Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Em/2/2019

Uznesenie

Okresný súd Galanta, v exekučnej veci oprávneného: A.. Y. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, Z. F., toho času K. XXXX/X, J., O. republika, proti povinnej: A.. G. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XX, zastúpená: JUDr. Michal Magdolen, advokát, so sídlom Farská 50, Nitra, o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom: X. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom u povinnej, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, za účasti Komisára pre deti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na výkon rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -304 zo dňa 08.04.2019, z a m i e t a.

II. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Účastníci konania sú od roku 2013 prakticky kontinuálne účastníkmi súdnych konaní, psychologických poradenstiev, vrátane asistovaného styku otca s maloletou X., toho času XX-ročnou dcérou. Stretávanie sa otca s mal. bolo dočasne upravené uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. -64 z 05.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. -148 zo 17.06.2014, oprávňujúcim otca stretávať sa s mal. v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., v priebehu prvých 20 stretnutí vždy v prítomnosti matky s tým, že otec maloletú vyzdvihne ako aj odovzdá v mieste bydliska matky. Takéto stretávanie bolo následne dočasne zmenené Krajským súdom v Trnave uznesením č. k. -470 zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 26.01.2016 tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s mal. každý párny kalendárny týždeň v piatok od 13:00 hod. do 15:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, v prítomnosti matky a zástupcu opatrovníka. V predmetnom uznesení Krajského súdu v Trnave bolo konštatované, že mal. vyjadrila obavu a strach zo stretávania s otcom, pričom podľa záverov psychologičky bolo odporúčané stretávanie dieťaťa s otcom vždy za prítomnosti matky, prípadne starých rodičov, vzhľadom na silnú citovú väzbu k nim a poskytovanú psychickú oporu. Maloletá veľmi intenzívne vníma negatívne vzťahy a konflikty medzi rodičmi. Predpokladom preto je citlivý prístup zo strany rodičov, predovšetkým otca, ktorý zdôraznil už Krajský súd v Trnave v uznesení o predbežnom opatrení zo 17.06.2014 sp. zn. a ktorým si mal otec získať dôveru maloletej, že i v jeho prítomnosti môže cítiť potrebnú istotu a bezpečie. Predbežná úprava, ktorá obmedzila stretnutia otca s maloletou za prítomnosti matky len na prvých 20 stretnutí, vychádzala z naplnenia predpokladu absolvovania odborného poradenstva (psychológom) maloletou a súčasne nutnosti takého prístupu otca, ktorý bude rešpektovať záujmy, vôľu a osobnosť dieťaťa, k čomu nedošlo. Zo správ o priebehoch stretnutí mal. s otcom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta vyplývalo, že stretnutia prebiehali zväčša pár minút až desiatok minút. Stretnutia boli ukončené na základe želania mal., kedy mal. oznámila matke, že chce ísť domov, čo matka akceptovala, bez toho, aby mal. nejakým spôsobom motivovala, aby styk pokračoval.

2. Tunajší súd rozsudkom č.k. -617 zo dňa 10.11.2017 rozviedol rodičov mal. Stretávanie sa otca s mal. súd upravil na každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 13:30 hod. do 15:30 hod., v priestoroch Linky detskej istoty, n.o., a to prvé tri mesiace v prítomnosti matky mal. a následne bez jej prítomnosti, v prítomnosti pracovníka Linky detskej istoty, n.o. Matka bola podľa rozsudku povinná mal. na styk s otcom pripraviť a zabezpečiť účasť mal. na stretnutiach. V priebehu predmetného konania bolo účastníkom uložené podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bolo záverom neúspešné. Keďže rodičia nedospeli k dohode, otec nebol spokojný s priebehom stretávania sa s mal. a matka zdôrazňovala strach mal. z otca, v predmetnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Zo znaleckého posudku vyplýva, že u mal. boli prítomné známky psychosomatických ťažkostí, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou súviseli s konfliktným rodinným prostredím a neuspokojivým kontaktom mal. s otcom. Mal. mala vytvorený pozitívny citový vzťah predovšetkým k matke, otca čiastočne odmietala, avšak stále ho začleňovala do ich rodiny. Mal. si uvedomovala, že rodičia nemajú dobrý vzťah, nepáčilo sa jej neprimerané správanie otca voči matke, hanbila sa za otcove správanie. Rodičia komunikovali minimálne, mama bola v prítomnosti otca smutná, mal. uviedla, že by jej veľmi pomohlo, keby sa otec usmial a pozdravil mamu. Prekážalo jej, že otec slovne útočí na matku, pociťovala to tak, akoby útočil na ňu, mávala z otca strach. Empatické schopnosti mal. boli kvalitne vypestované vzhľadom k jej veku, nechcela ublížiť ani jednému z rodičov, bolo by rada, keby otec zmenil svoje správanie. Znalkyňa odporučila, aby bola otcovi mal. poskytovaná psychoterapeutická starostlivosť, kde by mohol získať náhľad na spôsob svojej komunikácie s okolím, s matkou dieťaťa i s dieťaťom. Ani asistované stretávanie sa otca s mal. však neprinieslo žiaden posun vo vzťahu rodičov, resp. v postoji mal. k otcovi.

3. Dňa 08.04.2019 tunajší súd rozsudkom č.k. -304 zo dňa 08.04.2019 (ďalej len „Rozsudok“) schválil nasledovnú rodičovskú dohodu 1./ Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú prvú sobotu v mesiaci od 13:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa alebo na inom mieste podľa dohody rodičov. 2./ Otec je oprávnený uskutočňovať s maloletým dieťaťom telefonický hovor každý týždeň v sobotu od 13:00 hod. do 13:30 hod., každú sobotu okrem soboty, počas ktorej má byť uskutočnený styk podľa výroku 1. 3./ Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr však 24 hodín pred určeným začiatkom styku a zmarený termín v najbližšom možnom termíne na základe vzájomnej dohody nahradiť. Súd uložil rodičom a mal. výchovné opatrenie, ktoré spočívalo v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a psychoterapii po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku, ktoré poradenstvo a psychoterapiu malo realizovať občianske združenie TENENET o.z. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.20219. Z vykonaného dokazovania v predmetnom konaní vyplynulo, že u rodičov pretrvávali závažné problémy v komunikácii, čo malo nepriaznivý dopad na ich vzájomný vzťah, pozitívne smerovanie mal. k jej postoju ohľadne stretávania sa s otcom. Zmyslom intervencie odborníkov bolo pripraviť mal. k stretávaniu sa s otcom bez prítomnosti iných osôb a bez priestorového obmedzenia. V tomto smere súd apeloval na rodičov, aby sa snažili smerovať stretnutia aj na základe dohody na inom mieste ako v mieste bydliska maloletej. Súd vnímal pozitívne, že obaja rodičia súhlasili s výchovným opatrením. Súd bol toho názoru, že bolo potrebné sa zamerať predovšetkým na vzťah rodičov a minimálne zaťažovať maloletú, ktorá v priebehu posledných rokov bola opakovane podrobená opatreniam odborníkov, ktoré mali svoj význam najmä v tom smere, že sa t.č. môže realizovať styk otca s maloletou bez ingerencie odborníkov. Súd sa prihovoril k rodičom, aby sa v najlepšej viere, že konajú v záujme ich dcéry, snažili poskytnúť súčinnosť pri požiadavkách odborníkov, rešpektovali ich odporúčania a svojvoľne neukončovali spoluprácu s menovanou organizáciou pred uplynutím lehoty určenej súdom.

4. Oprávnený sa návrhom v tomto konaní, doručeným súdu dňa 27.12.2019, domáha výkonu Rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda špecifikovaná v odseku 3 tohto rozsudku z dôvodu, že jeho stretávanie sa s dcérou neprebieha podľa Rozsudku. Má za to, že povinná bráni v realizácii jeho styku s dcérou, dcéru nepripravuje na stretnutia s otcom, najmä po psychologickej stránke a negatívne ovplyvňuje maloletú voči otcovi. Na stretnutiach s mal. vytvára nepriateľskú atmosféru. Mal. odmieta dlhšie stretávanie sa s otcom a po krátkom čase cíti potrebu stretnutie ukončiť, v čom ju matka podporuje a dcéru odvedie z miestnosti. Otvorene odmieta stretnutia otca s mal. mimo jej bydliska. Pre telefonické hovory otca s mal. matka umožnila používať iba jej telefón. Hovory trvajú 1 až 4 minúty, pričom matka odmieta viesť mal. k poznaniu spoločenských zásad a svojvoľného neukončovania hovoru dcérou, kým to neumožní staršia osoba, resp. rodič. Matka tiež marí účasti dcéry na výchovnom opatrení, čím nemôže dochádzať k potrebnej zmene. Oprávnený vedie bezúhonný, príkladný život, platí pravidelne výživné na

mal., chce byť vzorom pre svoju dcéru. Trápi ho, že mal. je pod tlakom a nežiaducim vplyvom matky a starých rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Keďže má záujem na obnovení vzťahu s mal., trvá na výkone Rozsudku v časti úpravy stretávania sa s dcérou, vrátane realizácie výchovného opatrenia. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania, pokiaľ vzniknú.

5. Uznesením č.k. -22 zo dňa 31.12.2019 súd ustanovil maloletej za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, ktorý ju zastupuje v tomto konaní o výkon rozhodnutia.

6. Matka maloletej sa vyjadrila k návrhu podaním doručeným súdu dňa 28.01.2020. Styku otca s mal. nikdy nebránila. Otec vytvára psychický tlak na mal., nie je schopný prijať jej názor, vyžaduje si plnú poslušnosť voči jeho autorite. Maloletá bola opakovane vypočúvaná kolíznym opatrovníkom a opakovane aj priamo pred súdom, kedy mal. prezentovala svoj vlastný názor, ktorý doposiaľ nikto nerešpektoval. Jej názor zostáva nemenný, je si plne vedomá, že sa s otcom musí stýkať a jej predstava je obmedziť styk na minimum. Rovnako dĺžka stretnutí je nemenná, a to 30 minút, či už tieto stretnutia prebiehali v priestoroch ÚPSVaR, Linky detskej istoty alebo v domácom prostredí maloletej. Nikto sa nezaoberá tým, prečo sa mal. takto správa. Preferuje sa právo otca na styk s mal., a to na úkor jej psychického vývinu. Súčasťou manželstva s povinným bolo fyzické násilie, ktoré otec mal. páchal na matke i mal. Vystavenie mal. takýmto zážitkom môže mať na dieťa výrazne negatívny vplyv, môže viesť k narušeniu vzťahovej väzby s otcom, k jeho odmietaniu a potrebe chrániť matku pred otcom. Povinná oznámila, že sa dobrovoľne podrobuje Rozsudku. Niekoľkokrát prišiel otec na stretnutia neskôr, čím určite zvýšil napätie u mal. Otec matku nevhodne upozorňuje počas stretnutí, aby bola ticho a najlepšie by bolo keby tam ani nebola, čo počula mal. a hneď mala tendenciu ukončiť stretnutie. Povinná počas stretnutí sedí v rohu miestnosti, číta si. Nesleduje čas, ani obsah rozhovoru. Mal. však za ňou príde, keď sa necíti v spoločnosti otca dobre. Otec je autoritatívny, jeho vety majú prikazovací tón, čo sa mal. dotýka, cíti sa po stretnutiach vyčerpaná, opakuje, že bude mať do 18tich rokov zničené detstvo. Je nereálne, aby stretnutia trvali 4 hodiny, pokiaľ otec volí direktívne správanie a nedokáže svoje dieťa brať ako rovnoprávneho partnera. Telefonáty prebiehajú podľa Rozsudku. Mal. dvihne telefón a komunikuje s otcom. Matka nie je prítomná pri telefonátoch, teda nemôže ovplyvniť ich dĺžku. Mal. vždy po ukončení telefonátu, prinesie telefón. Mal. má v priebehu víkendov telefón vypnutý a v prípade, že by sa otec nedovolal, určite by to zdôvodňoval jej vplyvom. Dobrovoľne sa tiež podrobovala výchovnému opatreniu, ktoré, ako to vyplýva odôvodnenia rozhodnutia, aj zo zvukového záznamu z pojednávania, malo viesť predovšetkým k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a až následne, ak bude úroveň komunikácie medzi rodičmi na prijateľnej úrovni sa do terapie zapojí aj maloletá. TENENET trval na prítomnosti mal., ktorú matka priviedla. Terapeutka mal. povedala, že tam musí chodiť pravidelne. Mal. to bez zásahu matky alebo pokynu odmietla. TENENET si ich prehadzovalo z Trnavy do Senca, čo bolo pre matku i mal. neprimerane zaťažujúce. Rovnako nebolo možné dostavovať sa každý týždeň kvôli pracovným povinnostiam i voľnu. Podľa vyjadrenia terapeutky, terapia neplnila svoj účel. Nie je pravda, že by sa matka odmietala podrobovať terapii. Je potrebné, aby súd začal hľadať príčiny odmietania otca dcérou, v správaní otca. Keďže ona sama sa riadne podrobuje súdnemu rozhodnutiu, navrhuje, aby súd návrh otca zamietol.

7. Otec sa vyjadril, že pri osobných stretnutiach dňa 04.01.2020 a 01.02.2020 mal. vyjadrila svoj zámer ukončiť stretnutia. Následne si niečo hovorila s matkou, ktorá dcéru vzápätí odviedla z miestnosti. Stretnutia trvali 15 a 19 minút. Mal. nemôže baviť stráviť v jednej miestnosti 4 hodiny, bez hračiek, školských vecí. Stretnutie 07.03.2020 bolo zrušené, náhradný termín sa nepodarilo dohodnúť. Matka neuviedla podrobnosti ohľadne zdravotného stavu mal. Následne otec zistil od lekárky, že ochorenie mal. je psychosomaticky podmienené. Otec má za to, že tento problém pramení z matkinho nezvládnutia vlastných negatívnych pocitov k nemu a osobnej nespôsobilosti neprenášať tento svoj konflikt na mal. Otec nemá k dispozícii telefónne číslo na mal. SIM karty od otca mal. nesmie používať. 04.04.2020 matka nevyhovela návrhu otca, aby sa stretnutie uskutočnilo dištančnou formou kvôli protipandemickým opatreniam. Na ďalšie stretnutia otec kvôli pandémii neprišiel. Telefonáty iniciuje otec. Trvajú spravidla 2 minúty. Najdlhšie hovor trval 4 minúty. Ukončuje ich dcéra, častokrát bez pozdravu, s odôvodnením, že sa učí, obeduje, alebo má niečo dohodnuté s kamarátkami. Mal. neodpovedala na pokus o opätovné zavolanie. Na jeho pokus o videohovor nebolo reagované. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2020 uvádza, že obdobie bez realizácie styku mal. s otcom mal. vnímala veľmi pozitívne, prišlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu. Z lekárskej správy MUDr. G. P. zo dňa 21.05.2020 vyplýva, že mal. nemala v tom čase somatické ťažkosti. Dňa 06.06.2020 prebehlo stretnutie otca s mal. v jej bydlisku, pričom už v úvode otec navodzoval nepríjemnú atmosféru bezdôvodným odmietaním nasadenia rúška. Otec bol nervózny,

celý sa triasol, čo si všimla aj mal. Matka sama navrhla otcovi, aby si dohodli náhradné stretnutie, avšak mal. náhradné stretnutie odmietla. Medzi mal. a otcom došlo k hádke. Otec začal vulgárne nadávať, a to v prítomnosti dcéry. Stretnutie trvalo 15-20 min.

8. TENENET o.z. doručilo súdu správu zo dňa 02.03.2020 o priebehu realizácie výchovného opatrenia podľa Rozsudku (pozn. súdu, ktoré sa podľa Rozsudku realizovalo od 25.04.2019 do 27.04.2020). Vyplýva z nej, že matka mal. opakovane žiadala súd o vysvetlenie súdneho rozhodnutia, preto došlo k posunu v realizácii výchovného opatrenia. Matka mal. je k spolupráci nútená súdnym rozhodnutím, nie je to jej osobné rozhodnutie a motivácia, čo vedie k jej nižšej aktivite, ktorá je čisto na poradkyni. U otca mal. je aktivita značná. Stretnutia s otcom prebiehajú podľa dohody s ním. Stretnutie s mal. prebehlo raz, a to v prítomnosti matky, čo nie je štandardná situácia. Matka je proti pravidelnej účasti mal. na výchovnom opatrení, pričom po stretnutí deklaruje nechuť i zo strany dcéry. Doposiaľ sa nepodarilo vytvoriť primeraný terapeutický vzťah s matkou mal., ani mal. Aktuálne vnímajú, že tlak na dieťa vyvoláva u neho odpor. Domnievajú sa, že v prípade, že by sa výchovné opatrenie realizovalo individuálne, je možné postupné nadviazanie terapeutického vzťahu a prostredníctvom neho i zlepšenie vzťahu s otcom, je to však proces s otvoreným koncom. V záverečnej správe TENENET, o.z. zo dňa 02.06.2020 ohľadne realizácie výchovného opatrenia sa konštatujú obdobné skutočnosti ako v predchádzajúcej správe. Prístup otca bol aktívny. Vzhľadom na jeho trvalý pobyt v Prahe sa stretnutia realizovali raz do mesiaca. Matka mal. dodržiavala termíny stretnutí, ale bola k terapii menej motivovaná. Prejavovala nevoľu podrobiť terapii mal. S matkou a ani s mal. sa nepodarilo vybudovať dôveru, ani terapeutický vzťah. Mierny posun sa konštatuje u otca mal., vo vnímaní potreby zmeny vlastnej komunikácie a prístupe k dcére, ktorý je však zatiaľ skôr na verbálnej úrovni. Vzťah rodičov a ich vzájomnú komunikáciu sa nepodarilo zlepšiť, keďže nebola zistená motivácia ani u jedného z nich. Nahromadené negatívne emócie sú zjavné pri akejkoľvek zmienke druhého rodiča. Mal. sa vyjadrila, že čokoľvek otec urobí, nerobí preto, že ju má rád, ale preto, aby ublížil mame - čo je toho tiež dôkazom.

9. Kolízny opatrovník na žiadosť súdu zrealizoval pohovor s mal. dňa 09.03.2020. Tento sa uskutočnil na odd. SPODaSK, bez prítomnosti matky, ktorá na pohovor mal. priviedla. Maloletá uviedla: „Navštevujem 6. ročník ZŠ v V.. Učím sa celkom dobre, na vysvedčení som mala dve dvojky, z angličtiny a z matematiky. Najradšej mám predmety slovenský jazyk a angličtinu. Chodím na krúžok zdravej výživy a triedenia odpadu. Na iný krúžok nechodím. Bývam v P. v rodinnom dome s maminou, babkou, dedkom a krstným H.. Ocko býva v J. v byte, aspoň pokiaľ som tam bola naposledy, je tomu asi šesť rokov. Nechcela by som ho ísť tam navštíviť, nemám dobré spomienky na J. celkovo. J. ako mesto sa mi páči, ale nechcela by som bývať blízko ocina. S ocinom sa stretávam jeden krát za mesiac, prvý víkend v mesiaci, v sobotu, vždy to tak je, ak sa to nepresunie, že mňa bolieva brucho alebo nie som zdravá, alebo on to presunie z nejakého dôvodu. Stretávanie by malo trvať štyri hodiny, ale môžem byť na stretnutí koľko ja chcem, povedala mi to mamina. Brucho ma bolí z toho všetkého, čo sa deje v rodine. Bolieva ma brucho z ocka, keď mu poviem, že sa necítim dobre, neverí mi, chce vidieť od maminy potvrdenie od lekára. Nechcem, aby si myslel, že mi mamina hovorí, čo mám povedať. Stretávame sa u babky a dedka v P., vždy mi niečo prinesie, niekedy je to darček. Chvíľu sa hráme, vždy je pri tom mamina, som rada, že to tak je. Trvá to tak dvadsať minút, ja nerada trávim s ním čas, on na mňa tlačí, aby som nemohla odísť, neviem, či ma má rád, či to myslí vážne alebo sa pretvaruje. Každú sobotu spolu telefonujeme, trvá to tri minúty, ja s ním nechcem hovoriť. Ja som zvyknutá, že sa s maminou bavím o takýchto veciach, o škole napríklad, som zvyknutá, že ten hlavný rodič je mamina. Keď s ním telefonujem, sa ocko pýta, či som zdravá, čo bolo v škole a čo mám nového, ja mu odpoviem áno alebo nie, ahoj, nemám sa s ním o čom rozprávať. Hovor sa ukončí tým, že nechcem s ním hovoriť. Ocko spravil mamine nejaké veci, ktoré sa neodpúšťajú. S ockom by som sa chcela stretávať každý druhý mesiac a bez telefonátov a v prítomnosti maminy u babky a dedka, ani ma to nemrzí.“ Maloletá na záver uviedla, že už absolvovala toľko pohovorov, že už viac to nechce.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.06.2021. Oprávnený zotrval na návrhu. Maloletá trpí neurotizáciou a matka odmietla podrobiť dcéru terapii, ktorá by jej mala pomôcť. Stav od vydania Rozsudku hodnotí otec ako stále sa zhoršujúci a je zrejmé, že X. si nemohla vypracovať tak negatívne emócie voči nemu na základe ich krátkych stretnutí a telefonátov. On osobne aktívne spolupracoval s TENENET. Na základe dohody so psychológmi a psychoterapeutmi sa podrobil terapii min. raz do mesiaca a nad rámec týchto os. stretnutí minimálne raz do mesiaca si vymenili telefonát, resp. e-mail. Počas opatrení, z dôvodu korona vírusu, pochopiteľne, neprebehli osobné stretnutia, ale pokračovali v telefonátoch. Má za to, že on nie je príčinou jeho odmietania dcérou. Nevidí na sebe žiadnu vinu, v tomto

smere, i keď je pravda, že terapiu ako takú, vníma pozitívne. K osobným stretnutiam s dcérou uvádza, že, všetky absolvoval podľa rozhodnutia, okrem obdobia karantény. Žiadne zo stretnutí netrvalo dlhšie ako 30 min. Na stretnutia vždy prichádza načas. Iba prvé stretnutie meškal 30 min. Matka ho odprevádza do miestnosti, kde ho už čaká X.. Všetok program musí iniciovať navrhovateľ. Vždy prinesie knižky, niečo na kreslenie, prípadne jej pomôže s niečím do školy. Raz priniesol dron, čo sa jej aj zapáčilo, avšak bol problém s tým, že otec na každom jednom stretnutí navrhuje, aby sa styk realizoval inde ako v tej miestnosti, ale X. to absolútne odmieta. Matka počas stretnutí sedí v izbe a číta si. Do stretnutí aktívne nezasahovala, až na posledné stretnutie, kedy začala rozoberať termíny náhradných stretnutí. Oprávnený sám povedal X., že by sa mala s ním stretávať, aby sa zdravo vyvíjala. X. po 15, resp. 30 min. stretnutie ukončí tým, že ide k matke a matke povie, že už chce odísť a tá jej povie, že tak choď. K incidentu, na ktorý sa odvoláva matka uviedol, že pri odchode z domácnosti, pri bráne, povedal matke, že trvá na náhradných stretnutiach a je potrebné, aby sa maloletá podrobila psychoterapii, ktoré matka naďalej odmietala, ako aj náhradné stretnutia, ktoré maloletá odmietla. Je pravda, že použil nepekný výraz, ale urobil tak v stave hlbokej nespokojnosti, keďže dieťa nevidel tri mesiace a matka akokoľvek odmietala spolupracovať. Povinná uviedla, že nesúhlasí s návrhom, keďže nijak nebráni otcovi v styku s maloletou. Maloletú na styk pripravuje tak, že ju motivuje tým, že príde otec, že možno aj niečo prinesie, príde za ňou až z J.. Avšak v súčasnosti, a v podstate už veľmi dlhé obdobie, styk prebieha úplne rovnako, v rovnakých termínoch a časových intervaloch. Očakávala by od otca, resp. od odborníkov rady, ako inak má dcéru motivovať, keď táto už dlhodobo odmieta otca. Keď to nedokážu odborníci, ako to má dokázať ona. Otec priniesol na stretnutie s X. výkresy zo škôlky X., prezerali si fotografie. Matka má za to, že takáto stimulácia nie je motivujúca pre X., otec by mal byť kreatívnejší. Na poslednom stretnutí vyslovene vyzval X., aby stretnutie prebehlo mimo domu, tá to však odmietla. Čo sa týka výchovného opatrenia, v súčasnosti už nie je účinné, ale vo všeobecnosti bola sklamaná z prístupu psychológov, keďže ona odôvodnenie rozhodnutia chápala tak, že by sa psychológovia a psychoterapeuti mali zamerať na komunikačné problémy medzi rodičmi a X. čo najmenej zaťažovať. Avšak už na prvom stretnutí jej bolo povedané, že deti sa musia podrobiť tejto terapii či chcú, či nechcú, keďže tam nechodia deti, ktoré terapiu nepotrebujú. Taktiež nemali vedomosť vôbec o histórii vzťahov medzi účastníkmi a nebadala ani záujem o zistenie týchto informácií. Matka uviedla, že keďže sa maloletá prestala stretávať s otcom počas trvania opatrení, prestala mať všetky psychosomatické prejavy. V prospechu napreduje, neboli s ňou žiadne problémy.

11. Následne na pojednávaní dňa 15.06.2021 bol uskutočnený výsluch psychologičky a psychoterapeutky TENENET, o.z. H.. E. Y., ktorá bola účastná na realizácii výchovného opatrenia, ktoré bolo uložené rodičom a maloletej Rozsudkom, ktoré navrhovateľ navrhuje vykonať. Svedkyňa uviedla, že v prípade účastníkov boli na základe rozhodnutia súdu poverení vykonaním psychologického poradenstva a psychoterapie. V prípade psychoterapie je primárne dôležitá motivácia účastníkov, keďže títo sú vedení k samostatnému vyhodnoteniu si problému od jeho základu, pričom pri psychologickom poradenstve, ako už vyplýva z termínu psychológ radí iniciatívne klientovi, ako má konkrétne postupovať. Preto pri psychoterapii je kľúčová taktiež pravidelnosť, časová intenzita a určitý stupeň intelektu u klientov. V prípade psychoterapie je veľmi vhodná intenzita raz týždenne, preto v situácii kedy oprávnený je pracovne vyťažený a môže sa zúčastňovať psychoterapie iba raz do mesiaca, takáto okolnosť nie je ideálna pre psychoterapiu. Skôr odporučila psychologické poradenstvo, ktoré sa nakoniec aj realizovalo vo vzťahu k oprávnenému. U oprávneného registrovala progres, ktorý je možno vnímať v sebareflexii a zatiaľ vo verbálnej rovine. Z posledného incidentu vyplýva, že pod tlakom daných okolností oprávnený prezentuje svoje silno zabudované postoje. Vnímala pozitívne, že po stretnutí prichádzal s konkrétnymi situáciami zo stretnutia. Konkrétne rozoberali to, že nie je vhodné pôsobiť na X. autoritatívne, direktívne, čo v podstate vytýka matka, resp. tlačiť na ňu. Čo sa týka povinnej, táto prichádzala na stretnutia, avšak od úvodu bolo zrejmé, že nemá motiváciu k realizácii psychoterapie. Aj verbalizovala značnú nedôveru, kedy uvádzala, že aj tak nepomôžu. V takých podmienkach je veľmi sťažená terapia. Podstatou týchto stretnutí bolo teda získanie si dôvery, čo sa však nepodarilo. Maloletá prišla na stretnutie v sprievode matky raz, avšak matka odmietla stretnutie so svedkyňou bez svojej prítomnosti, čo je neštandardné, a samozrejme, nemohli byť naplnené účely prvého stretnutia. Maloletá sa dotazovala, prečo musí chodiť na psychoterapiu, koho to bol nápad, či to bol otec. Matka poukázala na to, že v zmysle odôvodnenia rozsudku by mala byť X. zaťažovaná minimálne. Následne prebehla komunikácia so súdom, čo spomalilo realizáciu výchovného opatrenia. Svedkyňa iniciovala ďalšie stretnutie s X., avšak matka ju odmietla priviesť s tvrdením, že v takom prípade ukončí spoluprácu. Následne sa preto rozhodla svedkyňa pokračovať v terapii bez prítomnosti maloletej. V rámci výsluchu svedkyňa uviedla, že odborné vyšetrenie duševného stavu ktoréhokoľvek z rodičov nie je pre účely psychoterapie a psychologického

poradenstva potrebné. Oprávnená sa dotazovala, že za situácie, kedy sa povinný správa ku všetkým úctivo a slušne, ale voči nej sa správa naďalej veľmi nevhodne, čo má dopad aj na maloletú, či by nebolo vhodné, aby sa X. s otcom na určitý čas nestretávala. Svedkyňa odpovedala, že preto uviedla, že momentálne sú jeho postoje na verbálnej úrovni.

12. Dňa 07.07.2020 sudkyňa uskutočnila pohovor s maloletou. Maloletá prišla na pohovor v prítomnosti matky. Pohovor sa realizoval v prítomnosti kolízneho opatrovníka a sudkyne, bez účasti zákonných zástupcov, resp. iných osôb. X. bola poučená o prebiehajúcom konaní o výkon rozhodnutia, ktorým súd schválil dohodu jej rodičov a o svojom práve byť vypočutá. Zároveň bola poučená o právach i povinnostiach dieťaťa vo vzťahu k rodičom, vrátane povinnosti prejavovať primeranú úctu a rešpekt k obom rodičom a o povinnosti poskytnúť pomoc rodičom pri jej výchove. X. bolo vysvetlené, že je na jej rozhodnutí, aký prístup zvolí k stretnutiam s otcom, že sama sa vie podieľať na spríjemnení týchto stretnutí, pokiaľ sa o to bude aktívne snažiť. X. si nepamätala okolnosti ohľadne realizácie výchovného opatrenia. Uviedla, že naposledy bola u psychológa asi pred rokom. K realizácii stretnutí s otcom uviedla, že niekedy sú lepšie, niekedy horšie. Najradšej by sa s otcom nestretávala. Otec prichádza na stretnutia s ňou načas a ona ukončuje tieto stretnutia, pretože sú jej nepríjemné. Otec sa na ňu fyzicky tlačí, aby neodišla zo stretnutia, na stretnutiach jej hovorí, aby sa mu pozerala do očí, keď s ním rozpráva. Na stretnutie jej priniesol knihu „nebuď hulvát, správaj sa slušne“. Domnieva sa, že to má súvis s tým, že predtým ukončila telefonát v časovom predstihu. Telefonáty trvajú tak 3 minúty. X. má za to, že je k otcovi vždy slušná. Domnieva sa, že jej názor nie je vypočutý, neverí, že by jej ktorýkoľvek psychológ vedel pomôcť, keďže už navštívila priveľa psychológov za posledných 6-7 rokov a nič sa nezmenilo. Otec sa podľa X. nikdy nezmení. Dôveru mala k školskej psychologičke, ktorá je však toho času na materskej dovolenke. Psychologičky v rámci Linky detskej istoty jej boli nesympatické. Praje si, aby mohla realizovať stretnutia tak ako doposiaľ. Stretnutia sa realizujú u jej starých rodičov, takto jej to vyhovuje, takto sa cíti v bezpečí. Pri stretnutiach je prítomná aj matka. Nechce sa stretávať mimo rodinného domu. Stretnutia trvajú asi pol hodinu. Ona tieto stretnutia vždy ukončí v časovom predstihu, pretože sú jej nepríjemné. Teraz, keď nenavštevovala psychológov a nestretávala sa s otcom jej bolo dobre. Prospela s vyznamenaním. X. bola poučená o význame prítomnosti oboch rodičov na výchove s tým, že aj negatívne vnímanie jedného či druhého rodiča môže byť prospešné pri jej výchove, keďže sa takéhoto správania môže vyvarovať v budúcnosti. Bola poučená, aby prezentovala svoj názor otcovi, pokiaľ robí podľa nej niečo nevhodné. Aby sa snažila pomôcť otcovi pri organizovaní formy a obsahu stretnutia, keďže ona najlepšie vie, ktoré činnosti ju bavia. Otec jej k narodeninám daroval peniaze, perá a školské pomôcky. X. bola poučená, že otec sa podieľa na jej výchove a vzdelávaní finančnou formou a má záujem sa podieľať na jej výchove aj po citovej stránke. Otec sa snaží zmeniť, navštevuje psychológa a prezentuje záujem veci zmeniť k lepšiemu. Chce byť s ňou počas celého času predpokladaného súdnym rozhodnutím a ona by mu mala v tom pomôcť. X. uviedla, že nevie otcovi odpustiť to, čo urobil jej a jej mamine. Otca označovala slovom ocko, ale následne uviedla, že ona to vníma tak, že nemá otca. X. bola poučená, že súd je toho názoru, že je vhodné pracovať s ich rodinou naďalej a poskytnúť im pomoc formou psychologického poradenstva. Ona sama s pomocou mamy môže navrhnúť psychológa, ktorý by jej vyhovoval. Môže využiť svoju zvedavosť po informáciách k tomu, či skutočne nedôjde k zmene, pokiaľ sa bude aktívne zúčastňovať na poradenstve. Je ťažké očakávať zmenu, ak sa počas posledného roka zúčastnila takéhoto stretnutia len raz. Cieľom súdu nie je ju trestať, ale pomôcť jej, keďže je dobré, aby sa aj jej otec podieľal na jej výchove. Je to jej otec, kto iný ako rodič ju bude milovať a chcieť jej dobro. X. sa vyjadrila, že keby otcovi skutočne na nej záležalo, tak by netrval na tých stretnutiach. Mal by to rešpektovať. X. bola poučená, že súd pravdepodobne nariadi psychologické poradenstvo, ktoré nemá vnímať ako trest, ale možnosť na zmenu a nie je dôvod na absolútnom odmietaní tejto pomoci. Cez prázdniny bude u starých rodičov a asi aj niekam pôjdu na Slovensko, ešte nevie presne. Kolízny opatrovník uviedol, že otec sa snaží, i keď možno to pôsobí na ňu opačným spôsobom, akým by chcel. Že práve odborníci by im vedeli pomôcť. Možno to bude dlhodobejší proces, ale otec prejavuje o ňu záujem nielen finančne, ale aj citovo, i keď sa jej zdá, že to nevie dať správnym spôsobom najavo. Je to aj v tom, že má vymedzený veľmi krátky čas na realizáciu stretnutí. Aj on je negatívne ovplyvnený súdmi a tým všetkým čo sa deje. Otec ju má ako dcéru nepochybne rád. X. zopakovala, že otec im urobil veci, ktoré sú neodpustiteľné i keď to bolo dávno. X. bola poučená, že kedykoľvek sa môže obrátiť na sudkyňu v priebehu tohto konania.

13. Dňa 02.09.2021 bol súdu doručený návrh Komisára pre deti na pribratie do konania. Uznesením č.k. -289 zo dňa 14.09.2020 súd pribral do konania Komisára pre deti. Komisár dňa 06.11.2020 doručil súdu vyjadrenie k veci. Uviedol, že výkon rozhodnutia považuje za najtraumatizujúci zážitok

dieťaťa, najintímnejší zásah do života dieťaťa. Samotný rodič, ktorý sa domáha takéhoto zásahu by si mal uvedomiť, akým spôsobom zasahuje do života dieťaťa a nepovažovať tento právny inštitút len za nástroj pre uspokojenie svojho práva voči vlastnému dieťaťu. Mal. vzhľadom na svoj vek veľmi intenzívne vníma rozpor rodičov a utvára si postupne svoj vlastný názor, ktorý sa odvíja od okolia, resp. od názoru osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, ktoré formujú jej osobnosť a aj jej pohľad na rozvod rodičov. Maloletá, resp. žiadne dieťa svojvoľne a bez príčiny neodmieta rodiča. Buď ide o traumatizujúce zážitky dieťaťa alebo o neschopnosť komunikácie jedného rodiča, ktorá sa následne prenáša aj na dieťa a dieťa sa s týmto postojom postupne stotožní. Ak je problém v rodičovi, je potrebné na odbornej úrovni pracovať s rodičom a pokiaľ je to možné, vynechať dieťa a zbytočne ho nevystavovať sekundárnej viktimizácii. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Rodič, ktorému nie je dieťa zverené prejavil dostatok empatie k dieťaťu a nesnažil sa násilím obnoviť svoj vzťah. Každý takýto prejav znehodnocuje osobný vzťah rodiča a dieťaťa. Maloletá je dostatočne vyspelá na to, aby si sama vedela nastaviť kontakt so svojim otcom. Súd by mal vziať do úvahy a ponechať mal. na jej rozhodnutie, kedy a za akých podmienok sa rozhodne stretávať s otcom. Maloletá je vo veku, kedy bude prioritne potrebovať matku a môže sa stať, že v tomto období bude odmietať otca, čo je prirodzené pre vek dospievania u dievčaťa. Práve v tomto období je zo strany otca potrebné prejaviť dostatok empatie k vlastnej dcére a „počkať“ si na obdobie po puberte. Otec má tak čas pripraviť sa na úplne iný kontakt s dcérou a buď tento kontakt kvalitatívne povýši alebo ho degraduje vynucovaním si ho.

14. Uznesením č.k. -294 súd v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. nariadil rodičom mal., aby sa podrobili psychologickému poradenstvu a psychoterapii v TENENET, o.z., so sídlom vykonávania v Trnave, a to v rozsahu jedenkrát do týždňa počas šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia, t.j. od 09.02.2021 do 10.08.2021. Zo záverečnej správy TENENET, o.z. zo dňa 09.08.2021 ohľadne realizácie výchovného opatrenia vyplýva nasledovné. Psychoterapia a psychologické poradenstvo bolo súdom nariadené obom rodičom v súvislosti so súdnym konaním ohľadom styku oprávneného s maloletou, ktorá je v starostlivosti matky, pričom oprávnený nie je s priebehom stretnutí s dcérou spokojný. Taktiež z predošlej spolupráce je zrejmá výrazne konfliktná komunikácia rodičov a vzájomné negatívne emócie. Preto sa rozhodli spoluprácu oddeliť a dať obom klientom možnosť riešiť vlastné vnútorné nastavenia, či procesy súvisiace s prebiehajúcim konfliktom. S oprávneným boli realizované stretnutia individuálne s H.. Y. a s povinnou s Mgr. L.. V priebehu procesu však smerovanie museli prehodnotiť, najmä na základe veľmi slabého posunu zo strany povinnej, čo suspektne súviselo s jej čisto externou motiváciou k terapii a nedôverou v proces. Oprávnený sa počas individuálnych stretnutí javil motivovaný, bola u neho prítomná snaha nahliadnuť aj na svoje pocity, či reflektovanie nutnosti zmeny vlastnej komunikácie. Na základe daného sa snažili preorientovať na párové stretnutia, ktoré však z hľadiska časového a postojového nebolo možné realizovať raz do týždňa, preto boli kombinované spolu s individuálnymi. Deklarovaným dôvodom bola nemožnosť dostaviť sa z Prahy každý týždeň zo strany oprávneného a odmietnutie spoločných stretnutí formou online zo strany povinnej. Spoločné stretnutia sa snažili zamerať najmä na tému zmiernenia konfliktnej komunikácie medzi klientmi a taktiež na možnosti ovplyvnenia atmosféry pri stretnutiach X. s otcom. V tejto téme povinná súhlasila so svojou neprítomnosťou na stretnutí, čo sa i pri poslednom odohralo. Čo sa týka vzájomnej komunikácie - napriek stálym spätným väzbám zo strany poradcov i spätným väzbám vzájomným od klientov, sa nepodarilo urobiť žiaden pokrok. V priamej komunikácii neustále pretrváva obviňovanie, osočovanie, je prítomný výrazný sarkazmus s prenášaním zodpovednosti na druhého. U oboch klientov pretrváva postoj očakávať reálnu zmenu u druhého, slabšia schopnosť v prítomnosti druhého reflektovať svoje správanie a takmer nulová prítomnosť reálnej zmeny. Taktiež sa javí prítomná neochota zmeniť postoj voči druhému, napriek výraznému vplyvu, ktorý tento postoj má na priebeh stretnutí oprávneného s X.. K danému stavu prispieva ako osobnostná výbava oboch klientov, tak i dlhodobé súdne spory, kde ich hlavným smerovaním bolo hľadať chyby na druhom, čo pretrváva a čo sa nám ani v poradenstve nepodarilo ovplyvniť. Spoluprácu ukončili po uplynutí 6 mesiacov.

15. Matka sa vyjadrila k záverečnej správe TENENET, o.z. podaním doručeným súdu dňa 23.08.2021, že ciele psychologického poradenstva neboli naplnené. Otec sa nemohol osobne dostavovať v týždňových intervaloch a matke nevyhovovali dištančné stretnutia. Je pravda, že matka už nemá dôveru v proces a inštitúcie, keďže s mal. podstúpili niekoľko nariadených terapií a opatrení, pričom všetky boli neúspešné. Otec sa mal. opakovane vyhráža, že zariadi, aby sa dcéra tiež podrobila terapii, o ktorej má sudkyňa už čoskoro rozhodnúť a vyvoláva tak u mal. obavy. Otec mal. svojim počínaním na stretnutiach s mal. a aj počas poradenstva verbalizoval, že nevidí dôvod svoj postoj zmeniť a urobil už dosť, keď útokom na matku dochádza „menej často“. Snaha vysvetliť otcovi, že prítomnosť primárnej vzťahovej osoby na

stretnutiach je pre dieťa zdrojom istoty a bezpečia, viedla len k ďalším invektívam na adresu matky, ale raz aj k ohrozujúcemu správaniu, ktoré vyľakalo nielen ju, ale očividne aj obe prítomné terapeutky. V správe sa neodporúča pokračovanie, či jej ďalšie opakovanie. Nátlakom a núteným nariaďovaním poradenstiev, výsluchov, terapií a iných opatrení nikdy v danom prípade nedôjde k pokroku vo vzťahu maloletej k svojmu otcovi v pozitívnom zmysle. V období od 2-8/2021 stretnutia prebiehali v exteriéri, a to buď išlo o prechádzku v mieste bydliska matky alebo v záhrade rodinného domu. Mal. odmieta akékoľvek návrhy iného miesta stretnutia. Stretnutia trvajú 15-20 min. Jedno stretnutie sa uskutočnilo na návrh matky v jej neprítomnosti. Otec verbalizoval „Ty jej nič nepovieš, bez slova odídeš a mňa nech tam čaká.“ Mal. po 6 minútach ukončila stretnutie odchodom domov. Otec toto stretnutie vyhodnotil ako „príjemné a srdečné“. Dcérin názor pre neho nebol podstatný. Vzhľadom na to, že boli vyčerpané všetky dostupné prostriedky smerujúce k reparácii vzťahu maloletej k otcovi, nedošlo k pokroku a mal. naďalej nemá záujem sa stretávať s otcom, preto ani matka mal. nemá záujem na ďalšej terapii či poradenstve.

16. Otec doručil súdu dňa 15.10.2021 svoje hodnotenie k naplneniu cieľov psychologického poradenstva. Podľa názoru otca mal. nedošlo k zlepšeniu komunikácie rodičov, ani k dosiahnutiu vzájomného rešpektovania. Potrebu rešpektovať pravidlá spoločnosti, zákony, rozhodnutia súdov, usmernenia odborníkov už prezentuje iba on sám. Týmto povinná spolu s mal. zaujali voči nemu odmietavý postoj. Namiesto toho, aby mal. pertraktovala to, že ako rodičia uzatvorili dohodu, ktorú súd schválil, mal. ustavične pertraktuje, že sa musí s otcom stretávať, že to nariadil súd. Cieľ konzultácií k navodeniu pokojnej komunikácie s matkou pri preberaní mal. zhodnotil ako naplnený. Podarilo sa mu pochopiť rozsah a hĺbku vnímania povinnej na mentalitu dcéry aj pri jej prítomnosti na stretnutiach a tak aj výsledný dopad na dcérine odmietanie takýchto stretnutí. On pokračuje v pokojnej komunikácii, nateraz dcérine odmietanie akceptoval, aj keď s tým nie je zmierený, keďže ako otec ju ľúbi. Cieľ konzultácií na obnovenie prirodzeného vzťahu otca s mal. v roli rodič-dieťa zhodnotil ako nenaplnený. Prirodzený vzťah otca s dcérou nie je možné budovať za súčasných obmedzení. Povinná nemieni rešpektovať súdne rozhodnutie. Neustále narušuje stretnutia napríklad opakovaným vyžadovaním výsledkov PCR testu, pritom ona sama sa žiadnym nikdy nepreukázala. Hádzala doňho hračky, ktoré dcére priniesol, čo predstavuje devastujúci návod pre dcéru, ako ho má mal. odmietať. K stretávaniu sa vyjadril tak, že tieto prebiehali týždenne online alebo osobne v Senci. Od konca apríla 2021 sa pracovníčky TENENET o.z. snažili o párovú terapiu, ktorá sa kvôli obštrukciám povinnej uskutočnila až 09.06.2021 a takto prebiehali až do konca. V podaní doručenom súdu dňa 15.11.2021 ako vyjadrenie k záverečnej správe TENENET, o.z. doplnil, že súhlasí s tým, že povinná nebola motivovaná k terapii. Uvedené zodpovedá jej negovaniu všetkých uložených poradenstiev, ktoré sa snažila všetkými možnými spôsobmi mariť, neabsolvovať, prípadne skrátiť. Čo sa týka konštatovania o prenášaní zodpovednosti na druhého, tak z jeho strany je správanie nemenné, on rešpektuje súdne rozhodnutia, a to očakáva ako výsledok v tomto konaní aj na strane matky. Aj vďaka poradenstvu sa utvrdil v tom, že dlhotrvajúce nevyriešené súdne spory v predmetnej veci majú neblahý dopad na psychiku mal., aj preto nepodal trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

17. Dňa 29.11.2021 súd nariadil pojednávanie vo veci výkonu rozhodnutia. Oprávnený zotrval na návrhu. Povinná uviedla, že aj zo samotných vyjadrení oprávneného vyplýva, že stretnutia prebiehajú. Matka otcovi nebráni stretávaniu sa s mal., mal. pripravuje, avšak nemožno od maloletej očakávať a prikazovať jej to, aby zotrvala na stretnutí presne rozhodnutím stanovený čas. Je nepredstaviteľné nezohľadňovať názor a vek maloletej, ktorá má právo slobodne sa rozhodnúť aký čas strávi s otcom. Je v záujme maloletej, aby si sama určovala, kedy a na ako dlho sa stretne so svojim otcom. Pokiaľ to otec nemieni rešpektovať, môže naďalej navštevovať mal., v zmysle rozhodnutia a tvrdo vyžadovať výkon rozhodnutia. Docieli akurát to, že mal. bude sedieť rozhodnutím stanovený čas, avšak nemôže očakávať, že to podnieti mal. k zmene postoja, práve naopak. Oprávnený si absolútne nepripúšťa, že jeho správanie je neprijateľné, a to nielen voči matke mal., ale aj priamo voči mal. Poukázala na konkrétne vyjadrenie oprávneného: „Ja prídem, ty nič nepovieš, bez slova odídeš a mňa nech tam čaká, priviaž mi X. na reťaz, ty potrebuješ veľký bič a malý dvor... Zapnem stopky, či dokážeš vypadnúť z tejto miestnosti... Podám ďalší návrh na zmenu stretávania a zmenu zverenia do výchovy mojej osobe, pretože doteraz sa to tomuto skazenému systému nepodarilo... Poradenstvo neprebieha, lebo si hodila do neho vidly... Ty nie si matka a načo sa tam pcháš...“ Ide o vyjadrenia z obdobia jún, júl 2021, teda z obdobia konca terapie. Oprávnený namietal, že povinná uvádza veci z kontextu. Boli súčasťou stretnutí v rámci terapie v TENENET, o.z., kde boli prítomné H.. Y. a H.. L.. Kolízny opatrovník sa vyjadril k návrhu tak, že tento je potrebné zamietnuť v záujme maloletej. Boli už urobené všetky kroky a využité možnosti k tomu, aby došlo k zmene postoja mal., čo sa, žiaľ, nepodarilo. Akékoľvek vynucovanie si výkonu

rozhodnutia by bolo v tomto štádiu už kontraproduktívne, a teda, práve naopak, viedlo by ešte k väčšiemu odcudzeniu maloletej. Komisár pre deti uviedol, že je nespochybniteľné, že mal. X. má dvoch rodičov, ktorí majú rovnaké práva. Je nespochybniteľné a ani nie je predmetom akýchsi pochýb, že mal. otca odmieta. Otázkou je prečo? V celom spisovom materiáli nenašiel jedinú zmienku o snahe o motiváciu zo strany matky, ktorá je nepochybne preferenčným rodičom, a teda postoj matky je postojom dcéry. Súd, v súčinnosti s odborníkmi, využil všetky zákonné možnosti k tomu, aby došlo k zmene postoja matky, avšak neúspešne. Mal. má 13 rokov a v tomto štádiu je už nepredstaviteľné uvažovať o zmene výchovného prostredia bez toho, aby to malo negatívny dopad na maloletú. Je dôležité si uvedomiť, že nútený výkon rozhodnutia nezlepší postoj mal. k otcovi. Je na matke, aby motivovala maloletú, a aby obaja rodičia prevzali zodpovednosť za svoje správanie a uvedomili si, že mal. je v neustálom diskomforte z prebiehajúcich súdnych konaní. V kontexte písomného vyjadrenia, ako aj s odkazom na vykonané dokazovanie, navrhol nevyhovieť návrhu. Súd predbežne posúdil, že sa stotožňuje s vyjadreniami kolízneho opatrovníka a Komisára pre deti a požiadal oprávneného k vyjadreniu. Oprávnený ponechal rozhodnutie na úvahe súdu, či ešte existujú akékoľvek možnosti ako donútiť matku k zmene postoja. V minulosti žiadal zmenu zverenia mal. X., avšak neúspešne. Bolo to konkrétne v roku 2014/2015. V predmetnom období mu bolo odporučené, aby ponechal mal. v prostredí, v ktorom bola zvyknutá, teda u matky. Prítomní zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Matka v podaní doručenom súdu dňa 08.12.2021 uvádza, že otec má nesebakritický pohľad na seba, ak označuje svoje správanie za nemenné. Zmenu vyslovene očakáva iba u povinnej. Otec sa sám vyjadril ako dlhotrvajúce súdne spory majú negatívny dopad na psychiku mal., ale aj napriek predbežnému posúdeniu súdom, trvá na návrhu a „zatiaľ“ nepodal na povinnú trestné oznámenie.

18. Súd na danú vec aplikoval nasledovné právne normy:

Podľa , (ďalej len „“), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa , pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

Podľa vyhlášky MS SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

Podľa a , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

19. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd zisťuje, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie dieťaťa. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Je potrebné nájsť určitý a konkrétny spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Nie je vždy účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, aby súd automaticky siahal k donucovacím prostriedkom za prípadné nedodržiavanie styku podľa súdneho rozhodnutia. K týmto prostriedkom súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu

podrobiť. Súd pritom vychádza zo skutkového stavu, rozhodujúceho v čase vydania rozhodnutia. Nariaďovanie výkonu súdneho rozhodnutia môže totiž spôsobiť ďalšie vyostrenie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii plnenia, či je sám príčinou nesplnenia povinnosti a pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia. Súd v odôvodnených prípadoch (vek a rozumová vyspelosť) prihliadne aj na správanie a názor maloletého. Obvyklým dôvodom, pre ktoré dochádza k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia je vzájomné negatívne správanie sa rodičov, ktorí nie sú schopní prekonať nevraživosť, ktorú prenášajú na maloleté dieťa. Účelom konania je snaha dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami účastníkov konania a všeobecným záujmom, ktorý spočíva v dodržiavaní zásad právneho štátu. Pri súdnom vynucovaní styku nie je možné postupovať tak, aby návrh na výkon rozhodnutia sa stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne k tomu, aby za každú cenu aj proti záujmu maloletého dieťaťa, bola dosiahnutá ochrana oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizáciu styku s maloletým (Ústavný súd ČR, sp. zn. ). .... súdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (J. proti O. republike, č. XXXXX/XX, body 109, 115, 18. 7. 2006)“.

20. V predmetnej veci má súd za preukázané, že styk otca s maloletou sa nevykonáva v rozsahu, v akom bol stanovený v Rozsudku, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné. Rovnako nebolo sporné, že mal. opakovane vyjadrila svoj názor, že sa s otcom nechce stretávať v rozsahu, ktorý stanovuje Rozsudok, čo vyplynulo aj zo správania mal. počas stretnutí. Predmetom dokazovania preto bolo zistiť príčiny takéhoto odmietania otca mal., resp. absolvovať stretnutia počas stanovenej doby a aj na inom mieste ako v bydlisku mal. Otec mal. tvrdí, že na príčine je matka mal., ktorá mal. nemotivuje, práve naopak negatívne ju ovplyvňuje, neguje pomoc odborníkov, voči otcovi sa správa nevhodne počas stretnutí. Matka uvedené namieta a tvrdí, že sa snaží mal. motivovať, ale ani odborníci jej neuviedli, čo konkrétne má zmeniť a ako motivovať mal. Z dokazovania vyplynulo, že matka mal. nemá motiváciu k psychologickému poradenstvu, ktoré bolo opakovane nariadené. Kreuje rôzne obštrukcie, nerešpektuje žiadosti o súčinnosť zo strany odborníkov, odmietala dištančné stretnutia s otcom, stretnutia za účasti mal. Odborníci konštatujú, že aktivita prichádzala iba z ich strany. Na stretnutiach mal. s otcom súd nezistil takmer žiadnu snahu matky, resp. minimálnu, o zlepšenie priebehu stretnutí, snahu o pozitívne ovplyvnenie mal. Teda matka neurobila všetko preto, aby sa mohla naplniť rodičovská dohoda. Predsa v predmetnom čase mala matka mal. zrejme za to, že stretnutia v navrhovanej dĺžke je možné naplniť. Teraz tvrdí, že nie je možné očakávať, že stretnutia budú trvať v dohodnutom rozsahu. Matka však namieta, že otec vôbec nezmenil svoje správanie a naďalej je voči nej hrubý, a to aj v prítomnosti mal. Voči mal. je naďalej direktívny. V rámci výchovných opatrení bolo konštatované, že u otca mal. síce došlo v tomto smere k miernemu posunu, avšak iba na verbálnej úrovni. Otec mal. sa vyjadril, že jeho postoj je nemenný, ani raz sa pred súdom nevyjadril, že uznáva svoj podiel viny na nerealizácii Rozsudku v celom jeho rozsahu. Z vyjadrení, ktoré mal adresovať matke, aj keď ako uvádza v rámci terapie, ako aj zo správania, na ktoré poukázala sama mal. však vyplýva, že postoj otca je nesebakritický. Z odôvodnenia vyššie vyplýva, že súdy už v predchádzajúcich konaniach apelovali na otca, aby sa snažil zmeniť svoje správanie. Napriek tomu naďalej prezentuje svoje negatívne emócie voči matke mal., čo mal. vníma ako zásadné, a tak nemožno očakávať zmenu jej postoja. V správe TENENET, o.z. ohľadne realizácie psychologického poradenstva sa uvádza, že v priamej komunikácii neustále pretrváva obviňovanie, osočovanie, je prítomný výrazný sarkazmus s prenášaním zodpovednosti na druhého. U oboch klientov pretrváva postoj očakávať reálnu zmenu u druhého, slabšia schopnosť v prítomnosti druhého reflektovať svoje správanie a takmer nulová prítomnosť reálnej zmeny. Teda u oboch rodičov, nielen u matky pretrváva postoj nezlučiteľný s očakávanou zmenou u mal., čo otec opakovane a výslovne prehliada. Medzi rodičmi nebolo sporné, že mal. už dlhodobo odmieta otca, je neurotizovaná z prebiehajúcich súdnych konaní, stratila dôveru v odborné poradenstvo, cíti sa unavená. Vyjadrila sa, že má takto pokazené detstvo, cíti sa nevypočutá. Taktiež nebolo medzi rodičmi sporné, že nedošlo k žiadnemu posunu v ich vzájomnej komunikácii a v zlepšení ich vzájomného vzťahu. Obaja rodičia zlyhali. Uvedené však nemôže byť prisudzované na ujmu maloletej. Akékoľvek vynucovanie práva na styk otca s mal. by bolo v tomto štádiu kontraproduktívne. Súd už využil všetky možnosti poskytnutia súčinnosti rodičom v záujme zachovania vzťahu s oboma rodičmi. Na základe uvedeného súdu nezostávalo nič iné ako zamietnuť návrh na výkon Rozsudku. Rozsudok v časti uloženého výchovného opatrenia už nie je možné vykonať, keďže uplynul čas jeho realizácie. Styk otca s mal. prebieha, i keď nie v rozsahu v ňom stanovenom, a to z dôvodov na strane oboch rodičov. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

vyjadrením Komisára pre deti a kolízneho opatrovníka, preto je zbytočné opakovať tieto vyjadrenia a súd na ne odkazuje (odsek 13 a 17). Je na rodičoch, aby pochopili ako veľmi škodia mal. svojou neochotou zlepšiť svoje vzťahy a vzájomnú komunikáciu. V tomto štádiu súd nenachádza žiaden inštitút, ktorým by autoritatívne uložil opatrenie, ktoré by bolo spôsobilé zmeniť súčasný stav odmietania otca maloletou. S odkazom na vyjadrenie Komisára pre deti, maloletá je vo veku, kedy bude prioritne potrebovať matku a môže sa stať, že v tomto období bude odmietať otca, čo je prirodzené pre vek dospievania u dievčaťa. Práve v tomto období je zo strany otca potrebné prejaviť dostatok empatie k vlastnej dcére a „počkať“ si na obdobie po puberte. Otec má tak čas pripraviť sa na úplne iný kontakt s dcérou a buď tento kontakt kvalitatívne povýši alebo ho degraduje vynucovaním si ho. Na základe uvedeného súd návrh na výkon rozhodnutia zamietol.

21. Povinná dňa 10.06.2020 doručila súdu návrh na odklad výkonu Rozsudku. Keďže súd nenariadil výkon Rozsudku a povinná teda netrvala na odklade výkonu Rozsudku, ale na zamietnutí návrhu, ktorému návrhu súd vyhovel, súd predmetný návrh na odklad výkonu Rozsudku považuje za bezpredmetný a o ňom osobitne nerozhodol.

22. Oprávnený dňa 03.07.2020 doručil súdu návrh na vstup prokurátora do konania. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta sa vyjadrila k návrhu podaním doručeným dňa 07.09.2020 tak, že po preštudovaní veci nebol vzhliadnutý dôvod na vstup prokuratúry do konania.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Obaja, oprávnený aj povinná si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Súd návrh vo veci zamietol, avšak z dôvodu, že dokazovaním zistil, že obaja rodičia nesú zodpovednosť za súčasný stav, kedy mal. odmieta otca a jej postoj zostáva dlhodobo nemenný. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil a akékoľvek iné rozhodnutie o náhrade trov konania by nebolo spravodlivé.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v 4 vyhotoveniach ( ). Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (, ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (, , ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná ( ).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ).