Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 217/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť V. N., Z., zastúpeného JUDr. R. M., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky v súvislosti s konaním o veci postúpenej mu rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. mája 2005 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. N. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2006 doručená sťažnosť V. N., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. R. M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo hospodárstva“) v súvislosti s konaním o veci postúpenej mu rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 31. mája 2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „... podal Okresnému súdu v Trebišove

ešte v roku 1998 žalobu o vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie

hroziacej škody, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. . Po právoplatnom

skončení uvedeného konania bola dovolacím rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 31. 5. 2005

vec postúpená na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky...

Napriek postúpeniu veci a povinnosti porušovateľa ústavného práva konať... podľa

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

dodnes nápravu nezjednalo.

Ani 1,5 roka po spomenutom postúpení veci tak nebolo z pozemku sťažovateľa

odstránené vedenie vysokého napätia... ani po viac než 8 rokoch od iniciovania konania

zo strany sťažovateľa nerozhodli o jeho oprávnenom nároku orgány verejnej moci...

a to aj napriek výzve na odstránenie prieťahov z 29. 9. 2006...“.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo V. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v ... postupom Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky v správnom konaní porušené bolo.

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky sa prikazuje, aby v správnom konaní

V. N. konalo bez zbytočných prieťahov.

V. N. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- Sk, ktoré mu je

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky povinné zaplatiť...

V. N. sa priznáva náhrada trov konania, ktoré je Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa z hľadiska existencie

dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, zistil nasledovné:

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa (ďalej

len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V zmysle sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z pripojeného spisu ministerstva hospodárstva vyplýva, že vec sťažovateľa mu bola

postúpená rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 31. mája 2005.

Ministerstvo hospodárstva listom z 26. júla 2005 postúpilo vec Š. T. Následne Š. T. listom

zo 4. augusta 2005 vec „odstúpila na priame vybavenie“ K. K., ktorý vykonal kontrolu

vo vzťahu k umiestneniu vedenia vysokého napätia v blízkosti pozemku sťažovateľa

a výsledok kontroly, ktorou nezistil porušenie na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov,

oznámil sťažovateľovi listom z 18. januára 2006. Ministerstvo hospodárstva v nadväznosti

na tento výsledok kontroly listom z 21. marca 2006 oznámilo sťažovateľovi, že začatie

správneho konania považuje za bezpredmetné.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k posúdeniu správnosti

postupu ministerstva hospodárstva, prípadne ďalších orgánov verejnej správy vo veci

vrátane ich nečinnosti, je daná právomoc všeobecných súdov v správnom súdnictve. Túto

právomoc nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto

musí každý rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému

súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nevyužil všetky možné prostriedky

nápravy na ochranu svojich práv a nepodal žalobu podľa .

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom

ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť

pre nedostatok právomoci odmietol podľa v spojení zákona

o ústavnom súde (podobne a ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

nárokmi sťažovateľa, ktoré sú podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2007