Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 161/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., so sídlom M., zastúpenej JUDr. M. K.,

M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 postupom a nekonaním Krajskej prokuratúry

v Košiciach pri vybavovaní jej podnetu z 9. novembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2008 doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojich základných práv zaručených v a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach

(ďalej len „krajská prokuratúra“) pri vybavovaní jej podnetu z 9. novembra 2007.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 9. novembra 2007

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) „podnet

na podanie mimoriadneho dovolania“.

Podnet bol generálnej prokuratúre doručený 21. novembra 2007. Tá 26. novembra

2007 sťažovateľke oznámila, že o spôsobe vybavenia jej podnetu bude písomne

vyrozumená krajskou prokuratúrou.

Podľa sťažovateľky krajská prokuratúra jej podnet do podania sťažnosti ústavnému

súdu nevybavila ani ju neupovedomila o predĺžení dvojmesačnej lehoty na jeho vybavenie,

čím podľa jej názoru došlo k porušeniu jej základného práva na „spravodlivé prejednanie

veci v primeranej lehote podľa (1), (2) “, a preto sa

so svojou sťažnosťou obrátila na ústavný súd.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti D. a. s., podľa (1), (2) Slovenskej

republiky nekonaním Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci sp. zn. VI/2 Pz 556/07

porušené bolo.

2. JUDr. M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 938,- Sk (...)

ktoré je KP v Košiciach povinná vyplatiť právnemu zástupcovi JUDr. M. K., Advokátska

kancelária, M., do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prvom rade treba poznamenať, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v tomto prípade zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení

tých práv ( a ) a v súvislosti s tým nekonaním (postupom

krajskej prokuratúry), vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľka domáha v návrhu na

rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 32 ods. 2 druhej vety zákona o prokuratúre ak písomne podaný podnet nebol

podaný osobne, doručenie podnetu potvrdí prokurátor podávateľovi podnetu najneskôr do

10 dní od jeho doručenia.

Podľa § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre ak na vybavenie podnetu je príslušný iný

prokurátor alebo iný orgán, prokurátor, ktorý prijal podnet, bez zbytočného odkladu,

najneskôr do 10 dní od doručenia podnetu, postúpi podnet na vybavenie príslušnému orgánu

alebo príslušnému prokurátorovi. Túto skutočnosť súčasne písomne oznámi podávateľovi

podnetu. Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote

upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor.

Predmetom sťažnosti v konaní pred ústavným súdom je namietané porušenie

základných práv sťažovateľky podľa a postupom krajskej

prokuratúry pri vybavovaní jej podnetu z 9. novembra 2007 na „podanie mimoriadneho

dovolania (...) proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 3. 2007, č. k.

-159 (...)“.

Z obsahu sťažnosti zároveň vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených

základných práv v súvislosti s nerešpektovaním príslušných ustanovení zákona

o prokuratúre krajskou prokuratúrou, ktorá v konaní o jej podnete nedodržala dvojmesačnú

lehotu na jeho vybavenie, a pritom nedošlo zo strany nadriadeného prokurátora

k upovedomeniu sťažovateľky o predĺžení tejto lehoty.

Konkrétne v danom prípade - namietaného porušenia základného práva na inú právnu

ochranu ( ) a rovnako aj základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ( ) - považuje ústavný súd opakovaný podnet

podľa § 34 zákona o prokuratúre za právny prostriedok, ktorý sťažovateľke zákon na

ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená,

t. j. sťažovateľka mala možnosť požiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho

podnetu (podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) vrátane dodržania zákonných lehôt

(obdobne napr. ).

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle

jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda aj podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka nepožiadala o preskúmanie zákonnosti vybavenia

svojho podnetu z 9. novembra 2007 opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre nadriadeným prokurátorom (generálnou prokuratúrou), ak podľa nej krajská

prokuratúra porušila jej základné práva podľa označených článkov , bez ohľadu na to,

že jej podnet bol už predtým odstúpený na vybavenie krajskej prokuratúre práve generálnou

prokuratúrou.

Z obsahu sťažnosti a ani z jej príloh tiež nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky

ustanovenej v došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť ako neprípustnú podľa

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008