Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 1/08
PDF · 152.39 KB
No categories available
I. ÚS 1/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 1/08-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. D., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. N., B.,
ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 367/2005 z 28. februára
2006, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2006
doručená sťažnosť Ing. L. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 16 Co 367/2005 z 28. februára 2006.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že žalobou podanou na Okresnom súde
Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sa domáhal odporovateľnosti právnych úkonov
žalovaných z dôvodu, že tieto úkony boli vykonané s cieľom znížiť majetok jedného
zo žalovaných. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 9 C 38/2005 z 30. septembra 2005 žalobu
zamietol. Proti uvedenému rozsudku sťažovateľ podal odvolanie. Po podaní odvolania
týkajúceho sa uvedenej právnej veci krajský súd vyhlásil na majetok žalovaného v 1. rade
konkurz a určil správcu konkurznej podstaty (konanie je vedené pod sp. zn. 28 K 37/2005).
Krajský súd po podaní odvolania sťažovateľom ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku
za toto podanie. Podaním z 20. decembra 2005 sťažovateľ krajskému súdu oznámil,
že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz a z uvedeného dôvodu je konanie
prerušené. Krajský súd následne uznesením sp. zn. 16 Co 367/2005 odvolacie konanie
zastavil.
So závermi krajského súdu sťažovateľ nesúhlasí a jeho rozhodnutie pokladá
za nesprávne. Na základe toho tvrdí, že krajský súd sa vôbec nezaoberal jeho procesným
návrhom uvedeným v písomnom podaní z 20. decembra 2005, ktorým ho sťažovateľ
upozornil na prerušenie konania zo zákona, a to s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1
písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“). Ďalej uviedol, že „odôvodnenie rozhodnutia
Krajského súdu (...) vôbec neobsahuje odôvodnenie prečo sa súd vôbec nezaoberal mojim
procesným návrhom na prerušenie konania a prečo - napriek môjmu procesnému
návrhu - neprerušil súdne konanie, pričom absencia argumentácie v tomto smere
považujem za prejav arbitrárnosti“.
Okrem toho sa sťažovateľ domáhal priznania primeraného finančného
zadosťučinenia, keď „namietané porušovanie mojich práv je obzvlášť závažné a jeho
dôsledky nevynímajúc. Primerané finančné zadosťučinenie plní satisfakčnú funkciu
a domáham sa ho preto, lebo len samotné rozhodnutie o tom, že došlo k porušeniu mojich
základných práv a slobôd a zrušenie súdneho rozhodnutia nemôžu byť postačujúce
s ohľadom na intenzitu a stupeň porušenia.
Suma 100.000-Sk, ktorú požadujem ako finančné zadosťučinenie sa mi javí ako
primeraná vzhľadom na intenzitu, rozsah a trvanie porušovania mojich základných práv
a slobôd ako aj na skutočnosť, že tohto porušenia sa dopustil orgán a osoby, ktoré
rozhodujú dennodenne o právach a povinnostiach iných osôb“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento
nález:
„1. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením sp. zn.: 16 Co 367/2005
zo dňa 28. 2. 2006 porušil právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konania podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 16 Co 367/2005
zo dňa 28. 2. 2006 sa zrušuje a vracia sa vec na nové prejednanie a rozhodnutie
Najvyššiemu súdu SR pri dodržaní vyššie uvedených zákonných ustanovení.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie vo výške 100.000,-Sk (...) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania
(...) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podstatou sťažovateľom v sťažnosti namietaných skutočností vo vzťahu k uzneseniu
krajského súdu sp. zn. 16 Co 367/2005 z 28. februára 2006 bolo jeho tvrdenie, že krajský
súd sa vôbec nezaoberal jeho procesným návrhom uvedeným v písomnom podaní
z 20. decembra 2005, ktorým upozornil krajský súd na prerušenie konania zo zákona,
a to s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní, teda
že v takomto prípade mal krajský súd „ex lége“ odvolacie konanie prerušiť, a nie
ho zastaviť. Inými slovami povedané, sťažovateľ namietal skutočnosť zákonom predvídanú
ako „postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom“.
Z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 38/2005 vyplýva,
že v okolnostiach prípadu sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje,
keďže nepodal dovolanie proti namietanému uzneseniu krajského súdu, a to napriek tomu,
že podľa ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) bol
tento mimoriadny opravný prostriedok proti označenému uzneseniu krajského súdu
prípustný. Podľa uvedeného ustanovenia „dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom“.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že v spojitosti
s prípustnosťou dovolania proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, pri dôslednom
rešpektovaní „zásady diformity“ (t. j. rozdielnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
s rozhodnutím súdu prvého stupňa) bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu
krajského súdu prípustné tiež podľa § 238 ods. 1, resp. § 239 ods. 1 OSP, pretože
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu (ústavnou sťažnosťou dotknuté) boli „vecne“
rozdielne.
Ústavou daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať
rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo
na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f)
OSP alebo § 238 ods. 1, resp. § 239 ods. 1 OSP Ústavný súd môže založiť svoju právomoc
na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú
možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby
si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených
základných práv a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie
všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.
Aj podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený
poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany
v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym
poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02).
Ako vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu
základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto
základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti uzneseniu odvolacieho
súdu bolo prípustné dovolanie [§ 237 písm. f) OSP alebo § 238 ods. 1, resp. § 239 ods. 1
OSP], právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa
má najvyšší súd ako súd dovolací, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením ako neprípustná
odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2008