Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 222/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. T., S. B. a J. K., S. B., zastúpených advokátkou

JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu Košice -

mesto v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. T. a J. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra

2007 doručená sťažnosť A. T., S. B., a J. K., S. B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto (ďalej len „obvodný

pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 30. januára 1992 si sťažovatelia ako osoby

oprávnené podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov uplatnili u právneho

predchodcu obvodného pozemkového úradu svoj nárok na vydanie „pozemku, pôvodnej

2

parcely č. 2318 o výmere 3908 m, vedenej pzkn. vložke č. 4561, v kat. území Košice - Sever,

ktorej časť v súčasnosti tvoria parcely: č. 1735/1, 1735/4, 1735/6 a 1735/7 v celkovej

2

výmere 1180 m, ktoré sa užívajú ako záhrady a nie sú zastavané“.

Obvodný pozemkový úrad v uvedenej veci rozhodol rozhodnutím sp. zn. zo

17. januára 1995. Sťažovatelia následne proti uvedenému rozhodnutiu podali opravný

prostriedok, ktorým sa domáhali preskúmania jeho zákonnosti (návrh z 20. februára 1995).

Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) bol podľa sťažovateľov ich návrh na

preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia z 20. februára 1995 predložený až v roku

2005, t. j. po viac ako desiatich rokoch.

Krajský súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 13. februára 2007 tak, že rozhodnutie obvodného pozemkového úradu zo 17. januára 1995

zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie. Podľa sťažovateľov uvedené skutočnosti

vyplývajú aj z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1-Sž-o-KS

202/2004 z 13. septembra 2005.

Sťažovatelia sa podaniami z 23. mája 2007 a 21. augusta 2007 adresovanými

riaditeľovi obvodného pozemkového úradu domáhali odstránenia nečinnosti tohto úradu

v predmetnej veci. Odpoveď na ich sťažnosti im však nebola doručená a obvodný

pozemkový úrad o nimi uplatnenom nároku počas šestnásť rokov trvajúceho obdobia

nerozhodol. Sťažovatelia preto 5. septembra 2007 podali krajskému súdu návrh na začatie

konania proti nečinnosti obvodného pozemkového úradu.

Podľa sťažovateľov vzhľadom na skutočnosť, že správne konanie v ich veci vedené

obvodným pozemkovým úradom trvá už šestnásť rokov a nie je dosiaľ právoplatne

skončené, dochádza v ňom k porušovaniu ich základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia „sa považujú za obete porušenia ich základných práv, ktorých

odškodnenie im Krajský súd v Košiciach, zatiaľ vo forme finančného zadosťučinenia

nemôže priznať, a keďže súčasní sudcovia ústavného súdu konajú rýchlejšie ako všeobecné

súdy“, ústavnému súdu navrhli, aby nálezom rozhodol takto:

„1) Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto porušil základné právo navrhovateľov

J. K. a A. T. v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené a, aby sa ich vec prejednala v

primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2) Obvodnému pozemkovému úradu Košice - mesto prikazuje konať v konaní sp. zn.

6/95 bez zbytočných prieťahov.

3) Navrhovateľom J. K. a A. T. sa priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume

220.000.- Sk (slovom dvestodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Obvodný pozemkový

úrad Košice - mesto povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4) Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto je povinný vyplatiť J. K. a A. T. 11.000.-

Sk, na účet ich právnej zástupkyne, JUDr. D. S., advokátke so sídlom na Š. , K., do 15 dní od

právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie ich základného práva podľa

a práva podľa dohovoru nečinnosťou obvodného

pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov z hľadiska danosti

dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, poukazuje na nasledovné:

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa (ďalej aj „OSP“) v občianskom

súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným

zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

V zmysle sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

akým je aj obvodný pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno

nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia využili svoje oprávnenie iniciovať

konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa podaním návrhu na

začatie konania z 5. septembra 2007.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto

každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a pred tým než podá sťažnosť ústavnému

súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu.

Z logického výkladu vyplýva, že vyčerpaním

všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, nemožno rozumieť

už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom. Iná interpretácia by v danej veci mala za následok nežiaducu situáciu,

keď by to isté rozhodnutie, resp. postup súčasne preskúmavali ako všeobecný súd, tak aj

ústavný súd (m. m. ).

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi

ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1

v spojení ), a preto sťažnosť pre nedostatok

právomoci odmietol (podobne a ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou

sa sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007