Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 295/07
PDF · 136.8 KB
No categories available
III. ÚS 295/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., S., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., H., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv rozhodnutiami Okresného súdu Humenné
sp. zn. 11 C 734/02 z 5. júna 2003, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co 41/04
zo 14. decembra 2005 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 289/06
zo 14. júna 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2007
doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojich
základných práv rozhodnutiami Okresného súdu Humenné sp. zn. 11 C 734/02 z 5. júna
2003, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co 41/04 zo 14. decembra 2005 a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 289/06 zo 14. júna 2007.
V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:
„Na Okresnom súde v Humennom bola podaná žaloba o určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti Z. R. rod. K. a spol. proti mne, J. K. dňa 05. 09. 2002. Rozsudkom
Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 11C 734/2002 zo dňa 05. 06. 2003 bolo rozhodnuté,
kde s rozsudkom súdu I. stupňa som nebol spokojný a podal som odvolanie. Krajský súd
v Prešove svojím rozsudkom sp. zn. 11 Co 41/04 zo dňa 14. 12. 2005 a právoplatným
27. 01. 2006 zmenil rozsudok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ani
s týmto rozsudkom som nebol spokojný, a preto som podal mimoriadny opravný prostriedok
dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, ktoré uznesením NS SR
v Bratislave sp. zn. 3 Cdo 289/2006 zo dňa 14. júna 2007 dovolanie bolo odmietnuté (...).
Už od začiatku konania súd procesné pochybil v konaní, keď nevykonal náležité
dokazovanie a to aj Krajský súd v Prešove, kde som žiadal zrušiť rozsudok súdu I. stupňa,
ale hneď, bez ďalších dôkazov, rozhodol.
Aj Ústava Slovenskej republiky chráni ľudské práva a vlastníctvo k nehnuteľnosti je
nedotknuteľné.
Vôbec nebolo preukázané, aby poručiteľ J. K., zanechal podiel k nehnuteľnosti,
skrývajúcej sa s pop. čís. (...) obce K. Už v odvolaní proti rozsudku súdu I. stupňa som
popísal dôvody, ktoré súd nevykonal, ale odvolací súd pominul naše dôkazy. Tieto dôvody
pominul aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pri podanom dovolaní (...).
Neviem pochopiť, ako súdy mohli bezdôvodne určiť podiel k rodinnému domu,
ktorého som ja výlučným vlastníkom, bez môjho súhlasu, ak poručiteľ nezanechal a dedičia
-žalobkyňa nepreukázali podiel k tomuto rodinnému domu č. (...), k starému rodinnému
domu sa zriekli podielu, čo už bolo prejednávané dedičstvo pod D 250/79. Preto ešte raz
vidím ústavnú ochranu nehnuteľnosti občana a jej nedotknuteľnosti a v tom vidím aj
pochybenia v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Bratislava.
Verím, že Ústavný súd zistí nález - pochybenia v rozhodnutiach Krajského súdu
v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zruší ich rozhodnutia ako nedôvodné,
že bol porušený zákon a vec vráti na ďalšie konanie. Inej možnosti nápravy po vyčerpaní
všetkých prostriedkov som nemal, iba domôcť sa pravdy cestou sťažnosti na Ústavný súd...“
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 1, § 50 a § 53 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Ústavný súd preto výzvou zo 14. augusta 2007 upozornil právneho zástupcu
sťažovateľa na zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom a vyzval ho, aby v lehote 15 dní od doručenia
výzvy sťažnosť v požadovanom rozsahu doplnil. Zároveň ho poučil o následkoch jej
nedoplnenia v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Výzva ústavného súdu bola advokátovi riadne doručená 16. augusta 2007.
Na predmetnú výzvu reagoval podaním označeným ako „Doplnenie odstránenia
nedostatkov pri podaní sťažnosti“ doručeným ústavnému súdu 27. augusta 2007.
V tomto podaní sťažovateľ okrem iného uviedol:
„Podľa §-u 20 zák. č. 38/1993 Z. z. dopĺňam v tom smere, že sťažnosť smeruje proti
pôvodnej žalobkyni ako účastníčke konania Z. R., r. K., K.
Ostatné doklady som pripojil k podanej sťažnosti. Podrobne som uviedol v sťažnosti
pochybenia rozsudku KS Prešov č. 41 Co 41/04-74 (správne 11 Co 41/04-74, pozn.) keď
vôbec neskúmal skutkový stav veci, lebo dedič nemôže dediť po poručiteľovi ak poručiteľ
nezanechal žiaden majetok. Táto skutočnosť bola jasne preukázaná, ale súdy túto
skutočnosť pominuli.
Nehnuteľnosť som nadobudol kúpnou zmluvou, ku ktorej bolo preukázané vlastníctvo
predávajúceho a bol vložený vklad vlastníckeho práva na Správe katastra v S. Poručiteľ
nemal tam žiaden podiel ani kúpna zmluva nebola vyhlásená za neplatnú.
Podľa §-u 50 ods. 1 pís. a bolo porušené základné právo k vlastníctvu nehnuteľnosti
nesprávnym rozhodnutím KS Prešov a NS - SR Bratislava (...).
Preto navrhujem, aby Ústavný súd vrátil vec na ďalšie konanie teda zrušil
predchádzajúce rozhodnutia lebo moja sťažnosť je dôvodná a vyniesol toto Rozhodnutie:
Ústavný súd v Košiciach zrušuje rozsudok KS Prešov č. 11 C 734/2002 zo dňa
14. 12. 2005 a právoplatného 27. 1. 2006, uznesenie NS SR v Bratislave sp. zn.
3 Cdo 289/ 2006 zo dňa 14. júna 2007 a vracia vec na ďalšie konanie KS Prešov.
Preto, že sú pochybnosti zo strany Z. R., r. K., K., že by zneužila už právoplatný
rozsudok KS Prešov, aby zakázal predbežne prevod svojho podielu na inú osobu pokiaľ
nebude Ústavným súdom rozhodnuté a vyniesol toto Uznesenie:
Ústavný súd SR Košice predbežne zakazuje Z. R., r. K. K., prevod nehnuteľnosti jeho
podielu nehnuteľnosti rod. domu pop. č. (...) obec K. postaveného na parcele CKM 813
v pomere ¼-iny a ½-iny až do rozhodnutia o sťažnosti Ústavným súdom v Košiciach.“
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma, či nie sú dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Prekážkou prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie je nedostatok právomoci ústavného súdu vo veci konať, nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí, oneskorené podanie sťažnosti, neprípustnosť sťažnosti
alebo podanie sťažnosti niekým zjavne neoprávneným, ako aj zjavná neopodstatnenosť
sťažnosti. V týchto prípadoch môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
sťažnosť uznesením aj bez ústneho pojednávania.
Pri posúdení splnenia predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa ústavný súd
dospel k záveru, že sťažnosť nemá niektoré zákonom predpísané náležitosti. Nie je z nej
jednoznačné, proti komu návrh smeruje, pretože z jej doplnenia vyplýva, že sťažnosť
smeruje podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde proti „pôvodnej žalobkyni ako
účastníčke konania Z. R., r. K., K....“, ale pritom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia jeho základných práv rozhodnutiami všeobecných súdov (tým, že v jeho právnej
veci bol neúspešný). Sťažovateľ v sťažnosti taktiež vôbec nešpecifikoval, porušenie ktorých
svojich základných práv a slobôd podľa Ústavy Slovenskej republiky namieta a riadne ich
neoznačil podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde v sťažnosti ani v jej petite
(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd
uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone
advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne
Ústavný súd preto na základe uvedeného rozhodol o odmietnutí sťažnosti
sťažovateľa, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2007