Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 8/08
PDF · 138.34 KB
No categories available
I. ÚS 8/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M., a. s., Č., Česká republika, zastúpenej
advokátkou JUDr. J. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť
majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 17/2007
a sp. zn. 1 Co 18/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti M., a. s., Č., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. novembra 2007 doručená sťažnosť spoločnosti M., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. l Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 Co 17/2007 a sp. zn. 1 Co 18/2007.
Zo sťažnosti a z pripojených listín – rozsudkov Okresného súdu Prešov (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 11 C 123/2006 a krajského súdu sp. zn. 1 Co 17/2007
a sp. zn. 1 Co 18/2007 vyplýva, že sťažovateľka bola v postavení navrhovateľky
účastníkom súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 123/2006,
v ktorom sa domáhala, aby okresný súd nahradil prejav vôle odporcu, ktorým je – Mesto P.,
tak, že odporca ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s navrhovateľkou k bližšie určenej
nehnuteľnosti.
Okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 123/2006-64 z 15. novembra 2006 rozhodol tak,
že návrh sťažovateľky zamietol. Krajský súd v odvolacom konaní rozhodol rozsudkom tak,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a taktiež potvrdil uznesenie okresného
súdu č. k. 11 C 123/2006-75 z 5. decembra 2006, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie
predbežného opatrenia.
Podľa názoru sťažovateľky iba v dôsledku nesprávneho právneho výkladu § 281
a nasl. Obchodného zákonníka konajúcimi súdmi jej bola odňatá možnosť nadobudnúť
vlastníctvo veci.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „... Ústavný súd Slovenskej republiky,
zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,
ktoré ho pri výklade a uplatňovaní viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pre
všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil“.
V inej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že výklad prezentovaný v rozsudku
krajského súdu v nadväznosti na rozsudok okresného súdu je v príkrom rozpore
so zákonným ustanovením § 281 a nasl. Obchodného zákonníka. O citované ustanovenie
oba všeobecné súdy opreli svoje rozhodnutie, preto výklad je nesprávny a nespravodlivý
do tej miery, že spôsobil odňatie práva na vlastníctvo majetku sťažovateľke.
Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vydal tento nález:
„1) základné právo podľa čl. 20 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1)
Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 17/2007 a 1 Co 18/2007 zo dňa 17. 9. 2007, ktorým
bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. 13 C 123/2006 zo dňa 15. 11.
2006 a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo;
2) zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 17/2007 a 1 Co 18/2007
zo dňa 17. 9. 2007 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove, aby v nej znovu konal
a rozhodol;
3) Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia do 15 dní od
právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam alebo slobodám
je subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd.
Ústavnému súdu bolo 26. novembra 2007 doručené podanie sťažovateľky, ktorá je
riadne zastúpená advokátkou, v ktorom presne označila namietané porušenie vlastníckeho
práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu. V súlade
s ustanovením § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, v ktorej sa sťažovateľka domáhala ochrany
vlastníckeho práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu,
sa ústavný súd riadil princípom subsidiarity v zmysle čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy a zistil,
že na prerokovanie tejto časti sťažnosti nemá právomoc.
Ústavný súd dospel k záveru na základe skutočnosti, že ochranu vlastníckemu právu
pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne poskytujú všeobecné súdy. Tejto ochrany
sa nemožno domáhať podnetom na začatie konania pred ústavným súdom. Sťažovateľka
si právo na nahradenie prejavu vôle odporcu (Mesto P.) na uzatvorenie kúpnej zmluvy
k nehnuteľnosti spadajúceho do právneho inštitútu práva na ochranu vlastníckeho práva
uplatnila pred všeobecnými súdmi. O tomto práve všeobecné súdy aj rozhodli. Ústavný súd
preto nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej
právomoci všeobecných súdov. Uplatnenie ochrany označeného práva ústavným súdom
podľa čl. 142 ods. 1 ústavy predpokladá taký procesný postup všeobecných súdov v konaní
o ochrane vlastníckeho práva, ktorým by bolo porušené niektoré základné právo upravené
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť
pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ostatnými nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2008