Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 24/08
PDF · 131.61 KB
No categories available
II. ÚS 24/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2008
predbežne prerokoval sťažnosť P. U., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. N., H., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 41/2001 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. U. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra
2007 doručená sťažnosť P. U., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 41/2001.
V sťažnosti sťažovateľa sa uvádza:
„(...) Dňa 10. 05. 2001 podal navrhovateľ na Okresný súd Bratislava III žalobu
o určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákonníka
práce je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi sporu naďalej trvá (...).
Vzhľadom na skutočnosť, že v neprimeranom dlhom čase nebola zo strany súdu
žiadna činnosť podal navrhovateľ dňa 24. 06. 2005 na Okresný súd Bratislava III sťažnosť
na prieťahy v konaní (...). Odpoveď na sťažnosť zo dňa 24. 6. 2005 bola zaslaná až 17. 02.
2006 (...).
(...) súd vo veci nekonal od 17. 09. 2003 až do 6. 12. 2006, teda viac ako tri roky, čo
považujem za značné prieťahy v konaní.
Okresný súd Bratislava III, spis. zn. 33C 41/2001-176, rozhodol vo veci dňa 06. 06.
2007 rozsudkom, ktorým určil okamžité zrušenie pracovného pomeru za neplatné
a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 2.328.416,- Sk
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (...). Dňa 09. 08. 2007 podal odporca
odvolanie na Krajský súd v Bratislave, ktorý ho uznesením zo dňa 14. 08. 2007, spis. zn.
2 Co 360/07-195, odmietol pre oneskorené podanie (...). (...) rozsudok Okresného súdu
Bratislava III, spis. zn. 33C 41/2001-179 nadobudol právoplatnosť dňa 9. 8. 2007.
Navrhovateľ po právoplatnosti rozsudku (...) pristúpil k uplatneniu svojho nároku na
vyplatenie priznanej náhrady mzdy vo výške 2.328.416,- Sk. V tejto súvislosti však zistil, že
odporca bol vymazaný z obchodného registra ex offo (...). Právnym dôvodom zrušenia
spoločnosti bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre
nedostatok majetku. V dôsledku tejto skutočnosti zanikla možnosť navrhovateľa uplatniť si
svoje právo.
(...) Máme za to, že v prípade riadneho postupu Okresného súdu Bratislava I bez
zbytočných prieťahov v konaní (...), by Pavol Uhliar mohol uplatniť svoje právo výkonom
rozhodnutia. To však vzhľadom na právne skutočnosti existujúce v čase nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia nie je možné.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vysloviť nasledovný
nález:
„1. Základné právo P. U. (...) na súdnu a inú právnu ochranu postupom Okresného
súdu Bratislava III, v konaní, spis. zn. 33C 41/2001-176 bolo porušené, a to zbytočnými
prieťahmi v konaní.
2. P. U. (...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk (...),
ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov do právoplatnosti
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 33 C 41/2001.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3
Z obsahu sťažnosti, v ktorej sťažovateľ za porušovateľa svojho práva označil okresný
súd, jednoznačne vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému súdu (19. decembra 2007) už
označené porušovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy netrvalo. Z predloženého
rozsudku okresného súdu č. k. 33 C 41/2001-176 zo 6. júna 2007 je zrejmé, že nadobudol
právoplatnosť 9. augusta 2007, teda konanie, ktorým malo dochádzať k zbytočným
prieťahom sťažovateľa, bolo skončené 9. augusta 2007.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 77/02, II. ÚS 55/02)
ochrana základného práva vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie
základného práva ešte trvalo. Podľa tvrdenia sťažovateľa obsiahnutého v sťažnosti však
o takýto prípad v danej veci nejde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa čl. 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
predmetnú sťažnosť ako oneskorene podanú odmieta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2008