Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 156/08
PDF · 176.86 KB
No categories available
III. ÚS 156/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2008
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. Cs., P., J. Cs., P., Ing. A. Cs., P., T. Zs., Rakúsko,
a M. L., Česká republika, zastúpených advokátom JUDr. P. H., K., ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Katastrálneho úradu
v P. a rozsudkami Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 47/95-544 a Krajského súdu v Prešove
č. k. 1 Co 115/2006-567, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. P. Cs., J. Cs., Ing. A. Cs., T. Zs. a M. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2008
faxom (a následne 31. marca 2008 poštou) doručená sťažnosť Mgr. P. Cs., P., J. Cs., P.,
Ing. A. Cs., P., T. Zs., R., a M. L., Česká republika (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátom JUDr. P. H., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na pokojné
užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
Katastrálneho úradu v P. (ďalej len „katastrálny úrad“) a rozsudkami Okresného súdu
Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 47/95-544 a Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 1 Co 115/2006-567.
Sťažovatelia uviedli, že:
«Sťažnosť (článok 127 Ústavy SR a § 49 a nasl. zákona č. 124/2002 Z. z.)
sťažovateľov na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 47/95-544 zo dňa 20. 2. 2006
a Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 115/2006-567 zo dňa 26. 4. 2007, postupom
Katastrálneho úradu v P., ktorými tieto súdy a orgány porušili a porušujú základné právo
sťažovateľov podľa článku 20 Ústavy SR a právo podľa článku 1 Protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z pozície arogancie orgánov komunistickej moci bez majetkového vysporiadania
na návrh Mestského národného výboru v P. zo dňa 6. 10. 1961 a geometrického plánu
zo dňa 23. 8. 1961 bola dňa 6. 10. 1961 rozdelená parcela číslo 874 na parcelu číslo 874/1
2 2
záhrada vo výmere 2 ha 05 a 46 ma parcelu číslo 874/2 dvor vo výmere 6 a 20 m.
Následne nato v roku 1982 MsNV P. dalo vyhotoviť geometrický plán č. 243-1-3401-
35-82 zo dňa 3. 11. 1982 a podľa zákona o evidencii nehnuteľností (pozemková kniha
2
sa prestala viesť) boli vytvorené z 874/1 nové parcely č. 8446 o výmere 6 068 ma č. 8461
2
o výmere 422 m.
Tieto parcely boli hospodárskom zmluvou p prevode správy národného majetku
Fin.HZ-PS-12/1983 prevedené na Z., koncern, P. v op. správe Z., k. p., P. Tieto parcely boli
podľa tejto zmluvy časťou pozemku pare. č. 874/1 zapísanej v pozemnoknižnej vl. č. 539
kat. úz. P. - podľa geom. plánu č. 243-1-3401-35-82. Ďalšími prevodmi až do dnešného dňa
sa tieto parcely dostali na T. L.
Aj napriek týmto skutočnostiam Okresný súd Prešov dňa 31. 1. 1994 rozhodol
v právnej veci prejednania dedičstva po nebohom A. Cs. v konaní pod sp. zn. D 2242/92
uznesením, v ktorom schválil dohodu dedičov, podľa ktorej do dedičstva patriaci majetok
pozostávajúci z nehnuteľností v kat. území P. okrem iného aj podielu z intravilánu
2
v zápisnici č. 539 mpč. 874/1, podľa EN podiel 1/4 z parc. EN 874/1 záhrada 20 546 m,
ktoré nadobudli dedičia zo zákona v 1. skupine
1. I. Cs. (...), P.
2. Ing. A. Cs. (...), P.
3. P. Cs. (...), P.
4. J. Cs. (...), P.
všetci v rovnakom pomere t. j. po 1/4-tine k pomeru k vlastníckemu podielu poručiteľa.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 2. 1994.
Aj napriek tejto skutočnosti dňa 20. 2. 2006 Okresný súd Prešov rozsudkom
č. k. 9 C 47/95 rozhodol okrem iného, že zamieta žalobu o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam par. C KN č. 8446/2 a parc. C KN 8461 vedeným na LV č. 296 k. ú.
Dňa 26. 4. 2007 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Co 115/2006 (príloha) potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 47/1995-544
zo dňa 20. 2. 2006, ktorým bol návrh žalobcov zamietnutý. Podľa názoru Krajského súdu
„právni predchodcovia žalobcov v dôsledku konfiškácie podľa Nariadenia SNR č. 104/1945
Zb. stratili vlastnícke právo k parcele mpč. 874, z ktorej boli vytvorené parcely
KN č. 8446/2 a KN č. 8461. Odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p.
rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania ako vecne správny
potvrdil“.»
V závere sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:
„1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1 Co 115/2006-567 zo dňa 26. 4. 2007
a Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 9 C 47/95-544 porušil právo na majetok podľa
článku 20 Ústavy SR a právo na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o základných právach a ľudských slobodách.
2. Postupom Katastrálneho úradu v P. sa porušilo právo na majetok podľa článku 20
Ústavy SR a právo na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o základných právach a ľudských slobodách.
3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 115/2006-567 a rozsudok
Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 47/95-544 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
4. Mgr. P. Cs., J. Cs., Ing. A. Cs., T. Zs., M. L., priznáva primerané finančné
zadosťučinenie spoločne a nerozdielne vo výške 5 000 000 Sk (...), ktoré sú Okresný súd
Prešov a Krajský súd v Prešove povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Okresný súd Prešov a Krajský súd v Prešove sú povinní uhradiť trovy právneho
zastúpenia advokátovi do 15 dní vo výške určenej do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
V tejto časti treba poznamenať, že aj keď sťažovatelia majú kvalifikovaného
právneho zástupcu, tento neoznačil, ktorý odsek čl. 20 ústavy namieta, a to napriek tomu,
že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie
konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Táto zákonná formulácia neumožňuje ústavnému súdu prekročiť petit navrhnutý
sťažovateľmi v ich sťažnosti.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Z časti sťažnosti označenej „Fakty“ vyplýva, že sťažovatelia nie sú spokojní
s postupom bývalého Mestského národného výboru v P., ktorý v roku 1961 rozdelil parcelu
2
č. 874 (zrejme k. ú. P.) „na parcelu číslo 874/1 záhrada vo výmere 2 ha 05 a 46 m
2
a parcelu číslo 874/2 dvor vo výmere 6 a 20 m“.
1. V tejto časti sťažovatelia vyslovujú nespokojnosť s rozhodnutím katastrálneho
úradu a rozsudkom okresného súdu č. k. 9 C 47/95-544 z 20. februára 2006.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Na základe toho ústavný súd dôsledne uplatňuje princíp subsidiarity jeho právomoci
pri ochrane základných práv a slobôd, z ktorého vyplýva, že ústavný súd nemá právomoc
poskytnúť im ochranu, ak túto ochranu poskytuje iný súd.
Práve všeobecné súdy predstavujú tie „iné súdy“, ktoré zabezpečujú primárnu
ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb.
Právomoc ústavného súdu je založená v prípade, ak všeobecné súdy nie sú schopné
vzhľadom na svoje limity vyplývajúce z ich právomoci túto ochranu poskytnúť.
V tom prípade má právomoc konať ústavný súd o sťažnosti (III. ÚS 149/04).
V tejto časti sťažnosti proti rozhodnutiu katastrálneho úradu sťažovatelia využili
možnosť podať žalobu okresnému súdu a proti jeho rozhodnutiu podať odvolanie krajskému
súdu; využili teda dostupné prostriedky, ktoré im poskytuje na možnú nápravu zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým v tomto
prípade je odvolanie ako riadny opravný prostriedok.
Ústavný súd konštatuje, že v tejto časti existuje iný súd, ktorý má právomoc
zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd sťažovateľov, a z toho dôvodu sťažnosť
v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci.
2. Pokiaľ ide o rozhodnutie krajského súdu č. k. 1 Co 115/2006-567 z 26. apríla
2007, sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva zaručeného čl. 20 ústavy
a práva zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach.
Z uvedeného vyplýva, že ochranu vlastníckemu právu poskytujú všeobecné súdy,
ako to vyplýva už z prvých rozhodnutí ústavného súdu (I. ÚS 132/93, I. ÚS 128/95 a iné).
Ústavný súd môže poskytnúť ochranu len vtedy, ak by právne závery všeobecného
súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).
V okolnostiach prípadu je tento postup možný vtedy, ak sťažovatelia namietajú
aj konkrétne porušenie procesných postupov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré by mohli vykazovať zjavnú
neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu.
Neúspech účastníkov v konaní pred všeobecným súdom automaticky neznamená
porušenie ich základného práva vlastniť majetok (I. ÚS 160/06).
V danom prípade bol vo veci príslušný rozhodovať o žalobe podľa čl. 20 ústavy
všeobecný súd a sťažovatelia napriek právnemu zastúpeniu nepredložili ústavnému súdu
na riešenie adekvátny problém, pri ktorom by mohol uplatniť svoju právomoc.
Ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo už nadbytočné rozhodovať o ďalších otázkach
nastolených sťažovateľmi, pokiaľ ide o ich návrhy na zrušenie rozhodnutí súdov,
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj na určenie právoplatnosti
rozhodnutí, ktoré by bolo možné preskúmať, v čom však bráni nemožnosť konania vo veci.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. mája 2008