Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 228/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra

2007 o sťažnosti R. K., L., vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených práv

uzneseniami Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. z 24. marca 2005,

sp. zn. z 24. januára 2006 a sp. zn. z 15. novembra 2006,

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 14. marca 2006 a sp. zn.

z 28. augusta 2006 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. mája 2007 a o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky takto

rozhodol:

1. Sťažnosť R. K. o d m i e t a .

2. Žiadosti R. K. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. júla 2007

doručené podanie R. K., L. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť k ústavnému

súdu pre porušovanie zákona a ľudských práv“, v ktorom žiada, aby „... uznali moje

zákonné právo na odškodnenie, aby ústavný súd zadosťučinil 80 000 Sk ma odškodnil“.

Z obsahu podania a predložených príloh ústavný súd usúdil, že zámerom sťažovateľa

bolo podať sťažnosť podľa (ďalej len „“)

proti porušeniu svojich bližšie neoznačených práv uzneseniami Okresného súdu Považská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. marca 2005, sp. zn.

z 24. januára 2006 a sp. zn. z 15. novembra 2006, uzneseniami Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. marca 2006 a sp. zn.

z 28. augusta 2006 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. mája 2007.

Keďže sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení neobsahovala náležitosti

kvalifikovanej sťažnosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ústavný súd v prípise z 25. júla 2007 poučil sťažovateľa, aké náležitosti

má obsahovať, a vyzval ho, aby v lehote 15 dní od doručenia svoju sťažnosť doplnil.

Zároveň sťažovateľa upozornil, že ak v určenej lehote svoju sťažnosť požadovaným

spôsobom nedoplní, môže to spôsobiť jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Sťažovateľ reagoval na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 6. augusta 2007,

v ktorom požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom:

„Som občan 77 ročný zdravotne ťažko poškodený, teda aj na orientácii. Manželka

je nevládna, o ktorú sa starám bez úhrady na mzde, beriem to ako povinnosť, som poberateľ

4.453 Sk, máme zvýšené výdavky na lieky...“. Sťažovateľ k žiadosti priložil potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov

a na ustanovenie zástupcu v právnej veci a oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie,

z 11. júla 2006, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ v danom čase poberal dôchodok v sume

4 453 Sk.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zmeškanie lehoty ustanovenej v nemožno

odpustiť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť sťažovateľa

ani po doplneniach neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom, a to napriek tomu,

že sťažovateľa poučil, aké náležitosti má obsahovať, a vyzval ho, aby chýbajúce náležitosti

v určenej lehote odstránil s upozornením, že v opačnom prípade môže byť jeho sťažnosť

odmietnutá podľa .

Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení okresného súdu sp. zn.

z 24. marca 2005, sp. zn. z 24. januára 2006 a sp. zn. z 15. novembra

2006 a uznesení krajského súdu sp. zn. zo 14. marca 2006 a sp. zn.

z 28. augusta 2006, ktorých kópie sťažovateľ priložil k sťažnosti,

konštatoval, že vo vzťahu k uvedeným uzneseniam okresného súdu a krajského súdu bola

sťažnosť podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v ,

t. j. oneskorene.

Na základe uvedených zistení ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho bližšie neoznačených práv napadnutými

uzneseniami okresného súdu a krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene, ako aj z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. mája 2007, ústavný súd po preskúmaní obsahu tohto uznesenia zistil, že najvyšší súd

nim rozhodoval o dovolaní sťažovateľa ako žalobcu proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 28. augusta 2006, ktorým bolo odmietnuté podanie sťažovateľa označené

ako návrh na obnovu konania.

Z druhej vety (ďalej len „OSP“)

vyplýva, že dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie,

aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje

náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve

súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa

dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

Citované ustanovenie sa nesporne vzťahuje aj na otázku povinného

právneho zastupovania dovolateľa (sťažovateľa) v dovolacom konaní. Ústavný súd

z odôvodnenia priloženého uznesenia najvyššieho súdu zistil, že okresný súd v predmetnej

veci opakovane vyzval sťažovateľa (výzvy mu boli doručené 12. marca 2007 a 30. apríla

2007), aby odstránil nedostatok svojho zastúpenia advokátom predložením splnomocnenia

udeleného zvolenému právnemu zástupcovi. Napriek tomu však sťažovateľ splnomocnenie

udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní nepredložil. Za týchto okolností

okresný súd v súlade s druhou vetou predložil dovolanie sťažovateľa

na rozhodnutie dovolaciemu, t. j. najvyššiemu súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti

(nedostatok právneho zastúpenia) najvyšší súd napadnutým uznesením dovolacie konanie

zastavil, pretože sťažovateľ nemal právneho zástupcu.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (sťažnosti) je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne

neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že najvyšší súd v predmetnom dovolacom

konaní, ktoré zastavil z dôvodu nedostatku právneho zastúpenia sťažovateľa, postupoval

v súlade so zákonom, a preto jeho postupom ani napadnutým uznesením nemohlo dôjsť

k porušeniu základných práv ani slobôd sťažovateľa.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

jeho bližšie neoznačených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

III.

Podľa v spojení s a môže ústavný súd

ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká

osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto

predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd

konštatoval, že z dokumentácie predloženej sťažovateľom síce vyplýva, že jeho osobné,

majetkové a zárobkové pomery odôvodňujú, aby mu bol ustanovený právny zástupca

na konanie pred ústavným súdom, ale z obsahu jeho sťažnosti a k nej predložených príloh

vyplýva, že v jeho prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti, keďže sa domáha ochrany svojich bližšie neoznačených práv, k porušeniu

ktorých malo dôjsť označenými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu a označeným

uznesením najvyššieho súdu, pričom vo vzťahu k označeným uzneseniam okresného súdu

a krajského súdu bola jeho sťažnosť ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty

uvedenej v , t. j. bola podaná oneskorene a vo vzťahu

k označenému uzneseniu najvyššieho súdu je podľa záverov ústavného súdu zjavne

neopodstatnená.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007