Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 246/08
PDF · 177.7 KB
No categories available
II. ÚS 246/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2008
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. S. S., P., zastúpenej advokátkou Mgr. Z. N., B., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 C 941/2008 (predtým postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 24 C 150/04) a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. S. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla
2008 faxom a 23. apríla 2008 poštou doručená sťažnosť Mgr. S. S., P. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 C 941/2008 (predtým postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 24 C 150/04).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«Na Okresnom súde Pezinok bola dňa 20. 08. 2004 podaná v právnej veci žalobcu
(sťažovateľky): Mgr. S. S. (...) proti žalovanému: Ľ. G. (...) žaloba o uloženie povinnosti
umožniť užívanie bytu žalobcovi. Právnej veci bola pridelená spisová značka 24 C 150/04.
Žaloba bola podľa rozvrhu práce pridelená sudkyni p. JUDr. I. N. Následne, v dôsledku
reoptimalizácie súdnictva, sa miestne príslušným súdom stal Okresný súd Bratislava III.
Prvé pojednávanie bolo stanovené na 13. 12. 2005, t. j. viac ako po roku od podania
žaloby; bolo však zrušené z dôvodu výpadku elektrickej energie na súde a následne bol
stanovený nový termín pojednávania na 16. 03. 2006, ktorý bol zrušený z dôvodu PN
zákonnej sudkyne p. JUDr. I. N. a pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Listom zo dňa 09. 05. 2006 sme v právnom zastúpení sťažovateľky žiadali
o nariadenie ďalšieho termínu pojednávania. Našej žiadosti súd vyhovel a stanovil termín
pojednávania na 22. 06. 2006, kedy sa pojednávanie znova neuskutočnilo, pretože sa
odporca písomne ospravedlnil.
Dňa 30. 06. 2006 sme súdu zaslali opätovnú žiadosť o vytýčenie nového termínu
pojednávania. Súd určil termín pojednávania na 22. 08. 2006, kedy sa uskutočnilo prvé
riadne pojednávanie vo veci. Súd konal bez prítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 OSP
a pojednávanie odročil na 28. 09. 2006 s tým, že predvolával odporcu prostredníctvom
Policajného zboru.
Dňa 28. 09. 2006 súd pojednávanie znova odročil, tentokrát na základe žiadosti
odporcu o zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie, pretože predvolanie na
pojednávanie mu síce bolo prostredníctvom Policajného zboru doručené, avšak nebola
dodržaná zákonná minimálne 5-dňová lehota na jeho prípravu.
Nové pojednávanie bolo vytýčené na 02. 11. 2006, nekonalo sa však a bolo odročené
na 30. 11. 2006, kedy sa uskutočnilo ďalšie riadne pojednávanie vo veci. Uvedené
pojednávanie bolo odročené na 13. 02. 2007, kedy sa však neuskutočnilo, pretože bolo
odročené na neurčilo z dôvodu dlhodobej PN sudkyne.
Na základe našej žiadosti z 20. 03. 2007 bol vytýčený nový termín pojednávania na
26. 04. 2007, kedy bolo pojednávanie vo veci ďalej odročené na 31. 05. 2007. Dňa
31. 05. 2007 súd rozhodol uznesením o uložení poriadkovej pokuty Stavebnému bytovému
družstvu občanov v P. a odročil pojednávanie na posledný termín na 11. 09. 2007. Na
poslednom pojednávaní súd vyniesol rozsudok, v ktorom určil, že sťažovateľka je oprávnená
2
v 3-izbovom družstevnom byte (...) užívať 1 izbu s lodžiou o výmere 13,21 mako aj
spoločné priestory tohto bytu.
Keďže sťažovateľke, i napriek tomu, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa
11. 9. 2007, nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, dňa 28. 11. 2008 (správne má
byť 2007, pozn.) sme v jej právnom zastúpení zaslali na Okresný súd Bratislava III žiadosť
o jeho doručenie. Nakoľko súd na žiadosť nereagoval a nezaslal sťažovateľke a ani jej
právnej zástupkyni žiadne informácie o postupe v konaní vo veci samej a ani rozhodnutie,
dňa 11. 02. 2008 sme podali na uvedenom súde v právnom zastúpení sťažovateľky sťažnosť
na prieťahy v konaní, v ktorej sme žiadali odstránenie prieťahov a doručenie písomného
upovedomenia o vykonaných opatreniach v lehote do 30 dní.
Dňa 22. 02. 2008 Okresný súd Pezinok v odpovedi na sťažnosť informoval, že
sťažnosť zo dňa 11. 02. 2008 bola v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy k 01. 01. 2008
postúpená na Okresný súd v Pezinku a zmenila sa spisová značka konania na 4 C 941/2008
(predtým 24 C 150/04). Ako dôvod nevypracovania rozsudku predsedníčka Okresného
súdu Pezinok JUDr. M. U. v odpovedi uviedla, že zákonná sudkyňa JUDr. I. N.
požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia celkom trikrát, naposledy bola
lehota na vypracovanie rozhodnutia predĺžená do 30. 04. 2008, nakoľko je zákonná
sudkyňa dlhodobo práceneschopná. Zároveň predsedníčka Okresného súdu Pezinok v
odpovedi uviedla, že po ukončení práceneschopnosti sudkyne bude rozhodnutie ihneď
doručené.
Písomné vyhotovenie rozhodnutia nebolo do dnešného dňa, teda ani po takmer
štyroch rokoch od podania návrhu a po siedmich mesiacoch od vyhlásenia rozsudku,
doručené ani sťažovateľke a ani jej právnej zástupkyni.
Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že najskôr postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 150/04 a teraz aj postupom Okresného
súdu Pezinok v tom istom konaní pod novou sp. zn. 4 C 941/2008 dochádza k porušovaniu
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a súd týmto zabraňuje
sťažovateľke uplatňovať si svoje právo, ktoré jej bolo priznané vo vyhlásenom rozsudku.
Podľa § 158 ods. 4 OSP „ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak,
rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia“. Podľa nášho názoru
doba takmer sedem mesiacov od vyhlásenia rozsudku je na vypracovanie písomného
vyhotovenia rozsudku viac ako neprimeraná a ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností,
nebola spôsobená konaním sťažovateľky. Za týmto účelom si dovoľujeme tiež poukázať na
nález Ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 14/2000: „Otázky množstva vecí, personálne a
organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným
prieťahom v konaní a ich zodpovedanie a objasnenie môže pomôcť iba pri hľadaní príčin
prieťahov v rámci súdu“.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol
vo veci týmto nálezom:
„1. Okresný súd Pezinok porušil v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 941/2008
základné právo pani Mgr. S. S. (...) aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných
ľudských práv a slobôd.
2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Pezinok, aby konal vo veci vedenej pod
sp. zn. 4 C 941/2008 bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. S. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (...), ktoré je
jej Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia
na účet právneho zástupcu sťažovateľky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutiu.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 941/2008 tým, že jej od 11. septembra
2007 (pojednávanie, na ktorom bol okresným súdom vyhlásený rozsudok) do 23. apríla
2008 (deň podania sťažnosti ústavnému súdu) nebol predmetný rozsudok doručený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 11. septembra 2007 bol vo veci vedenej
Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 24 C 150/04 vyhlásený rozsudok, ktorý nebol
sťažovateľke doručený ani po podaní jej žiadosti z 28. novembra 2007 o doručenie
predmetného rozsudku. Sťažovateľka 11. februára 2008 podala Okresnému súdu
Bratislava III sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej žiadala o doručenie písomného
upovedomenia o vykonaných opatreniach v lehote 30 dní.
Dňa 22. februára 2008 okresný súd informoval sťažovateľku, že označená vec mu
v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy k 1. januáru 2008 bola postúpená z Okresného súdu
Bratislava III, predsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že dôvodom nevypracovania
rozsudku bola skutočnosť, že zákonná sudkyňa pre dlhodobú práceneschopnosť trikrát
požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia.
Ústavný súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24 C 150/04
z 11. septembra 2007 bolo okresný súdom expedované 30. mája 2008 účastníkom konania,
resp. právnemu zástupcovi sťažovateľky.
Podľa názoru ústavného súdu k predĺženiu lehoty doručovania predmetného
rozhodnutia v značnej miere prispelo postúpenie veci z Okresného súdu Bratislava III na
okresný súd, reoptimalizácia v rámci súdnej sústavy k 1. januáru 2008 i dlhodobá
práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Z uvedeného dôvodu nemožno iba na základe
skutočností uvedených v sťažnosti považovať označený postup okresného súdu za taký,
ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedených skutočnosti ústavný odmietol sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
Pretože ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v celom rozsahu, nezaoberal sa
už ďalšími jej nárokmi uplatnenými v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. júna 2008