Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 22/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2008

predbežne prerokoval návrh R. Ch., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., B., na

preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. VP/116/06-K zo 4. decembra 2006 a takto

rozhodol:

Návrh R. Ch. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. apríla 2007

doručený návrh R. Ch., B. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Č.,

B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/116/06-K zo 4. decembra 2006

(vyhotoveného 28. marca 2007).

Z návrhu vyplýva, že rozhodnutím výboru sp. zn. VP/116/06-K zo 4. decembra 2006

(vyhotoveného 28. marca 2007) bolo konštatované, že navrhovateľ ako verejný funkcionár

podľa v spojení s ústavného

Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v platnom

znení (ďalej len „ústavný zákon“) porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia čl. 8

ods. 5 ústavného zákona, a v dôsledku toho mu bola uložená pokuta v sume 213 750 Sk.

Podľa názoru navrhovateľa výbor rozhodol v rozpore s ústavným zákonom, pretože:

„(...) verejný funkcionár neporušil povinnosti uvedené v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona

a rozhodol o uložení pokuty bez právneho dôvodu.“

Navrhovateľ svoje tvrdenie zdôvodnil nasledovne:

„1. Je síce pravdou, že navrhovateľ vykonával funkciu ministra kultúry Slovenskej

republiky od 15. 10. 2002 do 4. 7. 2005, následne týmto dňom pokračoval vo výkone

verejnej funkcie ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a to od 4. 7. 2005 do 5.

4. 2006 a následne od 5. 4. 2006 do 4. 7. 2006 opäť ako minister kultúry Slovenskej

republiky. Z uvedeného je zrejmé, že výkon funkcie verejného funkcionára bol od 16. 10.

2002 do 4. 7. 2006 neprerušený a nepretržitý a až uvedeným dňom 4. 7. 2006 začala plynúť

lehota podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona a preto verejný funkcionár neporušil

ustanovenie čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Máme za to, že čl. 8 ods. 5 ústavného zákona

síce špecifikuje, že ktorí verejní funkcionári majú podať oznámenie podľa tohto

ustanovenia, ale zároveň nešpecifikuje, že odo dňa skončenia ktorej verejnej funkcie sa toto

oznámenie má podať. Nakoľko navrhovateľ bol aj po skončení funkcie ministra kultúry

Slovenskej republiky verejným funkcionárom, lebo pokračoval vo výkone mandátu poslanca

Národnej rady slovenskej republiky, ktorý si ako člen vlády neuplatňoval, preto sa právom

nazdáva, že až dňom 4. 7. 2006 začala plynúť lehota podľa predmetného článku ústavného

zákona. (...)

2. Rovnako je nesporné, že uvedený čl. 8 ods. 5 má formálnu ako aj vecnú vadu, keď

neurčuje, komu má verejný funkcionár takéto oznámenie podať. (...) Z uvedenej skutočnosti,

keďže ide o neúplnú právnu normu, ktorej chýba jej podstatná časť (uvedenie orgánu

príslušného na prijatie oznámenia podľa čl. 8 ods. 5) nie je možné prísť k právnemu názoru,

že verejný funkcionár porušil povinnosti uvedené v článku 8 ods. 5, pretože nie je možné

uložiť sankciu za nesplnenie neúplnej alebo nulitnej právnej normy.“

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiada, aby ústavný súd: „(...) nálezom napadnuté

rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

č. VP/116/06-K zo dňa 4. decembra 2006 zrušil.“

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh

na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute

voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má

odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia

zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Predmetom posudzovaného návrhu je preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru

sp. zn. VP/116/06-K zo 4. decembra 2006 (vyhotoveného 28. marca 2007) v konaní podľa

jedenásteho oddielu druhej hlavy označenom ako „Konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov“ (, ).

Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa

pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ

a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľa ako verejného

funkcionára bolo alebo nebolo v rozpore s ustanoveniami ústavného zákona, t. j. či

povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona porušil alebo neporušil,

a teda či je z tohto hľadiska rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (výboru) z ústavného hľadiska

udržateľné a akceptovateľné.

Obranná argumentácia navrhovateľa proti rozhodnutiu výboru sp. zn.

zo 4. septembra 2006 (vyhotoveného 28. marca 2007) sa zakladá na tvrdení, že navrhovateľ

neporušil povinnosť verejného funkcionára uloženú mu v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona,

takže pokuta za jej údajne (výborom tvrdené) porušenie mu bola uložená protiústavne,

t. j. v rozpore s ústavným zákonom.

Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona sa verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1

písm. a), c) a d), ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie

rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod

alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov

alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa

počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie zakazuje

a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu

u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok

minimálnej mzdy,

b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,

c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,

d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu,

zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve

alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,

e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.

Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa odseku 1 je povinný

do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) u ktorých osôb bol zamestnaný v pracovnom pomere alebo v obdobnom

pracovnom vzťahu,

b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného

orgánu,

c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom,

d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e).

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že v čl. 8 ústavného zákona ústavodarca zakotvil

pre vymedzený okruh verejných funkcionárov tzv. postzamestnanecké obmedzenia

a povinnosti s nimi spojené. Do skupiny verejných funkcionárov, na ktorých sa uvedené

ustanovenie ústavného zákona vzťahuje, patria aj členovia vlády [čl. 2 ods. 1 písm. c)

ústavného zákona], nie však poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [čl. 2 ods. 1

písm. b) ústavného zákona].

Argumentácia navrhovateľa o protiústavnom rozhodnutí výboru je založená na

tvrdení, že navrhovateľ bol verejným funkcionárom nepretržite v období od 15. októbra

2002 do 4. júla 2005, pričom v tomto období navrhovateľ zastával najprv funkciu ministra

kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), potom bol poslancom Národnej rady

Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“) a napokon opäť zastával funkciu

ministra. Podľa navrhovateľa lehota na podanie oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona mu ako verejnému funkcionárovi začala plynúť až 4. júla 2006, kedy prestal pôsobiť

v poslednej z uvedených troch na seba časovo nadväzujúcich verejných funkcií.

Z potvrdenia vydaného 20. júna 2006 vedúcim Kancelárie Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“), ktoré je prílohou k návrhu navrhovateľa,

vyplýva: „Poslanecký mandát sa od 15. októbra 2002 do 24. mája 2005“ (nie ako v návrhu

uvádza navrhovateľ do „4. 7. 2005“, pozn.) „a od 5. apríla 2006 do 17. júna 2006“ (nie

ako v návrhu uvádza navrhovateľ do „4. 7. 2006“, pozn.) „neuplatňoval z dôvodu

vykonávania funkcie člena vlády Slovenskej republiky povereného vedením Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky. Mandát zanikol uplynutím III. volebného obdobia 17. júna

2006.“

Z napadnutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/116/06-K zo 4. decembra 2006

(vyhotoveného 28. marca 2007) ústavný súd zistil, že navrhovateľovi bola uložená pokuta

za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona ako verejnému

funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1 písm. c) ústavného zákona, konkrétne ako „bývalému

ministrovi kultúry“, ktorý skončil s vykonávaním tejto verejnej funkcie „23. 5. 2005“ (pozri

str. 2 napadnutého rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené zistenia, ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľovi ako

verejnému funkcionárovi v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. c) ústavného zákona, ktorý podliehal

povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 v spojení s čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, začala plynúť lehota

na splnenie si uvedenej povinnosti dňom, keď prestal vykonávať túto verejnú funkciu

ministra, t. j. 24. mája 2005 (pozri potvrdenie kancelárie národnej rady). Na uvedených

záveroch nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ aj po tomto dni vykonával verejnú

funkciu poslanca národnej rady, t. j. navrhovateľ mal síce aj naďalej postavenie verejného

funkcionára v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. b) ústavného zákona, avšak verejný funkcionár

v postavení poslanca národnej rady nepodlieha podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona

povinnosti podať písomné oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Rovnako na veci

nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ opakovane pôsobil vo verejnej funkcii ministra,

pretože v čase, keď prestal prvýkrát vykonávať verejnú funkciu ministra, nemohol

predvídať, že do tejto verejnej funkcie bude ustanovený opakovane, preto táto skutočnosť

nemohla nijako ovplyvniť splnenie si jeho povinnosti podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona

po prvom skončení vykonávania tejto verejnej funkcie. Napokon aj výbor v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedol: „(...) funkciu ministra vykonával dvakrát a pri každom

ukončení tejto funkcie mal a má povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona (...).“

Na základe uvedeného navrhovateľovi od 24. mája 2005 [deň skončenia verejnej

funkcie podľa čl. 2 ods. 1 písm. c) ústavného zákona] bez akýchkoľvek pochybností

uplynula procesno-právna lehota na podanie písomného oznámenia podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona najneskôr 26. júna 2006 (pondelok), pretože posledný deň lehoty 24. jún

2006 inak pripadol na deň pracovného pokoja (sobota). Z napadnutého rozhodnutia výboru

však vyplýva, že navrhovateľ si splnil povinnosť podať písomné oznámenie až

15. decembra 2006, t. j. až po uplynutí lehoty na jeho podanie ustanovenej v čl. 8 ods. 5

ústavného zákona.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd vo vzťahu k preskúmavanému

rozhodnutiu výboru, ako aj vzhľadom na charakter a účel povinnosti podať písomné

oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona považuje tvrdenia navrhovateľa o jeho

nepretržitom pôsobení vo verejnej funkcii za tvrdenia bez právneho významu.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že nemohol porušiť povinnosť uloženú mu v čl. 8

ods. 5 ústavného zákona aj preto, že táto právna norma je podľa neho „neúplná“, lebo

neuvádza, ktorému orgánu je verejný funkcionár povinný predmetné písomné oznámenie

podať, ústavný súd konštatuje, že ustanovenie čl. 8 ods. 5 ústavného zákona nemožno

vykladať a aplikovať izolovane, ale iba v kontexte a v úzkej prepojenosti s celým znením

ústavného zákona. Z čl. 9 ods. 1 ústavného zákona vyplýva, že na konanie vo veciach

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v prípade verejného funkcionára

podľa čl. 2 ods. 1 písmeno a) až n) ústavného zákona je príslušný výbor. Vzhľadom na

uvedené sa námietky navrhovateľa aj v tomto bode javia ako neopodstatnené.

Uvedené skutočnosti boli základom pre rozhodnutie ústavného súdu, že navrhovateľ

si nesplnil svoju povinnosť podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona v stanovenej zákonnej

lehote a z tohto hľadiska nemožno rozhodnutie výboru sp. zn. VP/116/06-K zo 4. decembra

2006 (vypracované 28. marca 2007) považovať za protiústavné. Preto ústavný súd návrh

navrhovateľa už po jeho predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnený odmietol

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2008