Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 170/08
PDF · 119.88 KB
No categories available
II. ÚS 170/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť B. D., Česká republika, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
165/2007 z 12. novembra 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. D. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca
2008 doručená sťažnosť B. D., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 165/2007 z 12. novembra 2007.
Zo sťažnosti vyplýva najmä to, že sťažovateľka podala proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co 200/04 z 3. mája 2005 (v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4 C 482/00 z 19. mája 2004) dovolanie, v ktorom
namietala nesprávne právne posúdenie majetkovej veci jej rodičov súdmi nižších stupňov.
Vo svojej sťažnosti zaslanej ústavnému súdu veľmi podrobne (v devätnástich bodoch)
poukázala na chronologický vznik predmetného majetkovoprávneho sporu, obšírne
poukázala na údajné skutkové a právne pochybenia právnych zástupcov v danej veci
a najmä pochybenia všeobecných súdov, ktoré podľa presvedčenia sťažovateľky jej v tejto
veci neposkytli dostatočnú právnu ochranu. Podstata sťažnosti však spočíva v tom, že
sťažovateľka napáda uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 165/2007 z 12. novembra
2007. Svoju sťažnosť uzatvára takto a návrh (petit) konkretizuje nasledovne:
„Uvedené súdy v SR, ktoré rozhodujú už 31 rokov o mne bezemne v neprospech môj
a to iba za prítomnosti cudzích uvedených podvodníkov svoje protizákonné rozhodnutia
zákonným spôsobom a predloženými písomnými právnymi dôkazmi neodôvodnili (§ 157
ods. 2 a 167 a nasl. OSP), tak aby bolo preskúmateľné žiadam a navrhujem, aby Ústavný
súd Slovenskej republiky vydal tento nález:
1. Uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 12. novembra 2007 sp. zn.
3 Cdo 165/2007 bolo neoprávnene zasiahnuté do práva sťažovateľky a jej rodičov na
spravodlivý proces vyplývajúci z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne i do princípu právneho
štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. novembra 2007, č. k. 3 Cdo 165/2007
sa zrušuje.
3. Rozsudok č. k. 19 Co 200/2004 zo dňa 3. mája 2005 Krajského súdu v Trenčíne sa
zrušuje.
4. Rozsudok č. k. 4 C 482/2000 zo dňa 19. 5. 2004 Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sa zrušuje.“
2. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 165/2007 z 12. novembra 2007 nadobudlo právoplatnosť 29. novembra 2007.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažovateľka napáda neústavnosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 165/2007 z 12. novembra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. novembra
2007. Vzhľadom na túto rozhodujúcu skutočnosť treba predmetnú sťažnosť spísanú
14. marca 2008 a následne odovzdanú na poštovú prepravu považovať za oneskorene
podanú. V okolnostiach danej veci a fortiori platí oneskorenosť vo vzťahu k rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co 200/04 z 3. mája 2005 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4 C 482/00 z 19. mája 2004.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2008