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti
tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je
namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že
sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,
že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní (...)“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, predovšetkým
v rámci všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Keďže ústavný súd z vyžiadaného súvisiaceho spisu krajského súdu sp. zn.
14 S 321/2005 nezistil, že by sťažovateľka podala predsedovi prvostupňového súdu
sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (táto
skutočnosť vyplýva aj z informácie poskytnutej krajským súdom), pričom ani z obsahu
sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti
podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, a ani právny zástupca sťažovateľky dodatočne na výzvu nepredložil
ústavnému súdu dôkaz o splnení tejto povinnosti, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto
časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2007