Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 224/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť V. Z., K., a spoločnosti A., s. r. o., B., zastúpených

advokátkou Mgr. M. D., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., Úradu justičnej

a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚJP 468/10-2003, postupom

Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajskej

prokuratúry v B. v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. IV/1 GPt 714/03-50 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. Z. a spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. júna 2004

doručené podanie V. Z., K. (ďalej len „sťažovateľ“), a spoločnosti A., s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou Mgr. M. D., K.,

ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa Článku 127 ods. 1

proti porušovaniu práva podľa Čl. 48 ods. 2 na konanie bez

zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa Čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Z jeho obsahu vyplynulo,

že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., Úradu justičnej

a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:

OÚJP 468/10-2003, postupom Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajskej prokuratúry v B. (ďalej len

„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom

pod č. k. IV/1 GPt 714/03-50.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že okresné riaditeľstvo v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: OÚJP 468/10-2003 v rozpore s (v rozpore s účelom

zákona o trestnom konaní) nevykonaním efektívnych úkonov, ktoré by zabránili páchaniu

ďalšej trestnej činnosti a vzniku škody, a tým, že svojím postupom v konaní nezamedzilo

v rozpore s trestnej činnosti, porušilo ich základné právo podľa

ods. 2 , aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti,

aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, a právo na prejednanie ich

záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa tvrdenia sťažovateľov okresná prokuratúra svojím postupom v konaní

vedenom pod sp. zn. v rozpore s tým, že

neuložila vyšetrovateľovi vykonať úkony, ktoré by zabránili páchaniu ďalšej trestnej

činnosti organizovanou skupinou a vzniku škody, a tým, že jej postup v konaní v rozpore

s nezamedzil trestnej činnosti, porušila základné právo podľa

ods. 2 , aby sa vec sťažovateľov verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v ich prítomnosti, aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, a právo

na prejednanie ich záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Krajská prokuratúra podľa názoru sťažovateľov v konaní vedenom pod č. k.

-45 nekontrolovala činnosť podriadenej okresnej prokuratúry v zmysle § 42

ods. 2 písm. b) o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o prokuratúre“), keď jej nedala pokyn pri jej pochybeniach, v dôsledku ktorých

dochádzalo k zjavnému porušovaniu zákona v konaní, a tým aj k zjavnému porušovaniu § 1

. Krajská prokuratúra tým porušila základné právo sťažovateľov podľa

, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v ich

prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, a právo na

prejednanie ich záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Generálna prokuratúra svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 Gpt 714/03, v ktorom mala prostredníctvom prokurátora svojho trestného odboru vo

veci zabezpečovať zvýšený dozor a dohliadať na činnosť podriadeného prokurátora, podľa

sťažovateľa tým, že prokurátor generálnej prokuratúry nedal podriadenej prokuratúre

pokyn, pričom v dôsledku pochybenia podriadených prokuratúr dochádzalo k zjavnému

porušovaniu zákona, ktoré si vyžadovalo okamžitý zásah, a tým aj k porušovaniu § 1

, porušila základné právo sťažovateľov podľa , aby sa

ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti, aby sa mohli

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, a právo na prejednanie ich záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol, že 23. apríla 2003 podal generálnej

prokuratúre trestné oznámenie, v ktorom o. i. uviedol, že 2. apríla 2003 sa do reštaurácie A

dostavilo niekoľko osôb, ktoré od neho požadovali zaplatenie sumy 200 000 Sk za to, že bol

prepustený zo zadržania a oni musia zaplatiť právnikovi. Sťažovateľ bol zadržaný, pretože

mu neznáma osoba umiestnila do kuchyne a motorového vozidla jeho otca trhavinu.

V prípade, ak by sťažovateľ túto sumu nemal, uvedené osoby tvrdili, že mu zaplatia

1 200 000 Sk za reštauráciu. Sťažovateľ následne kontaktoval advokáta, ktorý ho obhajoval

v jeho trestnej veci. Advokát mu oznámil, že osobám nemá platiť, nie je im nič dlžný a má

kontaktovať políciu. Uvedené osoby 8. apríla 2003 reštauráciu A. obsadili a začali ju

prevádzkovať. Kontaktovali náčelníka letiska a snažili sa, aby priestory reštaurácie boli

prenajaté im, a nie sťažovateľovi. Jedna z uvedených osôb sa sťažovateľovi telefonicky

vyhrážala, pretože neudelil plnú moc osobe, ktorá mala sťažovateľa zastupovať pri prevode

jeho obchodného podielu.

Sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa sa 4. júna 2003 snažili na okresnom riaditeľstve

zistiť, aké neodkladné úkony boli vo veci vykonané. Vedúci oddelenia oznámil právnej

zástupkyni, že podľa jeho názoru niet súvislosti medzi prípadom, v ktorom bol sťažovateľ

obvinený, a prípadom, v ktorom vystupuje ako poškodený. Podľa názoru sťažovateľa

orgány činné v trestnom konaní nevykonali medzi podaním trestného oznámenia a jeho

návštevou v Bratislave žiadny úkon, ktorým by zabránili organizovanej skupine pokračovať

v páchaní trestnej činnosti v reštaurácii A.

Trestné stíhanie začala okresná prokuratúra uznesením č. k. -2 z 25. júna

2003 až dva mesiace po podaní trestného oznámenia. Ani po začatí trestného stíhania neboli

podľa názoru sťažovateľov využité inštitúty ako odpočúvanie a záznam

telekomunikačných činností ( ), agent ( ),

vstup do iných priestorov alebo na pozemok ( ), alebo sledovanie

osôb a vecí ( ) za účelom zistenia páchateľov trestnej činnosti

a zabránenia páchania ďalšej trestnej činnosti.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti porovnávajú postup orgánov činných v trestnom

konaní v namietanej veci s postupom v ďalších dvoch trestných veciach. V reštaurácii A.

bola v mesiaci júl 2003 zaistená organizovaná skupina v súvislosti s trestným činom

hrubého nátlaku vyšetrovaným úradom pre obzvlášť závažnú trestnú činnosť v B. V tomto

konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SJP-29/OZTČ-BB-2003 vyšetrovateľ využil inštitúty

, a pri zaistení tejto skupiny boli taktiež využité prostriedky operatívno-

pátracej činnosti podľa

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Napokon sťažovateľ na porovnanie

uvádza trestné konanie vedené okresným riaditeľstvom, v ktorom bol stíhaný ako obvinený

pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania spolupáchateľstvom podľa § 185 ods. 2 písm. b)

preto, že v reštaurácii A. bola 20. marca 2003 zaistená výbušnina.

Okresné riaditeľstvo veľmi rýchlo a účinne využilo všetky vhodné inštitúty. Operatívno-

pátracou činnosťou pracovníkov špeciálneho tímu bola 20. marca 2003 získaná informácia

o skupine osôb, ktorá sa zaoberá nedovoleným obchodovaním s výbušninou Danubit,

a už v ten istý deň námestníčka okresnej prokuratúry vydala uznesenie o začatí trestného

stíhania sp. zn. ČVS: OÚJP-262/10-2003, a zároveň v ten istý deň bol sťažovateľ v tejto

veci zadržaný ako podozrivý.

V namietanej veci, v ktorej sťažovateľ vystupuje ako poškodený, vyšetrovateľ ani raz

nevypočul hlavného podozrivého a odmietal vykonať ohliadku miesta činu. Sťažovateľ

z dôvodu tejto nečinnosti a tiež z dôvodu, že vyšetrovateľ roztrhal zápisnicu o jeho

výsluchu, podal 21. novembra 2003 sťažnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“). Riaditeľ úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave uvedenú sťažnosť vyhodnotil ako nepodstatnú

a časť sťažnosti odstúpil okresnej prokuratúre. Námestníčka okresnej prokuratúry vybavila

sťažnosť listom, v ktorom o. i. uviedla, že vyšetrovateľ pri postupe v žiadnom smere

nepochybil, lebo je vecou vyšetrovateľa, aký postup pri vyšetrovaní jednotlivých prípadov

zvolí a poradie úkonov závisí od jeho taktiky. V danom prípade teda nie je na mieste

vyšetrovateľovi vytýkať, prečo doposiaľ nevypočul hlavného podozrivého.

Keďže hlavný podozrivý nebol vypočutý, vyšetrovateľ nemohol vzniesť obvinenie,

a preto nemohol ani spojiť konanie vo veci, ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti,

s trestnou vecou sp. zn. ČVS: SJP-29/OZTČ-BB-2003.

Sťažovatelia podali 20. januára 2004 opätovne sťažnosť ministerstvu vnútra.

V sťažnosti namietali postup riaditeľa, ktorý v odpovedi na ich pôvodnú sťažnosť

neuviedol, podľa ktorého ustanovenia postupoval vyšetrovateľ, keď

roztrhal zápisnicu o výsluchu sťažovateľa. Odbor kontroly Policajného zboru odpovedal

listom, v ktorom uviedol, že zápisnica z 5. júna 2003 bola z originálu spisového materiálu

vyňatá a následne založená do konceptu vyšetrovacieho spisu. Podľa sťažovateľov sa

zápisnica o výsluchu svedka vyhotovuje vo viacerých vyhotoveniach, a preto mal odbor

kontroly prešetriť aj skutočnosť, či vyšetrovateľ predsa len jeden rovnopis pred

sťažovateľom nemohol roztrhať.

Sťažovateľ uvádza, že na okresnom riaditeľstve sa v konaniach, ktoré sa ho týkajú,

vyskytli neštandardné postupy nakladania so spisovým materiálom. Podľa jeho názoru je to

prejavom podozrivej snahy orgánov činných v trestnom konaní smerujúcej k nepreukázaniu

súvislostí medzi trestným činom, z ktorého je sťažovateľ obvinený, a trestným činom,

pri ktorom vystupuje ako poškodený.

Sťažovateľka podala 19. apríla 2004 generálnej prokuratúre podnet podľa § 31

zákona o prokuratúre na preskúmanie postupu námestníčky okresnej prokuratúry

a prokurátora generálnej prokuratúry, ktorý mal vykonávať v namietanej veci dozor.

V podnete sťažovateľka poukázala na a a na nesprávny

postup pri vyšetrovaní. Krajská prokuratúra vybavila podnet listom, v ktorom uviedla, že

dozorujúca prokurátorka vykonáva dozor aktívne, v súlade s , a ani

v postupe vyšetrovateľa nezistila žiadne nedostatky. Generálna prokuratúra vybavila podnet

taktiež listom, v ktorom uviedla, že úlohou generálnej prokuratúry nie je nahrádzať činnosť

vecne a miestne príslušných prokuratúr a postup prokurátora generálnej prokuratúry bol

v súlade s právnymi predpismi. Generálna prokuratúra dáva striktné pokyny, len v prípade,

ak dochádza k zjavnému porušeniu zákona, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah. Podľa názoru

sťažovateľov však skutočnosť, že aj niekoľko mesiacov po podaní trestného oznámenia

dochádzalo k páchaniu trestnej činnosti organizovanou skupinou v reštaurácii A., si

vyžadovala takýto okamžitý zásah.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že každá odpoveď na jeho sťažnosti je preňho

psychickou ujmou, pretože sa v nich uvádza, že vyšetrovateľ postupuje plynulo a bez

zbytočných prieťahov. Vyšetrovateľ pritom nevypočul hlavného podozrivého a nezabránil

vzniku veľkej škody. Taktiku vyšetrovateľa považuje sťažovateľ za výslovne nevhodnú,

pretože nevypočuť hlavného podozrivého, keď jeho nevypočutie spôsobí procesnú prekážku

spojenia namietanej veci s inou trestnou vecou hlavného podozrivého, smeruje k mareniu

vyšetrovania.

Sťažovateľka sa pokúsila zabrániť páchaniu trestnej činnosti v reštaurácii aj návrhom

na vypratanie nehnuteľnosti proti hlavnému podozrivému spolu s návrhom na vydanie

predbežného opatrenia. Aj v tejto veci podala ústavnému súdu návrh, ktorým namieta

porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

V tom čase vlastník nebytových priestorov, v ktorých sa nachádza aj reštaurácia A.,

prenajal tieto priestory aj inej spoločnosti. Sťažovateľ v sťažnosti podrobne uvádza škody,

ktoré mu vznikli v súvislosti s obsadením prevádzkárne.

Prenajímateľ priestorov reštaurácie A. oznámil 13. decembra 2003 okresnému

riaditeľstvu, že neznámy páchateľ poškodil na prenajatých priestoroch bránu a zadné

vchodové dvere. Sťažovateľ uvádza, že mu nie je zrejmé, prečo v tomto prípade bola

vykonaná ohliadka miesta činu na rozdiel od namietaného konania. Sťažovateľ na

požiadanie podal 21. januára 2004 okresnému riaditeľstvu opätovne trestné oznámenie,

pretože z reštaurácie A. bol odcudzený prenajatý kávovar. Aj v tomto prípade bola

výjazdovou skupinou vykonaná ohliadka miesta činu. Napokon sťažovateľ zistil, že

z reštaurácie bolo odcudzené aj výčapné zariadenie patriace pivovaru. Trestné oznámenie

podal okresnému riaditeľstvu 27. apríla 2004. Aj v tomto prípade bola vykonaná ohliadka

miesta činu a boli zaistené stopy.

Sťažovatelia uvádzajú, že v dôsledku nečinnosti označených orgánov činných

v trestnom konaní došlo k poškodeniu dobrého obchodného mena sťažovateľky, ktorá

musela ukončiť pracovné pomery so svojimi zamestnancami a ukončiť zmluvné vzťahy

s niektorými odberateľmi. Sťažovateľ sa dostal do hmotnej núdze.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia predkladajú dôkazy, ktoré preukazujú, že pod

obchodným menom sťažovateľky vykonávali obchodnú činnosť členovia organizovanej

skupiny.

V závere sťažnosti predostierajú úvahy o dôvodoch nečinnosti orgánov činných

v trestnom konaní.

Po prerokovaní veci sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„1. Základné právo sťažovateľa spoločnosti A., s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 ako aj právo na

prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva PZ v B. Úradu

justičnej a kriminálnej polície B. v konaní vedenom pod ČVS: OÚJP 486/10-2003,

postupom Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom

Krajskej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 714/03-50

porušené bolo.

2. Okresnému riaditeľstvu PZ v B. Okresnému úradu justičnej a kriminálnej polície

B. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚJP- 486/10-2003 konal bez

zbytočných prieťahov.

3. Okresnej prokuratúre B. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konala bez zbytočných prieťahov.

4. Krajskej prokuratúre B. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konala bez zbytočných prieťahov.

5. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. IV/1 GPt 714/03 konala bez zbytočných prieťahov.

6. Sťažovateľovi v 1. rade V. Z. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 20.000.000,- Sk (slovom dvadsaťmiliónov slovenských korún), ktoré sú sťažovateľovi

v 1. rade V. Z. povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne porušovateľ v 1. rade Okresné

riaditeľstvo PZ v B., Okresný úrad justičnej a kriminálnej polície B., porušovateľ v 2. rade

Okresná prokuratúra B., porušovateľ v 3. rade Krajská prokuratúra B. a porušovateľ v

4. rade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

7. Sťažovateľovi v 2. rade spoločnosti A., s. r. o. sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20.000.000,- Sk (slovom dvadsaťmiliónov slovenských korún), ktoré

sú sťažovateľovi v 2. rade spoločností A., s. r. o. povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

porušovateľ v 1. rade Okresné riaditeľstvo PZ v B., Okresný úrad justičnej a kriminálnej

polície B., porušovateľ v 2. rade Okresná prokuratúra B., porušovateľ v 3. rade Krajská

prokuratúra B. a porušovateľ v 4. rade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, do

dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

8. Priznáva náhradu trov konania vo výške 9.352,- Sk (za prevzatie a prípravu

zastúpenia: 4.540,- Sk x 2 = 9.080,- Sk, 2 x režijný paušál 136,- Sk x 2 = 272,- Sk, spolu

9.352,- Sk).“

II.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý ma právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

2. Sťažovateľ podal 23. apríla 2003 generálnej prokuratúre trestné oznámenie pre

podozrenie zo spáchania trestného činu. Vydaním uznesenia okresnej prokuratúry č. k.

-2 z 25. júna 2003 bolo začaté trestné stíhanie. Zo zápisnice o výsluchu svedka -

poškodeného z 20. októbra 2003 (č. l. 15) vyplýva, že sťažovatelia si uplatnili nárok na

náhradu škody, ktorý následným podaním špecifikovali (č. l. 22). Uznesením

vyšetrovateľky okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: OÚJP 468/10-2003 z 21. marca 2005

bolo podľa trestné stíhanie zastavené. Sťažnosť

splnomocnenkyne sťažovateľa ako poškodeného proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá

uznesením okresnej prokuratúry č. k. -84 z 12. mája 2005. Týmto sa uznesenie

o zastavení trestného stíhania stalo právoplatným.

3. Sťažovatelia namietali, že v trestnom konaní, v ktorom si ako (potencionálni)

poškodení uplatnili nárok na náhradu škody, bolo konaním označených orgánov činných

v trestnom konaní porušené ich základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

a právo podľa dohovoru.

V trestnom konaní, tak ako napríklad v občianskom súdnom konaní, je potrebné

vymedziť začiatok a koniec trvania pôsobenia namietaného základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Počiatočným momentom v občianskom

súdnom konaní je to spravidla návrh na začatie konania (§ 79 a § 80 Občianskeho súdneho

poriadku), v trestnom konaní je to vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe za skutok

naplňujúci znaky trestného činu. Až vznesenie obvinenia je tým momentom, ktorý dáva

poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu

možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z nej robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez

zbytočných prieťahov má nárok v zmysle . Konečným momentom, do

ktorého môže porušenie tohto práva pretrvávať, je právoplatné meritórne alebo aj

nemeritórne rozhodnutie ukončujúce trestné stíhanie (napr. rozsudok alebo zastavenie

trestného stíhania voči konkrétnej osobe za stíhaný skutok).

Základné právo poškodeného v trestnom konaní na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa je preto uplatniteľné až po vznesení

obvinenia voči konkrétnej osobe (, ).

Ústavný súd si k prevereniu skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sťažnosti

vyžiadal vyšetrovací spis okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: OÚJP-468/10-2003. Z jeho

obsahu vyplynulo, že proti žiadnej osobe nebolo v predmetnej trestnej veci vznesené

obvinenie. Keďže v trestnom konaní, v ktorom si sťažovatelia ako (potencionálni)

poškodení uplatnili nárok na úhradu škody, nedošlo k vzneseniu obvinenia, konanie

orgánov označených v trestnom konaní nemohlo byť v priamej súvislosti s porušením

označených práv sťažovateľov.

4. Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa

uvedeného zákona ako zjavne neopodstatnenú.

5. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia prostredníctvom namietania porušenia práva

na konanie bez zbytočných prieťahov nesúhlasia s taktikou vyšetrovania trestnej veci.

Nad rámec preto ústavný súd uvádza, že „pri posudzovaní postupu orgánov činných

v prípravnom konaní nie je úlohou ústavného súdu nahradzovať ich činnosť a určovať, aký

postup v konaní trestná vec obvineného vyžadovala. Úlohou ústavného súdu je zistiť, či

konkrétny postup týchto orgánov nie je z hľadiska naplnenia práva obvineného na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa svojvoľný alebo zjavne

neodôvodnený“ ().

6. Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že faxovým podaním doručeným mu 6. júla 2006

a označeným ako „doplnenie sťažnosti“ žiadali sťažovatelia pripustiť zmenu pôvodného

návrhu tak, že na základe porušenia navrhli zrušiť uznesenia o zastavení

trestného stíhania. Keďže podanie nebolo doplnené predložením originálu, ústavný súd

na základe i. f. v spojení s zákona

o ústavnom súde na také podanie neprihliadol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2007