Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 246/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. S. S., P., zastúpenej advokátkou Mgr. Z. N., B., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod

sp. zn. (predtým postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. S. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla

2008 faxom a 23. apríla 2008 poštou doručená sťažnosť Mgr. S. S., P. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (predtým postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. ).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Na Okresnom súde Pezinok bola dňa 20. 08. 2004 podaná v právnej veci žalobcu

(sťažovateľky): Mgr. S. S. (...) proti žalovanému: Ľ. G. (...) žaloba o uloženie povinnosti

umožniť užívanie bytu žalobcovi. Právnej veci bola pridelená spisová značka .

Žaloba bola podľa rozvrhu práce pridelená sudkyni p. JUDr. I. N. Následne, v dôsledku

reoptimalizácie súdnictva, sa miestne príslušným súdom stal Okresný súd Bratislava III.

Prvé pojednávanie bolo stanovené na 13. 12. 2005, t. j. viac ako po roku od podania

žaloby; bolo však zrušené z dôvodu výpadku elektrickej energie na súde a následne bol

stanovený nový termín pojednávania na 16. 03. 2006, ktorý bol zrušený z dôvodu PN

zákonnej sudkyne p. JUDr. I. N. a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Listom zo dňa 09. 05. 2006 sme v právnom zastúpení sťažovateľky žiadali

o nariadenie ďalšieho termínu pojednávania. Našej žiadosti súd vyhovel a stanovil termín

pojednávania na 22. 06. 2006, kedy sa pojednávanie znova neuskutočnilo, pretože sa

odporca písomne ospravedlnil.

Dňa 30. 06. 2006 sme súdu zaslali opätovnú žiadosť o vytýčenie nového termínu

pojednávania. Súd určil termín pojednávania na 22. 08. 2006, kedy sa uskutočnilo prvé

riadne pojednávanie vo veci. Súd konal bez prítomnosti odporcu podľa

a pojednávanie odročil na 28. 09. 2006 s tým, že predvolával odporcu prostredníctvom

Policajného zboru.

Dňa 28. 09. 2006 súd pojednávanie znova odročil, tentokrát na základe žiadosti

odporcu o zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie, pretože predvolanie na

pojednávanie mu síce bolo prostredníctvom Policajného zboru doručené, avšak nebola

dodržaná zákonná minimálne 5-dňová lehota na jeho prípravu.

Nové pojednávanie bolo vytýčené na 02. 11. 2006, nekonalo sa však a bolo odročené

na 30. 11. 2006, kedy sa uskutočnilo ďalšie riadne pojednávanie vo veci. Uvedené

pojednávanie bolo odročené na 13. 02. 2007, kedy sa však neuskutočnilo, pretože bolo

odročené na neurčilo z dôvodu dlhodobej PN sudkyne.

Na základe našej žiadosti z 20. 03. 2007 bol vytýčený nový termín pojednávania na

26. 04. 2007, kedy bolo pojednávanie vo veci ďalej odročené na 31. 05. 2007. Dňa

31. 05. 2007 súd rozhodol uznesením o uložení poriadkovej pokuty Stavebnému bytovému

družstvu občanov v P. a odročil pojednávanie na posledný termín na 11. 09. 2007. Na

poslednom pojednávaní súd vyniesol rozsudok, v ktorom určil, že sťažovateľka je oprávnená

2

v 3-izbovom družstevnom byte (...) užívať 1 izbu s lodžiou o výmere 13,21 mako aj

spoločné priestory tohto bytu.

Keďže sťažovateľke, i napriek tomu, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa

11. 9. 2007, nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, dňa 28. 11. 2008 (správne má

byť 2007, pozn.) sme v jej právnom zastúpení zaslali na Okresný súd Bratislava III žiadosť

o jeho doručenie. Nakoľko súd na žiadosť nereagoval a nezaslal sťažovateľke a ani jej

právnej zástupkyni žiadne informácie o postupe v konaní vo veci samej a ani rozhodnutie,

dňa 11. 02. 2008 sme podali na uvedenom súde v právnom zastúpení sťažovateľky sťažnosť

na prieťahy v konaní, v ktorej sme žiadali odstránenie prieťahov a doručenie písomného

upovedomenia o vykonaných opatreniach v lehote do 30 dní.

Dňa 22. 02. 2008 Okresný súd Pezinok v odpovedi na sťažnosť informoval, že

sťažnosť zo dňa 11. 02. 2008 bola v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy k 01. 01. 2008

postúpená na Okresný súd v Pezinku a zmenila sa spisová značka konania na

(predtým ). Ako dôvod nevypracovania rozsudku predsedníčka Okresného

súdu Pezinok JUDr. M. U. v odpovedi uviedla, že zákonná sudkyňa JUDr. I. N.

požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia celkom trikrát, naposledy bola

lehota na vypracovanie rozhodnutia predĺžená do 30. 04. 2008, nakoľko je zákonná

sudkyňa dlhodobo práceneschopná. Zároveň predsedníčka Okresného súdu Pezinok v

odpovedi uviedla, že po ukončení práceneschopnosti sudkyne bude rozhodnutie ihneď

doručené.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia nebolo do dnešného dňa, teda ani po takmer

štyroch rokoch od podania návrhu a po siedmich mesiacoch od vyhlásenia rozsudku,

doručené ani sťažovateľke a ani jej právnej zástupkyni.

Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že najskôr postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a teraz aj postupom Okresného

súdu Pezinok v tom istom konaní pod novou sp. zn. dochádza k porušovaniu

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a súd týmto zabraňuje

sťažovateľke uplatňovať si svoje právo, ktoré jej bolo priznané vo vyhlásenom rozsudku.

Podľa „ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak,

rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia“. Podľa nášho názoru

doba takmer sedem mesiacov od vyhlásenia rozsudku je na vypracovanie písomného

vyhotovenia rozsudku viac ako neprimeraná a ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností,

nebola spôsobená konaním sťažovateľky. Za týmto účelom si dovoľujeme tiež poukázať na

nález Ústavného súdu sp. zn.: : „Otázky množstva vecí, personálne a

organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným

prieťahom v konaní a ich zodpovedanie a objasnenie môže pomôcť iba pri hľadaní príčin

prieťahov v rámci súdu“.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol

vo veci týmto nálezom:

„1. Okresný súd Pezinok porušil v konaní vedenom pod sp. zn.

základné právo pani Mgr. S. S. (...) aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v ust. SR a v Dohovoru o ochrane základných

ľudských práv a slobôd.

2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Pezinok, aby konal vo veci vedenej pod

sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. S. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (...), ktoré je

jej Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

na účet právneho zástupcu sťažovateľky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutiu.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. tým, že jej od 11. septembra

2007 (pojednávanie, na ktorom bol okresným súdom vyhlásený rozsudok) do 23. apríla

2008 (deň podania sťažnosti ústavnému súdu) nebol predmetný rozsudok doručený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 11. septembra 2007 bol vo veci vedenej

Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. vyhlásený rozsudok, ktorý nebol

sťažovateľke doručený ani po podaní jej žiadosti z 28. novembra 2007 o doručenie

predmetného rozsudku. Sťažovateľka 11. februára 2008 podala Okresnému súdu

Bratislava III sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej žiadala o doručenie písomného

upovedomenia o vykonaných opatreniach v lehote 30 dní.

Dňa 22. februára 2008 okresný súd informoval sťažovateľku, že označená vec mu

v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy k 1. januáru 2008 bola postúpená z Okresného súdu

Bratislava III, predsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že dôvodom nevypracovania

rozsudku bola skutočnosť, že zákonná sudkyňa pre dlhodobú práceneschopnosť trikrát

požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia.

Ústavný súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

z 11. septembra 2007 bolo okresný súdom expedované 30. mája 2008 účastníkom konania,

resp. právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Podľa názoru ústavného súdu k predĺženiu lehoty doručovania predmetného

rozhodnutia v značnej miere prispelo postúpenie veci z Okresného súdu Bratislava III na

okresný súd, reoptimalizácia v rámci súdnej sústavy k 1. januáru 2008 i dlhodobá

práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Z uvedeného dôvodu nemožno iba na základe

skutočností uvedených v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu za taký,

ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ podľa

a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedených skutočnosti ústavný odmietol sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú podľa tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v celom rozsahu, nezaoberal sa

už ďalšími jej nárokmi uplatnenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2008