Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 245/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. augusta 2008

predbežne prerokoval sťažnosť M. Ž., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou B., s. r. o.,

B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Ž. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2007

doručená sťažnosť M. Ž., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou B., s. r. o., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Dňa 04. 02. 1992 bol podaný sťažovateľom ako navrhovateľom v zastúpení JUDr.

V. J., komerčnou právničkou, návrh na zaplatenie 284 000,- Kčs proti odporcovi

spoločnosti Z., n. p. (...) D. (ďalej len „odporca“) zo dňa 03. 02. 1992 na Krajský súd

v Banskej Bystrici - porušovateľa základného práva (ďalej len „súd“). Predmetným

návrhom sa sťažovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 284 000,- Kčs ako doplatku ceny

za plnenie a úrok z omeškania na základe Hospodárskej zmluvy č. 15/91 zo dňa 07. 08.

1991. Podanie bolo zaevidované súdom pod č. k. .

Následne sťažovateľ poveril zastupovaním v predmetnej veci taktiež JUDr. J. S.,

ktorý podal dňa 15. 06. 1992 doplnenie návrhu zo dňa 03. 02. 1992. Toto podanie bolo

súdom omylom zaevidované ako nové podanie a označené č. k. (list zo dňa

07. 12. 1993). Zároveň bol sťažovateľ v liste vyzvaný na zaslanie pôvodného návrhu, ktorý

bol súdu dňa 14. 12. 1993 spolu s ďalšími dokladmi súvisiacimi s vecou zaslaný.

Z uvedeného vyplýva, že na súde sa viedli dve konania v tej istej veci.

Sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku v konaní č. k.

výzvou zo dňa 19. 08. 1993 doručenou k rukám právnej zástupkyne sťažovateľa

(JUDr. V. J.) v konaní dňa 02. 09. 1993, t. j. po jednom roku od podania návrhu bol

zo strany súdu uskutočnený prvý úkon, smerujúci len k tomu, aby sa po procesnej stránke

mohlo vo veci konať. Súdny poplatok vo výške 11 360,- Sk zo sumy 284.000,- Sk bol dňa

07. 09. 1993 uhradený.

Dňa 07. 02. 1994 súd ďalšou výzvou na zaplatenie súdneho poplatku, tentokrát

v konaní pod č. zaslanou na adresu sťažovateľa bez upovedomenia právnej

zástupkyne, resp. právneho zástupcu, vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

v rovnakej výške, ale z rozdielnej sumy vo výške 511.920,- Sk, a to napriek tomu,

že ako vyplýva z jeho listu si bol vedomý svojho omylu (zaevidovania podania ako nového

návrhu na začatie konania) a taktiež mal vedomosť o už začatom konaní vedenom v tej istej

veci, keďže mu boli zaslané požadované dokumenty. Sťažovateľ z opatrnosti súdny poplatok

znovu zaplatil, a to dňa 14. 03. 1994.

Napriek zaplateniu súdneho poplatku súd dňa 03. 05. 1994 uznesením, ktoré bolo

doručené právnej zástupkyni (JUDr. V. J.) dňa 10. 05. 1994 konanie vedené pod

č. k. zastavil, a to z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ktorý však

bol zaplatený, a to dokonca dva krát.

Voči uzneseniu o zastavení súdneho konania sťažovateľ v zastúpení svojej právnej

zástupkyne podal odvolanie dňa 23. 05. 1994, na základe ktorého bolo uznesenie súdu

zrušené uznesením zo dňa 27. 11. 1995, t j. po viac ako šiestich mesiacoch, a to napriek

tomu, že k pochybeniu prišlo na strane súdu bezdôvodným zastavením konania a vo veci

sa zatiaľ nekonalo.

Dňa 18. 07. 1994 bolo podané vyjadrenie (Doplatenie súdneho poplatku vo veci

) na základe ďalšej výzvy v konaní o zaplatenie súdneho

doplatku vo výške 9.116,- Sk. Dňa 27. 03. 1995 bolo uznesením predmetné konanie vedené

pod č. k. z dôvodu neexistencie navrhovateľa uvedeného v návrhu resp.

v doplnení návrhu zastavené, a to napriek tomu, že súd o svojom omyle vedel už v decembri

roku 1993 a sťažovateľ nikdy nebol vyzvaný na odstránenie vád podania týkajúcich

sa označenia navrhovateľa.

Na dňa 27. 02. 1996 bolo vo veci č. k. vytýčené prvé pojednávanie,

t. j. po uplynutí štyroch rokov od podania návrhu. Sťažovateľovi bolo doručené vyjadrenie

odporcu vo veci zo dňa 21. 02. 1996, v ktorom uvádza svoje tvrdenia k predmetnej veci

a ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27. 02. 1996. K uvádzaným

skutočnostiam sa vyjadrila právna zástupkyňa navrhovateľa, pričom taktiež ospravedlnila

svoju neúčasť z dôvodu avizovania neúčasti druhej strany.

Od tohto dňa nebol zo strany súdu urobený žiadny úkon, až dňa 30. 09. 2002

a následne dňa 09. 12. 2002, t. j. po šiestich rokoch nečinnosti, kedy bolo sťažovateľovi

oznámené, že na odporcu bol dňa 25. 01. 1999 vyhlásený konkurz uznesením

č. k. -267 Krajským súdom v Bratislave, v dôsledku čoho bolo konanie

prerušené. Zároveň bol sťažovateľ vyzvaný na oznámenie, či na podanom návrhu trvá alebo

nie. Dňa 18. 12. 2002 sťažovateľ oznámil trvanie na návrhu.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že krajský súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ho zaviazal uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 600 000 Sk a trovy právneho zastúpenia v sume 26 026 Sk.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov ().

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (čo platí aj pre

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať z toho, že porušenie tohto základného

práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, pre ktoré je typické,

že zodpovednosť za riadne začatie, priebeh a výsledok súdneho konania je predovšetkým

na žalobcovi, ktorý sa domáha súdnej ochrany ( a 4 ).

Zo spisu krajského súdu vyplynulo, že mu bol podaný návrh na zaplatenie

284 000 Kčs za dodávku reklamných produktov proti Z., š. p., D. Krajský súd

až 19. augusta 1993 (po uplynutí 18 mesiacov) vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku. Do 16. januára 1996 krajský súd zisťoval, či je odporca zapísaný v obchodnom

registri. Ďalšie obdobie bolo od 27. februára 1996, keď bol určený termín pojednávania,

do25. januára 1999, keď bol na odporcu vyhlásený konkurz.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v posudzovanom období do roku 1999,

keď došlo k prerušeniu konania z dôvodu konkurzu, mal poskytnutú ochranu súdom a mal

možnosť podľa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“) podať sťažnosť na vzniknuté prieťahy.

Konanie bolo prerušené zo zákona tým, že 25. januára 1999 Krajský súd v Bratislave

pod sp. zn. vyhlásil konkurz na majetok odporcu. Konanie v tejto veci podľa

oznámenia Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2008 dosiaľ nie je skončené a prebieha

speňažovanie majetku úpadcu.

V období od podania žaloby do prerušenia konania (na základe zákona)

boli v postupe krajského súdu zistené prieťahy, ktoré však sťažovateľ neriešil sťažnosťou

podľa § 17 zákona o štátnej správe súdov. Sťažovateľ nepreukázal použitie tohto

prostriedku ochrany svojich základných práv a slobôd, ktoré mu účinne umožňoval právny

poriadok, a tak v tomto období do prerušenia konania krajským súdom ústavný súd

sťažnosť hodnotí ako neprípustnú podľa .

Po prerušení konania (na základe zákona) v roku 1999 v postupe krajského súdu

nastala zákonná prekážka, ktorá trvá dosiaľ a neumožňuje mu vo veci efektívne konať

a rozhodnúť.

V tejto časti, keďže neexistuje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením

základného práva a postupom krajského súdu vo veci po prerušení konania, dospel ústavný

súd k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2008