Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 179/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. I. I., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. I. I. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta

2006 doručená sťažnosť MUDr. I. I., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 1. augusta

2006.

Zo sťažnosti vyplýva, že platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 27. augusta 1998 sa vyhovelo žalobe

žalobcu proti sťažovateľke o zaplatenie 4 483,90 Sk s úrokom z omeškania a náhradou trov.

Sťažovateľka podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietala premlčanie

uplatneného nároku žalobcu, a z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. Rozsudkom

okresného súdu č. k. -25 z 12. januára 1999 bolo žalobe opäť vyhovené, keďže

podľa názoru okresného súdu uplatnený nárok nebol premlčaný. Uznesením krajského súdu

č. k. -39 z 8. júna 2006 bolo odvolanie sťažovateľky odmietnuté ako

oneskorene podané. Uznesenie jej bolo doručené 26. júna 2006.

Podľa názoru sťažovateľky neobstojí záver krajského súdu o tom, že odvolanie

podala oneskorene. V skutočnosti nemohlo dôjsť ku náhradnému doručeniu v zmysle § 47

ods. 2 , lebo hoci sťažovateľka adresu svojho bydliska

nemenila, v čase doručovania sa v mieste bydliska nezdržiavala. V opačnom prípade by

zásielku prevzala. Fikcia doručenia podľa

predpokladá jednoznačné zistenie skutočnosti, že sa adresát v mieste doručenia zdržuje, čo

však z uznesenia krajského súdu nevyplýva.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu zrušené a vec mu vrátená na ďalšie

konanie. Napokon požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v nešpecifikovanej sume a náhradu trov konania.

2. Z uznesenia krajského súdu č. k. -39 z 8. júna 2006 vyplýva, že ním

bolo odmietnuté ako oneskorene podané odvolanie sťažovateľky proti rozsudku okresného

súdu č. k. -25 z 12. januára 1999. Podľa zistenia krajského súdu poštový

doručovateľ dodržal zákonom predpísaný postup pri doručovaní rozsudku okresného súdu.

Zo záznamov na doručenke vyplýva, že prvý neúspešný pokus s výzvou na opakované

doručenie sa uskutočnil 9. februára 1999. Druhý pokus realizoval poštový doručovateľ

10. februára 1999. Keďže aj tento pokus zostal bezvýsledný a sťažovateľka ani pri

opakovanom doručení nebola zastihnutá, poštový doručovateľ 10. februára 1999 uložil

zásielku na pošte a sťažovateľke to oznámil. Sťažovateľka nepredložila dôkaz o tom, že by

pri prvom pokuse o doručenie (9. februára 1999) sa nezdržiavala v mieste svojho bydliska.

Aj v odvolaní uviedla, že od roku 1999 adresu bydliska nemenila. Na základe uvedených

skutkových zistení dospel krajský súd k záveru, že nastala fikcia vyplývajúca z ustanovenia

, čo znamená, že sa písomnosť považovala za

doručenú, hoci to tak v skutočnosti nebolo. Od uloženia zásielky na pošte začala plynúť

trojdňová lehota, ktorá sa skončila 13. februára 1999. Tento deň sa považuje za deň

doručenia rozsudku okresného súdu sťažovateľke náhradným spôsobom. Posledným dňom

na podanie odvolania by bola nedeľa 28. februára 1999, a preto sa tento deň posunul na

1. marec 1999. Sťažovateľka však odvolanie podala osobne do podateľne okresného súdu až

24. mája 2006, teda po uplynutí zákonnej lehoty.

3. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského

súdu dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje sťažnosť za neprípustnú.

Sťažovateľka namieta, že fikcia náhradného doručenia rozsudku okresného súdu

nenastala, a preto odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote.

Krajský súd, ktorý jej odvolanie ako oneskorene podané odmietol, porušil jej základné

práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivé súdne konanie, lebo o jej odvolaní meritórne

nekonal a nerozhodol.

Hoci z ustanovenia nevyplýva v tomto prípade

prípustnosť dovolania voči uzneseniu krajského súdu, napriek tomu podľa § 237 písm. f)

, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, prípustnosť dovolania možno vyvodiť. Sťažovateľkou namietané

skutočnosti treba totiž považovať za taký postup krajského súdu, ktorým sa jej odňala

možnosť konať pred odvolacím súdom.

Sťažovateľka nevyužila možnosť podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie,

hoci ide o účinný opravný prostriedok prípustný zákonom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007