Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-66-2021.pdf
PDF · 83.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12P/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľky: K. F., X.. G.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. I. Q. XXXX/XX, E. A. E. K., F. S. X. a manžela navrhovateľky: B. F., E.. XX.XX.XXXX, F. S. X., Z. I. Q. Z., J., Z. Z., S. XXXX/XXX, J..Č.. Ú. W. Ú. U., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej K. F., E.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov K. F., X.. G., E.. XX.XX.XXXX W. B. F., E.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.
II. Maloletá K. F., E.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K., E.. XX.XX.XXXX, mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Spôsob stretávania otca s maloletou K. neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 31.05.2021 (postúpený dňa 08.10.2021) žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej a neupravoval spôsob stretávania sa. V dôvodoch návrhu uviedla, že manželstvo považovala za manželstvo, ktoré je v poriadku asi jeden rok od uzatvorenia. Potom postupne nastali problémy, ktoré jej manžel moc nechcel riešiť. Keď zostala tehotná, mala z toho dojem, že ani to dieťa nechce. Myslela si to kvôli správaniu manžela. Po narodení dcéry sa problémy začali stupňovali. Veľa krát nemali ani na plienky. Musela si chodiť požičiavať od kamarátov. Presťahovali sa k svojmu otcovi, keď dcéra mala 3 mesiace. Potom sa manžel začal správať tak, že nemali dostatok peňazí a posielal ju, aby si našla niekoho mladšieho. V tomto období boli ich vzťah už nefunkčný. Od marca 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka žije v domácnosti svojho otca. Bývajú v 3- izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca. Bývajú tam ona, jej otec a maloletá K.. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Manžel jej neprispieva na starostlivosť o dcéru. So starostlivosťou o dcéru jej pomáha otec a v súčasnosti už aj nový partner.
S partnerom ešte nežijú v spoločnej domácnosti, plánujú však spoločnú budúcnosť. Maloletá K. je zdravá. Má bežné detské choroby a výdavky má primerané jej veku. Zatiaľ starostlivosť o dcéru zvláda. Manželovi posiela písomne správy. Tomu sa nebráni ani do budúcnosti. Súhlasí s tým, aby výživné bolo určené v minimálnej výške, kým otec bude vo výkone trestu. Chce, aby dcéra išla do škôlky a ona mohla nastúpiť do práce.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne. Uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva a dôvodmi, pre ktoré podala manželka návrh na rozvod manželstva. Požiadal o zohľadnenie jeho situácie, pretože sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde síce pracuje, ale po odpočítaní mu zostáva vreckové cca 28,- Eur. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k synovi E. F., E.. XX.XX.XXXX. Po ukončení trestu sa chce podieľať na starostlivosti o dcéru. Požiadal, aby mu manželka naďalej posielala informácie o dcére.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez prítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho prítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením manžela navrhovateľky, rodného listu dieťaťa, sobášneho listu, správy o šetrení pomerov, oznámenia o spoločnom bydlisku, rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XX/XXXX-XX Y. B. XX.XX.XXXX, dokladov o príjme a výdavkoch, výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
5. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX K. J.. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u manžela navrhovateľky ide o druhé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno dieťa - maloletá K., E.. XX.XX.XXXX. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2020, nehospodária spolu. Manžel nezabezpečuje starostlivosť o maloletú dcéru. Zo strany navrhovateľky nie je žiadna možnosť pre zachovanie manželstva a v súčasnosti má už nového partnera. Manžel s rozvodom manželstva vyjadril súhlas.
6. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
7. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
8. V prejednávanej veci o rozvod manželstva, s poukazom na zistený skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania predovšetkým z výpovede navrhovateľky a vyjadrenia manžela navrhovateľky, súd pri rozhodovaní vo veci aplikoval ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne ustanovenie §-u 22, §-u 23 v spojení s článkom 1 základných zásad, § 1 ods. 2, §-u 18a, § 19 ods. 1 Zákona o rodine. Súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, keďže zhodnotením skutkových okolností dospel k záveru, že v tomto štádiu sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a s poukazom na vyjadrenia, správanie sa manželov, obnovenie ich manželského spolužitia do budúcna nemožno očakávať. Zo strany navrhovateľky je absolútny nezáujem o obnovu manželského spolužitia a ani postoj manžela nenasvedčuje tomu, že by podnikol kroky k obnoveniu manželského spolužitia.
9. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom .pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. O úprave práv a povinností rodičov k maloletej K. na čas po rozvode rozhodol súd tak, že zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloletú K. od narodenia a neboli v starostlivosti zo strany navrhovateľky zistené žiadne nedostatky. Zároveň otca maloletej zaviazal prispievať na výživu mal. K. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Vychádzal pritom z vyjadreného súhlasu navrhovateľky, ktorá prejavila ochotu zabezpečovať starostlivosť o maloletú aj finančne počas obdobia, kedy manžel bude vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj s prihliadnutím na aktuálne príjmové možnosti otca, ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vzácny postoj matky by mal otec oceniť tak, že vynaloží maximálnu snahu už počas výkonu trestu odňatia slobody a po prepustení preberie finančné zabezpečenie potrieb o maloletú K.. Vzhľadom na skutočnosť, že matka nebráni v stretávaní, avšak otec nemá teraz reálnu možnosť sa s maloletou stretávať, súd na návrh matky spôsob stretávania sa neupravil a ponechal ho na následnej dohode rodičov. V čase vydania rozhodnutia ani z dokazovania nevyplynula potreba upraviť spôsob stretávania sa otca s maloletou K., pretože matka otca pravidelne informuje a mieni ho informovať aj v budúcnosti.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ani jeden z účastníkov si neuplatnil právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Účastníci, ktorí sa svojho práva podať odvolanie vzdali, právo podať odvolanie nemajú.
Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 48 Exekučného poriadku/ a pri nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 CMP).