Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 180/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci jeho návrhu na podanie mimoriadneho

opravného prostriedku vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 4/08 a sp. zn. VI/2 Pz 5/08, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2008

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

vo veci jeho návrhu na podanie mimoriadneho opravného prostriedku vedenej pod sp. zn.

VI/2 Pz 4/08 a sp. zn. VI/2 Pz 5/08.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ „písomnou formou oslovil 1. námestníka

Generálneho prokurátora SR JUDr. L. T., aby v kauzách pod č. k. a

pre viacnásobné hrubé a flagrantné porušenie našej zákonnosti a svojvôľu súdov podal

pred Najvyšší súd SR mimoriadne dovolania... Za daného stavu mi nebola poskytnutá

iná účinná právna ochrana, pre ktorú som sa nemohol dostať pred Najvyšší súd SR! (...)

Posledný list z Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/2 Pz 5/08-17, zo dňa 4. IV. 2008,

ako odpoveď na moju urgenciu, zo dňa 27. III. 08, o spôsobe a výsledku vybavenia mojich

podnetov k podaniu mimoriadnych dovolaní, zo dňa 31. XII. 07, som obdržal iba dňa 11. IV.

2008.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1, SR

a ods. 1 SR a ods. 1, Dohovoru o ich ochrane nečinnosťou a nezáujmom

vysokého funkcionára Generálnej prokuratúry SR (jej 1. námestníka) na podanie

mimoriadnych dovolaní pre viacnásobné hrubé porušenie zákonnosti Najvyššiemu súdu SR

na základe mojich podnetov, zo dňa 31. XII. 07, v právnych veciach vedených na Okresnom

súde v Bardejove pod č. k. a porušené boli.

2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 100 tis. Sk (...),

ktoré je mu povinná Generálna prokuratúra SR uhradiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Ukladá Generálnej prokuratúre SR uhradiť vzniklé trovy tohto konania

na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4,

až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú.

Predmetom sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s odložením jeho podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) prvým námestníkom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“).

Ako bolo uvedené, dožadovať sa ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1

možno len v medziach zákonov.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak generálny

prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený

zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu

v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

(§ 242 ods. 2).

Z uvedeného vyplýva, že podanie mimoriadneho dovolania najvyššiemu súdu

je vo výslovnej dispozícii generálneho prokurátora, ktorý zváži dôvody z podnetov, ktoré

dostane.

Neúspech v konaní, t. j. nepodanie mimoriadneho opravného prostriedku neznamená

automaticky porušenie základného práva a slobody sťažovateľa.

Sťažovateľ namietal aj porušenie práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tento článok medzinárodného záväzku Slovenskej

republiky zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie.

Generálna prokuratúra nie je súčasťou súdnej moci v Slovenskej republike,

je nezávislým orgánom verejnej moci, ktorého právomoc je odvodená z čl. 149 až 151

.

Právomoc súdov Slovenskej republiky je odvodená z a nasl. .

Článok 6 ods. 1 dohovoru chráni práva a slobody sťažovateľa v súdnom konaní,

nie však v konaní pred generálnou prokuratúrou.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označenými

základnými právami alebo slobodami na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na druhej strane.

Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodu, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (,

).

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom,

aby určil, či preskúmanie veci predloženej sťažovateľom odhalí existenciu porušenia

niektorého z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil,

či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý

sa na prvý pohľad a bez najmenších pochybností javí ako neopodstatnený ().

Ústavný súd preskúmal sťažnosť a predložené prílohy, pričom nezistil relevantnú

súvislosť medzi postupom generálnej prokuratúry a základnými právami označenými

sťažovateľom, a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008