Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 251/07
PDF · 115.66 KB
No categories available
I. ÚS 251/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť T. V., L., zastúpeného Mgr. V. H., L., ktorou namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím
Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 34/2004 a rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 181/2006, a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2007
doručená sťažnosť T. V. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Okresného súdu Lučenec (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 34/2004 a rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 181/2006.
Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti okrem iného uvádza:
„Sťažovateľ sa domáhal ochrany svojho porušeného práva podaním dovolania
na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Dovolanie sťažovateľa však bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté z dôvodu jeho
neprípustnosti.
Uznesenie o odmietnutí dovolania prevzal sťažovateľov advokát dňa 05. 06. 2007.
Sťažovateľ namieta, že súd, na ktorý sa sťažovateľ obrátil so svojou žalobou o súdnu
ochranu nepostupoval pri rozhodovaní o jeho žalobe v súlade s Občianskym súdnym
poriadkom, a preto súdny proces, ktorý žalobca inicioval nebol zákonný a teda nebol
spravodlivý, čim došlo k porušeniu jeho základného ľudského práva i ústavného práva.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe jeho sťažnosti rozhodol nálezom
o porušení označených práv postupom a rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 8 C 34/2004
a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 17 Co 181/2006 a priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 000 Sk a náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany
ústavnosti rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah.
Podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť možno
podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Zmeškanie lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemožno
odpustiť, t. j. ústavný súd každú sťažnosť, ktorá mu bola doručená po uplynutí tejto lehoty,
odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Pretože napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu nadobudli
právoplatnosť ešte pred tým, ako sa sťažovateľ obrátil neprípustným dovolaním na Najvyšší
súd Slovenskej republiky, t. j. najneskôr 24. apríla 2007, bola predmetná sťažnosť podaná
v čase (3. augusta 2007), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok
v sťažnosti uvedených.
Podanie vopred neprípustného dovolania nemožno totiž z hľadiska čl. 127 ods. 1
ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom
(podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku ústavy, a na jeho
podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom
súde možné prihliadať (I. ÚS 134/03, I. ÚS 17/01).
Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2007