Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 222/07
PDF · 152.94 KB
No categories available
IV. ÚS 222/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra
2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. T., S. B. a J. K., S. B., zastúpených advokátkou
JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu Košice -
mesto v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95-PÚ a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. T. a J. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra
2007 doručená sťažnosť A. T., S. B., a J. K., S. B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto (ďalej len „obvodný
pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95-PÚ.
Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 30. januára 1992 si sťažovatelia ako osoby
oprávnené podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov uplatnili u právneho
predchodcu obvodného pozemkového úradu svoj nárok na vydanie „pozemku, pôvodnej
2
parcely č. 2318 o výmere 3908 m, vedenej pzkn. vložke č. 4561, v kat. území Košice - Sever,
ktorej časť v súčasnosti tvoria parcely: č. 1735/1, 1735/4, 1735/6 a 1735/7 v celkovej
2
výmere 1180 m, ktoré sa užívajú ako záhrady a nie sú zastavané“.
Obvodný pozemkový úrad v uvedenej veci rozhodol rozhodnutím sp. zn. 6/95-PÚ zo
17. januára 1995. Sťažovatelia následne proti uvedenému rozhodnutiu podali opravný
prostriedok, ktorým sa domáhali preskúmania jeho zákonnosti (návrh z 20. februára 1995).
Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) bol podľa sťažovateľov ich návrh na
preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia z 20. februára 1995 predložený až v roku
2005, t. j. po viac ako desiatich rokoch.
Krajský súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2 Sp 28/2005
z 13. februára 2007 tak, že rozhodnutie obvodného pozemkového úradu zo 17. januára 1995
zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie. Podľa sťažovateľov uvedené skutočnosti
vyplývajú aj z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1-Sž-o-KS
202/2004 z 13. septembra 2005.
Sťažovatelia sa podaniami z 23. mája 2007 a 21. augusta 2007 adresovanými
riaditeľovi obvodného pozemkového úradu domáhali odstránenia nečinnosti tohto úradu
v predmetnej veci. Odpoveď na ich sťažnosti im však nebola doručená a obvodný
pozemkový úrad o nimi uplatnenom nároku počas šestnásť rokov trvajúceho obdobia
nerozhodol. Sťažovatelia preto 5. septembra 2007 podali krajskému súdu návrh na začatie
konania proti nečinnosti obvodného pozemkového úradu.
Podľa sťažovateľov vzhľadom na skutočnosť, že správne konanie v ich veci vedené
obvodným pozemkovým úradom trvá už šestnásť rokov a nie je dosiaľ právoplatne
skončené, dochádza v ňom k porušovaniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovatelia „sa považujú za obete porušenia ich základných práv, ktorých
odškodnenie im Krajský súd v Košiciach, zatiaľ vo forme finančného zadosťučinenia
nemôže priznať, a keďže súčasní sudcovia ústavného súdu konajú rýchlejšie ako všeobecné
súdy“, ústavnému súdu navrhli, aby nálezom rozhodol takto:
„1) Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto porušil základné právo navrhovateľov
J. K. a A. T. v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a, aby sa ich vec prejednala v
primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2) Obvodnému pozemkovému úradu Košice - mesto prikazuje konať v konaní sp. zn.
6/95 bez zbytočných prieťahov.
3) Navrhovateľom J. K. a A. T. sa priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume
220.000.- Sk (slovom dvestodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Obvodný pozemkový
úrad Košice - mesto povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4) Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto je povinný vyplatiť J. K. a A. T. 11.000.-
Sk, na účet ich právnej zástupkyne, JUDr. D. S., advokátke so sídlom na Š. , K., do 15 dní od
právoplatnosti nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie ich základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou obvodného
pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95-PÚ.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov z hľadiska danosti
dôvodov, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konania, poukazuje na nasledovné:
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom
súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným
zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
akým je aj obvodný pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno
nahradiť konaním pred ústavným súdom.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia využili svoje oprávnenie iniciovať
konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP podaním návrhu na
začatie konania z 5. septembra 2007.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto
každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a pred tým než podá sťažnosť ústavnému
súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza
právomoci ústavného súdu.
Z logického výkladu § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že vyčerpaním
všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie
ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, nemožno rozumieť
už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom
príslušným orgánom. Iná interpretácia by v danej veci mala za následok nežiaducu situáciu,
keď by to isté rozhodnutie, resp. postup súčasne preskúmavali ako všeobecný súd, tak aj
ústavný súd (m. m. IV. ÚS 177/05).
Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi
ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1
ústavy v spojení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok
právomoci odmietol (podobne III. ÚS 59/04 a IV. ÚS 49/04).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody
sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou
sa sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2007