Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 164/07
PDF · 126.57 KB
No categories available
I. ÚS 164/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 164/07- 7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra
2007 predbežne prerokoval sťažnosť L. Š., N., ktorou namietal porušenie svojho základného
práva podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 60/2007, a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2007
doručená sťažnosť L. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 60/2007.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností vyplynulo, že proti sťažovateľovi
bol vydaný platobný rozkaz navrhovateľa E., o. c. p., a. s., z 18. februára 1998. Proti
platobnému rozkazu sťažovateľ nepodal odpor. Dňa 9. januára 2002 podal sťažovateľ
žalobu Okresnému súdu Bratislava IV proti odporcovi - Exekútorský úrad B., súdnemu
exekútorovi JUDr. J. F. o zaplatenie 8 024 Sk ako neoprávnene získaný majetkový prospech
pre navrhovateľa.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza:
„V uznesení Krajského súdu v Bratislave č. 2 Co 60/2007–52, ktorým potvrdil
Uznesenie Okresného súdu, sa tento súd dotýka týchto skutočností, ktoré si uplatňujem ako
porušenie mojich základných práv a slobôd, keď v uznesení poukazuje na to, že som mal
podať odpor na platobný rozkaz, čím som mal sám upozorniť na nesprávne rodné číslo. (...)
Túto ujmu si po uvážení ústavnosti celého postupu uplatňujem prostredníctvom
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Zároveň touto cestou si uplatňujem náhradu za prieťahy v súdnom konaní
od 9. januára 2002.“
Na základe uvedeného sťažovateľ zastáva názor, že bolo porušené jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako jeho základné právo podľa
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom pre odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť (príčinná súvislosť) medzi namietaným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví
zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01,
Zo sťažnosti a z predloženého spisu ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd
svojím uznesením sp. zn. 2 Co 60/2007 nijako nemohol porušiť základné právo garantované
v namietanom čl. 19 ústavy. Krajský súd v ňom len posúdil skutkovú a zároveň aj právnu
otázku, keď považoval za dostatočne preukázanú osobu odporcu (sťažovateľa)
prostredníctvom uvedených osobných údajov. To, že navrhovateľ alebo súd neuvedie rodné
číslo (alebo iný neobligatórny údaj), prípadne ho uvedie nesprávne v návrhu na začatie
konania pred súdom alebo v samotnom rozhodnutí, nemôže byť dôvodom na nekonanie
dotknutej osoby, a tým na nebránenie sa v súdnom konaní.
V prípade sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že takáto príčinná súvislosť
neexistuje, to znamená, že namietaným postupom krajského súdu nemohlo dôjsť
k porušeniu práv označených sťažovateľom.
Odhliadnuc od uvedeného neprípustnosť sťažnosti vyplýva aj zo samotnej
skutočnosti, že ústavný súd nie je oprávnený rozhodovať o osobnostných právach
sťažovateľa skôr, než o nich nerozhodne všeobecný súd v rámci svojej kompetencie.
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa ustanovenia
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd na záver konštatuje, že sťažnosť nespĺňala zákonom predpísané
náležitosti, avšak vzhľadom na jej odmietnutie pre jej zjavnú neopodstatnenosť nepovažoval
už za potrebné vyzývať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. septembra 2007