Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 179/07
PDF · 118.06 KB
No categories available
I. ÚS 179/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 179/07-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. I. I., B., vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 15 Co 129/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. I. I. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta
2006 doručená sťažnosť MUDr. I. I., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský
súd“) pod sp. zn. 15 Co 129/06. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 1. augusta
2006.
Zo sťažnosti vyplýva, že platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Ro 2100/98 z 27. augusta 1998 sa vyhovelo žalobe
žalobcu proti sťažovateľke o zaplatenie 4 483,90 Sk s úrokom z omeškania a náhradou trov.
Sťažovateľka podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietala premlčanie
uplatneného nároku žalobcu, a z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. Rozsudkom
okresného súdu č. k. 10 C 391/98-25 z 12. januára 1999 bolo žalobe opäť vyhovené, keďže
podľa názoru okresného súdu uplatnený nárok nebol premlčaný. Uznesením krajského súdu
č. k. 15 Co 129/06-39 z 8. júna 2006 bolo odvolanie sťažovateľky odmietnuté ako
oneskorene podané. Uznesenie jej bolo doručené 26. júna 2006.
Podľa názoru sťažovateľky neobstojí záver krajského súdu o tom, že odvolanie
podala oneskorene. V skutočnosti nemohlo dôjsť ku náhradnému doručeniu v zmysle § 47
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, lebo hoci sťažovateľka adresu svojho bydliska
nemenila, v čase doručovania sa v mieste bydliska nezdržiavala. V opačnom prípade by
zásielku prevzala. Fikcia doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
predpokladá jednoznačné zistenie skutočnosti, že sa adresát v mieste doručenia zdržuje, čo
však z uznesenia krajského súdu nevyplýva.
Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.
15 Co 129/06 s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu zrušené a vec mu vrátená na ďalšie
konanie. Napokon požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v nešpecifikovanej sume a náhradu trov konania.
2. Z uznesenia krajského súdu č. k. 15 Co 129/06-39 z 8. júna 2006 vyplýva, že ním
bolo odmietnuté ako oneskorene podané odvolanie sťažovateľky proti rozsudku okresného
súdu č. k. 10 C 391/98-25 z 12. januára 1999. Podľa zistenia krajského súdu poštový
doručovateľ dodržal zákonom predpísaný postup pri doručovaní rozsudku okresného súdu.
Zo záznamov na doručenke vyplýva, že prvý neúspešný pokus s výzvou na opakované
doručenie sa uskutočnil 9. februára 1999. Druhý pokus realizoval poštový doručovateľ
10. februára 1999. Keďže aj tento pokus zostal bezvýsledný a sťažovateľka ani pri
opakovanom doručení nebola zastihnutá, poštový doručovateľ 10. februára 1999 uložil
zásielku na pošte a sťažovateľke to oznámil. Sťažovateľka nepredložila dôkaz o tom, že by
pri prvom pokuse o doručenie (9. februára 1999) sa nezdržiavala v mieste svojho bydliska.
Aj v odvolaní uviedla, že od roku 1999 adresu bydliska nemenila. Na základe uvedených
skutkových zistení dospel krajský súd k záveru, že nastala fikcia vyplývajúca z ustanovenia
§ 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, čo znamená, že sa písomnosť považovala za
doručenú, hoci to tak v skutočnosti nebolo. Od uloženia zásielky na pošte začala plynúť
trojdňová lehota, ktorá sa skončila 13. februára 1999. Tento deň sa považuje za deň
doručenia rozsudku okresného súdu sťažovateľke náhradným spôsobom. Posledným dňom
na podanie odvolania by bola nedeľa 28. februára 1999, a preto sa tento deň posunul na
1. marec 1999. Sťažovateľka však odvolanie podala osobne do podateľne okresného súdu až
24. mája 2006, teda po uplynutí zákonnej lehoty.
3. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského
súdu dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd považuje sťažnosť za neprípustnú.
Sťažovateľka namieta, že fikcia náhradného doručenia rozsudku okresného súdu
nenastala, a preto odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote.
Krajský súd, ktorý jej odvolanie ako oneskorene podané odmietol, porušil jej základné
práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivé súdne konanie, lebo o jej odvolaní meritórne
nekonal a nerozhodol.
Hoci z ustanovenia § 239 Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva v tomto prípade
prípustnosť dovolania voči uzneseniu krajského súdu, napriek tomu podľa § 237 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, prípustnosť dovolania možno vyvodiť. Sťažovateľkou namietané
skutočnosti treba totiž považovať za taký postup krajského súdu, ktorým sa jej odňala
možnosť konať pred odvolacím súdom.
Sťažovateľka nevyužila možnosť podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie,
hoci ide o účinný opravný prostriedok prípustný zákonom.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2007