Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 203/07
PDF · 144.14 KB
No categories available
II. ÚS 203/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra
2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Z., zastúpeného advokátkou Mgr. E. S., N.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 198/03 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2007
doručená sťažnosť M. S., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 198/03.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 16 C 198/03 podal sťažovateľ žalobu na ochranu osobnosti a priznanie finančnej
kompenzácie proti vydavateľovi periodickej tlače spoločnosti V., s. r. o., neskôr aj proti
spoločnosti P., s. r. o. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“) z dôvodu, že už zaniknutý denník N.
uverejnil 24. apríla 2003 článok pod názvom „Krvavé jatky vo z. karanténnej stanici“,
v ktorom bol sťažovateľ opísaný negatívne a článok mal zdiskreditovať jeho osobu, pričom
uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde.
Sťažovateľ uviedol, že okresný súd do októbra 2005 vo veci konal priebežne,
od uvedenej doby však vykonával úkony neefektívne a dokazovanie vykonával nad rámec
potreby, na čo ho upozorňoval, a čím sa konaním súdu dostal do stavu, kedy stráca právo
na súdnu ochranu. Svojím konaním nezadal príčinu na neefektívne konanie a prieťahy,
pretože sa zúčastňoval súdnych pojednávaní a rešpektoval výzvy súdu v stanovených
lehotách. Podľa sťažovateľa pritom nejde o skutkovo a právne náročnú vec.
Podľa jeho tvrdenia do podania sťažnosti ústavnému súdu (23. marca 2007) okresný
súd vo veci nekoná plynulo, keď proti spoločnosti V., s. r. o., zastavil 22. februára 2007
konanie, a na otázku okresného súdu žalovaný v 2. rade uviedol, že nenavrhuje pokračovať
v súdnom konaní, okresný súd neurobil žiadny úkon. Vo veci nerozhodol, a nevie, aký bude
jeho následný postup.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod spisovou značkou 16 C 198/03
porušil základné právo M. S. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho
právo zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Zvolen sa prikazuje konať v súdnom spore sp. zn. 16 C 198/03
bez zbytočných prieťahov a bez zbytočných prieťahov vo veci meritórne rozhodnúť.
3. M. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000 Sk (slovom:
dvestotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Zvolen je povinný zaplatiť M. S. náhradu trov právneho zastúpenia
do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu tohto základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú
možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2
ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. l dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom
súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo
porušenie v tom čase ešte trvalo.
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 23. marca 2007, na poštovú
prepravu bola podaná 21. marca 2007.
Z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 198/03 okresný súd rozhodol uznesením 22. februára 2007 tak, že
konanie proti žalovanému v 1. rade (V., s. r. o.) zastavil z toho dôvodu, že tento subjekt
stratil 7. februára 2007 spôsobilosť byť účastníkom konania na základe výmazu
z obchodného registra uznesením Okresného súdu Bratislava I z 29. júna 2006 v konaní
vedenom pod č. 6 K 16/2006-330. Toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené 21. marca 2007.
Žalovaným v 2. rade bola spoločnosť P., s. r. o., ktorá sa stala účastníkom v priebehu
súdneho konania. Okresný súd zisťoval, či tento subjekt trvá na pokračovaní súdneho
konania, a to z toho dôvodu, že aj na neho bolo vyhlásené konkurzné konanie. Okresný súd
tak urobil v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých predpisov.
Dňa 13. februára 2007 správca konkurznej podstaty spoločnosti P., s. r. o. (JUDr. V.)
okresnému súdu oznámil, že nenavrhuje pokračovať v súdnom konaní týkajúcom sa
sťažovateľa. V čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd vo veci neurobil žiadny
úkon, spis sa nachádzal na ústavnom súde od 19. apríla 2007.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti výslovne uviedol, že do októbra 2005 okresný súd
konal plynulo a len od tej doby malo dochádzať k jeho neefektívnym úkonom.
Ústavný súd, súc viazaný uvedeným tvrdením, zaoberal sa tým, či od uvedenej doby
konaním okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom a neefektívnym úkonom.
Sťažovateľ 3. januára 2007 podal na postup okresného súdu týkajúceho sa prieťahov
v konaní sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Odpoveď
od uvedeného orgánu dostal 29. januára 2007 bez prešetrenia veci.
Od októbra 2005 okresný súd vo veci pojednával 30. marca 2006, 3. apríla 2006,
27. septembra 2006, 4. októbra 2006 a 22. februára 2007 zastavil konanie proti žalovanému
v 1. rade, spoločnosti V., s. r. o. Ak okresný súd vo veci nepojednával, robil potrebné úkony
na zistenie skutkového stavu, najmä zisťoval stanovisko správcu konkurznej podstaty
žalovaného v 2. rade.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 198/03 ústavný súd zistil, že okresný súd nebol
vo veci nečinný. Ústavný súd nepovažoval obdobie od októbra 2005 za také, ktoré by
signalizovalo možnosť vysloviť porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľa a prijať sťažnosť na ďalšie konanie. Preto
sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo
slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti
na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáhal priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2007