Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 253/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť K. Z., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. Č., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v B. sp. zn. ČVS: ORP-689/2-OVK-B1-2006-KR

z 10. novembra 2006 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry B. č. k. -10

z 30. novembra 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. Z. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2007 doručená sťažnosť K. Z., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie

svojho základného práva odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobila nebezpečenstvo trestného

stíhania sebe alebo blízkej osobe podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v B. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-

z 10. novembra 2006 a uznesením prokurátora Okresnej

prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -10 z 30. novembra 2006.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 15. novembra 2006

prevzala uznesenie okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-689/2-OVK-B1-2006-KR

z 10. novembra 2006, ktorým jej bola podľa uložená

poriadková pokuta v sume 15 000 Sk, pretože „... 9. 11. 2006 sa dostavila ako svedkyňa

na predvolanie k výsluchu spolu so svojím splnomocneným právnym zástupcom, pričom

pri pokuse o výsluch neoprávnene odmietla výpoveď v zmysle ,

pričom na následky svojho konania bola upozornená pred pokusom o výsluch,

ako aj po odmietnutí vypovedať“.

Sťažovateľka proti uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote 16. novembra

2006 sťažnosť, pretože podľa jej názoru sa vyšetrovateľ okresného riaditeľstva svojím

postupom pri výsluchu sťažovateľky snažil obísť jej garantované práva

ustanoveniami o poriadkovej pokute.

Dňa 7. decembra 2006 sťažovateľka a jej právny zástupca prevzali uznesenie

prokurátora okresnej prokuratúry č. k. -10 z 30. novembra 2006, ktorým bola

podľa jej sťažnosť proti uzneseniu z 10. novembra

2006 zamietnutá. Svoje uznesenie prokurátor okresnej prokuratúry odôvodnil tým, že:

„1) Svedkyňa K. Z. bola o práve odoprieť výpoveď podľa

riadne poučená, čo potvrdila svojím podpisom na 2. strane zápisnice o výsluchu.

Po vykonanom poučení, zjavne inštruovaná advokátom JUDr. P. Č., vypovedať odoprela,

pričom dôvod odopretia výpovede ani na výzvu vyšetrovateľa neuviedla. Keďže príbuzenský

pomer k obvinenému R. R. zistený nebol a svedkyňa sa nevyjadrila, že by v prípade

výpovede mohlo jej alebo niektorej z osôb uvedených v ustanovení § 130 odsek 2 Trestného

poriadku hroziť trestné stíhanie, možno odopretie výpovede právom považovať

za neodôvodnené.

2) Pretože svedkyňa K. Z. nevyhovela výzve vyšetrovateľa a bez splnenia zákonných

podmienok pre odopretie výpovede odmietla splniť svoju zákonom uloženú povinnosť

vypovedať ako svedok, a to i napriek tomu, že bola poučená o možnosti uloženia

poriadkovej pokuty, považujem všetky podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty

za splnené a rozhodnutie vyšetrovateľa za dôvodné a zákonné. Jedinou skutočnosťou, ktorú

možno vyšetrovateľovi v súvislosti s výsluchom svedkyne vytknúť, je skutočnosť, že vôbec

pripustil prítomnosť advokáta pri výsluchu. Zo samotnej podstaty inštitútu svedka totiž

vyplýva, že tento je nezastupiteľný a ani možnosť právneho zastúpenia

svedka nepozná.

3) K prvému odseku na poslednej strane sťažnosti svedkyne z 15. 11. 2006, ktorý

ako jediný zo šiestich strán sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, ktorá sa skutočne

vzťahuje k právu svedka odoprieť výpoveď, uvádzam že rozhodnutie Ústavného súdu k tejto

otázke, existenciu ktorého sťažovateľ naznačuje, nijako bližšie ho však nešpecifikuje, mi nie

je známe. Na základe textu sťažnosti však možno o jeho existencii vysloviť odôvodnenú

pochybnosť, keďže v sťažnosti uvádzaný

hovorí o práve na zákonného sudcu a nie o práve svedka odoprieť výpoveď. Aj ďalšia

právna argumentácia uvedená v tomto odseku je nepresná, pričom zrejme pochádza

z článku autorky E. B. uverejneného v časopise Zo súdnej praxe číslo 2/2002, ktorý

sa vzťahuje k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky

. Tvrdenie uvedené v sťažnosti je účelovo vytrhnuté z kontextu a nesprávne

interpretované, keďže spomínané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v úplnom protiklade s argumentáciou sťažovateľa ukladá vyšetrovateľovi v prípade

bezdôvodného odopretia výpovede svedkom povinnosť uložiť mu poriadkovú pokutu.“

Sťažovateľka 16. januára 2007 na základe výzvy vyšetrovateľa okresného

riaditeľstva poštovou poukážkou zaplatila uloženú poriadkovú pokutu.

V rámci druhej časti svojej sťažnosti označenej ako „Porušené základné právo alebo

sloboda“ sťažovateľka poukázala na znenie ustanovení čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3,

a a s nimi súvisiacu judikatúru ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na znenie § 1, § 2 ods. 2, § 55 ods. 1, § 70 ods.

1, a , , , a .

V rámci svojej ďalšej argumentácie uviedla, že pri aplikácii

právo odoprieť výpoveď nemožno «... obchádzať tak, že vyšetrovateľ, hoci svedok

oprávnene odoprie výpoveď, sa ho pýta na dôvody a pohnútky odopretia výpovede

a na skutočnosti, ktoré mali byť predmetom výsluchu a tieto skutočnosti potom uvedie

v písomnom zázname. Takýto postup je neprípustný, nezákonný, neústavný a obsah takto

získanej nezákonnej výpovede nemožno použiť ako dôkaz pred orgánmi činnými v trestnom

konaní, či už čítaním záznamu, prípadne iným spôsobom.

Pri aplikácii článku 47 ods. 1 , právo odoprieť výpoveď nemožno obchádzať

tak, že vyšetrovateľ, v prípade navrhovateľky v rozpore s ustanovením § 131 ods. 1

bez toho aby túto poučil o význame svedeckej výpovede a o práve

odoprieť vypovedať, začal bezprostredne výsluch k veci, ktorý opisuje v odôvodnení

uznesenia ako zisťovanie pomeru k obvinenému. Právny zástupca prítomný pri výsluchu

navrhovateľky najprv slušným spôsobom vyzval vyšetrovateľa aby túto najprv poučil

o jej právach v zmysle . Ten i napriek tejto výzve pokračoval

v spôsobe výsluchu bez poučenia a preto právny zástupca dôrazne žiadal, aby bol procesný

úkon vykonaný v súlade s , a . Až na

základe tejto dôraznej žiadosti navrhovateľka bola poučená v súlade s § 130 ods. 1, ods. 2

, pričom vyšetrovateľ už nepostupoval v zmysle úpravy uvedenej v

ods. 1 a jej pomer k obvinenému už nezisťoval. O tomto postupe

vyšetrovateľa svedčí aj časť odôvodnenia vydaného uznesenia: „... Pri otázke na pomer

k obvinenému R. R. svedkyňa Z. uviedla, že odmieta vypovedať, pričom JUDr. Č. na mňa

viac menej kričal Poučte ju! Poučte ju! Na moju opakovanú otázku na pomer k obvinenému

R. svedkyňa Z. opätovne uviedla, že odmieta vypovedať. Následne som ju poučil o jej

právach a povinnostiach v procesnom postavení svedkyne, okrem iného takto:...“. Po

vyjadrení navrhovateľky, že poučeniu porozumela a využíva právo nevypovedať jej

vyšetrovateľ položil otázku či podľa alebo ods. 2 . Na to mu

oznámila že podľa a . Po tomto úkone vyšetrovateľ

už nepostupoval v zmysle , ale účelovo navrhovateľku

dotláčal k výpovedi tak, že ju v rozpore s poučil,

že ak neoprávnene odoprie výpoveď v zmysle , môže jej byť

uložená poriadková pokuta.»

Podľa sťažovateľky bolo jej právo odoprieť výpoveď podľa

porušené vydaním uznesenia z 10. novembra 2006, pretože v jej prípade neboli splnené

zákonné podmienky na uloženie poriadkovej pokuty.

Prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý rozhodoval o sťažnosti proti uzneseniu

z 10. novembra 2006, mohol podľa sťažovateľky preskúmať predmetné rozhodnutie

po skutkovej i právnej stránke, doplniť dokazovanie a taktiež rozhodnúť vo veci sám. Podľa

sťažovateľky uznesením z 30. novembra 2006, ktorým bola jej sťažnosť ako nedôvodná

zamietnutá podľa , prokurátor okresnej prokuratúry

„potvrdil protiústavný postup“ vyšetrovateľa okresného riaditeľstva, čím sa spolupodieľal

na porušení jej základného práva podľa .

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhla,

aby po vykonaní dokazovania vydal nález, v ktorom vysloví, že vyšetrovateľ okresného

riaditeľstva uznesením sp. zn. ČVS: ORP-689/2-OVK-B1-2006-KR z 10. novembra 2006

a prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. -10 z 30. novembra 2006

porušili jej právo podľa , a taktiež aby uvedené uznesenia zrušil a vrátil

vec na ďalšie konanie vyšetrovateľovi okresného riaditeľstva.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva podľa čl. 47 ods. 1

sťažovateľky uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-689/2-OVK-B1-

2006-KR z 10. novembra 2006 a uznesením okresnej prokuratúry č. k. -10

z 30. novembra 2006 (resp. postupom menovaných štátnych orgánov v označených

konaniach).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-689/2-OVK-B1-2006-KR

z 10. novembra 2006

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetnou ústavnou sťažnosťou

sťažovateľka napadla uznesenie okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-689/2-OVK-B1-

2006-KR z 10. novembra 2006, ktorým jej bola podľa

uložená poriadková pokuta v sume 15 000 Sk, pretože nevyhovela výzve podľa § 127 ods. 1

, tým že si nesplnila svoju povinnosť vypovedať ako svedkyňa o tom,

čo je jej známe o trestnom čine, jeho páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné

konania, keď 9. novembra 2006 pri pokuse o jej výsluch neoprávnene odoprela výpoveď

v zmysle , pričom na následky svojho konania bola upozornená

pred pokusom o jej výsluch, ako aj po jej odmietnutí vypovedať.

Dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor

[ a nasl. a

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], ktorý

je oprávnený zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže

nahrádzať vlastnými rozhodnutiami [ ].

Sťažovateľka v danom prípade podala proti uvedenému rozhodnutiu okresného riaditeľstva

riadne a včas opravný prostriedok (sťažnosť), o ktorom rozhodol nadriadený orgán, teda

okresná prokuratúra. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127

ods. 1 , nemá ústavný súd právomoc preskúmavať uznesenie okresného riaditeľstva,

pretože jeho postup a rozhodnutie preskúmala okresná prokuratúra, ktorá rozhodla

o sťažnosti sťažovateľky proti uvedenému uzneseniu. Z tohto dôvodu bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu) odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 47 ods. 1 uznesením

okresnej prokuratúry č. k. -10 z 30. novembra 2006

Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku

veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba

v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň

neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou

môže ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných

pojmových znakov sťažnosti podľa , resp. podľa zákona

o ústavnom súde ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver

by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať

na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť

podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne

o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie

ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom

sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje

nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z dosiaľ uvedeného už vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

tohto prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky

nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

(m. m. , ).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov

(napr. ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,

ktoré uplatnila sťažovateľka, m. m. , , ,

, , , ). Podnet (opakovaný podnet)

zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a

spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje

sťažovateľke prostriedok nápravy - podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až 36

zákona o prokuratúre), ktorým sa mohla, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti

napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny

prostriedok umožňoval sťažovateľke dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc

krajského prokurátora (prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky)

záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek

doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľky dospel

k záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom (napr. , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka nepodala podnet podľa § 31 ods. 1 zákona

o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia okresnej prokuratúry pri vybavovaní

svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného riaditeľstva.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka, ak sa domnieva, že okresná

prokuratúra porušila jej základné práva, nevyužila (hoci mohla, mala a dosiaľ môže využiť)

tie právne prostriedky, ktoré jej zákon účinne poskytuje na ich ochranu voči rozhodnutiu

ňou označeného orgánu činného v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla

vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc

ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Sťažovateľka podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až 36 zákona

o prokuratúre nevyužila, ale obrátila sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola

jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní ako podaná predčasne podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Je potrebné poznamenať, že citované ustanovenia § 31 a § 36 zákona

o prokuratúre sa týkajú všetkých konaní a postupov v ňom vymenovaných orgánov verejnej

moci, ktoré sú pri výkone svojich právomocí povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň

práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007