Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_44Sa-17-2020.pdf
PDF · 131.41 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci žalobkyne: Z. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO 47234318, Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa
- ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, o: žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o invalidný dôchodok zo dňa 20.05.2020 takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2020 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2020 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Správny súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím sp. zn. XXX XXX XXXXX zo dňa 10.01.2020 zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z.
2.
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov neprichádza do úvahy, nakoľko invalidita u žalobkyni vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.
3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 19.02.2020 odvolanie, ktoré doplnila dňa 11.03.2020, v ktorom namietala v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsahom žalobného návrhu.
4.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne druhostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2020 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2020.
5.
Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom. Odvolací orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7 So/54/2010 zo dňa 07.12.2010. Ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že invalidita účastníčky konania vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, nemohla získať ani obdobie dobrovoľného poistenia, ani obdobie dodatočného doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako jeden rok pred vznikom invalidity, nakoľko účastníčka konania dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.10.2015 do 31.08.2017 získala obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, nemá získané obdobie dôchodkového poistenia vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
6.
Podľa názoru žalovanej získané obdobie dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nakoľko tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, jeho vznik viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku a jeho suma je určená podľa § 73 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a v znení zák. č. 439/2004 Z.z. z osobného mzdového bodu 0,67, ktorý je stanovený zákonom.
7.
Žalovaná uviedla, že hoci bola účastníčka konania v období od 01.10.2015 do 31.08.2017 študentkou strednej školy, podľa § 142 ods. 3 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. dodatočne zaplatila poistné, dňa 14.10.2019 nebolo možné vychádzať pri určení výšky invalidného dôchodku zo sumy, ktorú zaplatila. Poistné na dôchodkové poistenie za doplatené obdobie nebolo možné zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku a skutočnosť, že účastníčka konania dodatočne doplatila poistné, nemá na určenie rozhodného obdobia pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok vplyv.
II. Žaloba a žalobné dôvody
8.
Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.07.2020 žalobu, v ktorej namietala, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z neúplne zisteného skutkového stavu, že zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné.
9.
Žalobkyňa uviedla, že zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. O to viac je rozporuplné, že posudková lekárka vychádzala pri určovaní invalidity z lekárskych správ z obdobia okolo 18- teho roku žalobkyne, pričom neuviedla a neodôvodnila dátum vzniku invalidity. Nezákonnosť nesplnenia tejto povinnosti judikoval aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 9 So/127/2009 judikovaný pod č. R108/2011 uviedol, že pre nové rozhodnutie odporkyne vo veci o dôchodkovej dávke je potrebné, aby bol presne určený deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba príslušný posudkový orgán. Preto je chybné konštatovanie žalovanej, že žalobkyňa má nárok iba na invaliditu z mladosti a len preto, že to posudková lekárka napísala do formulára bez riadneho odôvodnenia. Žalobkyňa s takýmto konštatovaním nesúhlasí, a dodáva, že invalidita vznikla neskôr, čo potvrdzujú aj lekárske správy, ktoré posudková lekárka použila v odôvodnení svojho odborného posudku.
10.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku judikoval aj postup, akým sa má táto situácia posúdiť a to, že „následne musí odporkyňa skúmať, či dodatočné zaplatené poistné navrhovateľom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo po tomto dni.“ Prioritne musí žalovaná skúmať, či poistné zo strany žalobkyne bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity, ak áno, tak nemá možnosť túto skutočnosť odignorovať a musí upraviť výšku poistného.
11.
Žalobkyňa ďalej namietala, že v odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán neuviedla, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutím žalovanej došlo tiež k porušeniu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR spočívajúce v dostatočnom a presvedčivom odôvodnení rozhodnutia, čo je základným právom účastníka konania na takéto odôvodnenie, ktoré musí byť jasné a zrozumiteľné a musí dávať odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom poskytovanej ochrany.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
12.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 15.02.2021, pričom vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa mala posúdený zdravotný stav dňa 02.05.2018 a bola uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Na rozhodujúce zdravotné postihnutie, poruchu osobnosti a poruchu správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, ktoré je zaradené podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. do kapitolu V, položky 5, písm. b) s percentuálnym rozmädzím od 50% do 80%, mala stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Na iné zdravotné postihnutia, zmiešanú disociatívnu poruchu, mala zvýšenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Z doloženej prepúšťacej správy z hospitalizácie v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň od 11.01.2017 do 02.05.2017 vyplýva, že vtedy 17 ročná pacientka je dlhodobo v psychiatrickej starostlivosti pre vyššie uvedené duševné ochorenia. Pod vplyvom pretrvávajúcej traumy v útlom veku došlo u nej k ťažkému narušeniu jej psychosociálneho a emocionálneho vývinu. Detskí psychiatri potvrdili závažné psychiatrické diagnózy, konkrétne zmiešanú poruchu osobnosti, poruchy správania a emócií a zmiešanú disociatívnu poruchu. Jej osobnosť popisujú ako nezrelú, citovo nestabilnú, výrazne sugestibilnú, vzťahovačnú, s nepevnou štruktúrou, ktorá sa pri minimálnej záťaži dekompenzuje do širokého spektra psychiatrickej symptomatológie v zmysle sebapoškodzovania (škrabania sa, hryzenie sa, rezanie sa), úzkosti, depreseie so sklonom k samovražedným pokusom a disociatívnych záchvatov.
13.
Z doloženého pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 25.08.2017, detskej psychiatričky MUDr. D. I. vyplýva, že žalobkyňa je v jej starostlivosti od augusta 2013 (14 rokov veku) pre zmiešanú poruchu osobnosti (histriónsku, emočne nestabilnú), chronickú zmiešanú disociatívnu poruchu, poruchy správania a emócií.
14.
Na základe vyššie uvedených dôkazných prostriedkov žalovaná konštatuje, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, v súlade s platnými právnymi predpismi. S námietkami v správnej žalobe, že invalidita u žalobkyne vznikla neskôr ako pred dovŕšením povinnej školskej dochádzky, sa žalovaná nestotožňuje. Z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že závažné duševné postihnutia, ktoré sú liečbou len čiastočne ovplyvniteľné, sa u žalobkyni rozvinuli v útlom veku a boli u nej potvrdené už v roku 2011, to znamená, v 12-tom roku veku. Pre dekompenzácie psychického stavu absolvovala opakovanú ústavnú psychiatrickú liečbu vo viacerých zdravotníckych zariadeniach ako je Hraň, Kremnica, Nitra a Bratislava. Naposledy je dokumentovaná hospitalizácia od 11.01.2017 do 02.05.2017 v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň, vo veku 17 rokov. V tomto zariadení to bol jej druhý pobyt.
15.
Všetky závažné duševné ochorenia boli u žalobkyni diagnostikované pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka a to v dvanástom, trinástom a štrnástom roku veku, sú trvalého charakteru a liečbou sú len málo ovplyvniteľné. Už v čase diagnostikovania spĺňali kritéria na uznanie invalidity. K námietke žalobkyne ohľadne toho, že jej nebolo zohľadnené doplatenie poisteného na dôchodkové poistenie, žalovaná uvádza nasledovne:
Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatrením dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
16.
Invalidita žalobkyne vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, preto nemohla získať ani obdobie dobrovoľného poistenia a ani obdobie dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako jeden rok pred vznikom invalidity.
17.
Nakoľko žalobkyňa dodatočným doplatením poisteného na dôchodkové poistenia za obdobie od 01.10.2015 do 31.08.2017 získala obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, nemá získané obdobie dôchodkového poistenia vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nevznikol, a to ani v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
18.
K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 05.05.2020, pričom v tomto stanovisku uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že zdravotný stav žalobkyne bol dlhodobo nepriaznivý pred skončením povinnej školskej dochádzky. Uvedené je v rozpore s postupom posudkového lekára žalovaného, ak naozaj invalidita vznikla z mladosti, z akého dôvodu posudkový lekár vychádzal iba z lekárskych správ žalobkyne po skončení povinnej školskej dochádzky a nezabezpečil si skoršiu dokumentáciu. V celom administratívnom spise sa k dátumu vzniku invalidity vôbec nevyjadrovala žalovaná, pričom ani neposudzovala invaliditu, iba z toho vychádzala skutočnosť, že sa jedná o invaliditu z mladosti, pričom po doplatení poistného nebolo skúmané, či to tak naozaj je. V administratívnom spise nie je nikde zmienka, kedy choroby, na základe ktorých bola stanovená invalidita vznikli, a táto skutočnosť absolútne absentuje.
19.
Tvrdenie žalovanej, že dátum vzniku invalidity je nepodstatný, keďže nemôže mať doplatenie vplyv na výšku invalidity z dôvodu, ak dátum doplatenia bol po vzniku invalidity je absurdné.
IV. Relevantná právna úprava
20.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Podľa § 2 písm. b) bodov 1 a 2 zákona o sociálnom poistení (ZSP) sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.
Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
Podľa § 6 ods. 2 ZSP poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
Podľa § 60 ods. 1 vety prvej ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 4 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa § 60 ods. 5 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok.
Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
Podľa § 72 ods. 3 ZSP poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
Podľa § 142 ods. 3 písm. b) až d) ZSP poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
Podľa § 153 ods. 3 písm. a) ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
21.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), oboznámil sa s dôvodmi žaloby za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP rozhodol na verejnom zasadnutí v neprítomnosti oboch účastníkov, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal písomne o termín verejného zasadnutia, pričom tento termín bol zverejnený na úradnej tabuli a webovom sídle súdu, pričom súd zistil, že žaloba je dôvodná.
22.
Preskúmanie spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 10.05.2018 žiadosť o invalidný dôchodok. Na základe tejto žiadosti bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom, pričom z lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne dňa 02.05.2018 bola žalobkyňa uznaná invalidnou a bola jej určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v %-tách, 70%. Dátum vzniku invalidity v uvedenom posudku je uvedený ako „pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.“
23.
Na základe tejto skutočnosti bol žalobkyni rozhodnutím č. 995 918 4532 0 zo dňa 29.05.2018 priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dq a § 293dr zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 18.09.2017 v sume 239,50 eur mesačne.
24.
Ďalej zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa dňa 02.05.2018 požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku a požiadala o súčinnosť pri doplatení poistného podľa § 142 zák. č. 461/2003 Z.z.
25.
Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vyzvala žalobkyňu dňa 03.10.2019 na doplatenie poistného vo výške 3.554,40 eur, ktoré žalobkyňa dňa 14.10.2019 uhradila.
26.
Napriek uvedenej skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 10.01.2020 prvostupňovým rozhodnutím zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením že invalidita vznikla ešte pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, pričom toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, ktoré však žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
27.
V prejednávanej veci je medzi stranami sporná otázka následkov dodatočného zaplatenia poistného, otázka vplyvu uvedeného dodatočného zaplatenia poistného na vznik nároku fyzickej osoby na invalidný dôchodok podľa ustanovení § 70 ods. 1, 2 zákona. Jedným z práv občanov obsiahnutých v katalógu sociálnych práv garantovaných Ústavou SR je aj právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu (článok 39 Ústavy SR), ktorého vyjadrením je aj úprava podmienok na priznanie invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení.
28.
Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím sociálnej poisťovne č. 995 918 4532 0 zo dňa 29.05.2018 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pričom podkladom k tomuto rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku bol lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočky Galanta zo dňa 02.05.2018. Dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Žalobkyni bola teda priznaná invalidita z mladosti, z presne nezisteným dátumom vzniku invalidity.
29.
Zásadnou námietkou vznesenou žalobkyňou je námietka, že zo spisového materiálu a najmä z lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ako aj pre vydanie rozhodnutia o priznaní invalidity jednoznačne nevyplýva, od akého dátumu je žalobkyňa invalidná a ďalšou námietkou je aj tá skutočnosť, že či podľa názoru súdu je doplatenie poistného takým faktom, ktorý má podstatný vplyv na rozhodnutie žalovanej o zvýšení invalidného dôchodku tak, ako to argumentuje žalobkyňa.
30.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho SR sp. zn. 7 So/72/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorý uviedol, že „pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení poukazuje na skutkovú okolnosť v danej veci, že navrhovateľ poistné zaplatil dňa 07.01.2015, teda po tom, ako bol posudzovaný posudkovým lekárom dňa 31.03.2014, podľa názoru odvolacieho súdu táto okolnosť nie je právne relevantná, pretože pre priznanie invalidného dôchodku navrhovateľa je rozhodujúca tá skutočnosť, či v čase vzniku jeho invalidity spĺňal zákonné podmienky statusu poistenca. Odvolací súd zastáva zhodný názor, že rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity 09.06.2012, navrhovateľ ako žiadateľ o dôchodok, nespĺňal podmienku poistenca a preto súd prvého stupňa, ako aj odporkyňa správne konštatovali, že dodatočné zaplatenie poistného navrhovateľovi ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavrátil.“
31.
Zároveň správny súd s prihliadnutím na právny záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 So/72/2016 zo dňa 28.02.2018 pripúšťa, že vo vzťahu k otázke účinkov dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie na zmenu statusu fyzickej osoby na poistenca dôchodkového poistenia pre účely určenia nároku na vznik invalidného dôchodku sa rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR javí ako nejednotná, avšak správnemu súdu je známych viac rozsudkov Najvyššieho súdu SR, v ktorých vyslovil odvolací, resp. kasačný súd právny záver, že dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie nadobudla fyzická osoba status poistenca v období pred vznikom invalidity (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019).
32.
Vzhľadom k tomu, že dosiaľ nie je možné identifikovať jednoznačne ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR k tejto otázke a veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR odpovede na sporné otázky dosiaľ formou uznesenia nepreniesol, nie je možné aj z tohto dôvodu konštatovať zákonnosť rozhodnutia žalovanej len na základe záverov vyslovených v rozsudku, na ktorý žalovaná vo veci poukázala.
33.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného dôvodu nezákonnosti správny súd s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu a dôvody preskúmavaného rozhodnutia konštatuje, že z vyhodnotenia zisteného skutočného stavu veci žalovanou, prípadne s jej vyhodnotením okolnosti dodatočného zaplatenia poistného žalobcom za vyššie uvedené obdobie v spojení s aplikáciou relevantných ustanovení zákona o sociálnom poistení nemožno súhlasiť.
34.
Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrení žalovanej vyplýva, že pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu vychádzala z gramatického výklade ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom kládla ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tak i vo vyjadreniach adresovaných správnemu súdu v tomto konaní dôraz a slovné vymedzenie osoby, ktorej zákonné ustanovenie priznáva nárok na invalidný dôchodok „poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak“ z uvedeného doslovného zákonného znenia žalovaná v podstate odvodila, že osoba, ktorej sa priznáva nárok na invalidný dôchodok musí byť poistencom už v čase realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky. Vo vzťahu k dodatočnému zaplateniu poisteniu na dôchodkové poistenie žalobkyňou zaplatením až po zisťovacej lekárskej prehliadke, žalovaná zároveň odvodila, že spätný status poistenca na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok žalovaná nezískala.
35.
Tomuto čisto formálnemu reštriktívnemu výkladu zákona žalovanou, ktorý neobstojí ani z hľadiska účelu sledovania inštitútom dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia ani z hľadiska účelu sledovaného invalidným poistením podľa zákona o sociálnom poistení nemožno súhlasiť.
36.
V tomto ohľade nepresnosť alebo neurčitosť právneho predpisu upravujúceho právne následky dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia na invalidný dôchodok nemôžu byť na ťarchu účastníkom konania. Preto v súlade s ich legitímnym očakávaním vo vzťahu k uplatňovaniu princípu solidarity pri rozdeľovaní nárokov podľa zásluhovosti prispievania, na ktorom je systém sociálneho poistenia postavený, nemožno pre účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok opomínať dodatočné zaplatenie dobrovoľného poistenia na dôchodkové poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
37.
Ako vyplýva z ustanovenia § 153 ods. 3 písm. a) ZSP, účelom a predmetom lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia nie je určenie statusu osoby uplatňujúcej si nárok na invalidný dôchodok, t. j. relevantným záverom lekárskej posudkovej činnosti nemá byť určenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP alebo podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona, ten určuje v rozhodnutí príslušný orgán sociálnej poisťovne na základe vyhodnotenia podmienok predpokladaných ustanoveniami § 70 ZSP. Predmetom a záverom posudkovej činnosti je jeden z podkladov pre účely určenia nároku na
invalidný dôchodok podľa spomenutých ustanovení zákona o sociálnom poistení, a síce posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ZSP).
38.
Rovnako z ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP, upravujúceho možnosť dodatočného zaplatenia poistenia na dôchodkové poistenie fyzickou osobou za zákonom stanovené obdobia, nevyplýva, že by zákon vylúčil získanie obdobia dôchodkového poistenia za zaplatené obdobie alebo že by vylúčil účinky dodatočného zaplatenia predmetného poistného z dôvodu, že bolo zaplatené po zisťovacej lekárskej prehliadke a ani dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie na vykonanie zisťovacej lekárskej prehliadky neviaže.
39.
Zákon umožňuje dobrovoľný výber obdobia poistného, za ktoré fyzická osoba platbu smeruje, pričom je možné dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie i za obdobie, za ktoré fyzická osoba nebola povinná platiť poistné. Z uvedeného dôvodu je potrebné obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné, posudzovať ako dni dôchodkového poistenia u fyzickej osoby, ktorá ho dodatočne zaplatila napríklad za obdobie, v ktorom sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16. roku veku.
40.
V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP je potrebné skúmať v čase rozhodovania ako rozhodné skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému nároku, či je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidným, resp. existencia jeho invalidity, či získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ZSP a skutočnosť, či ku dňu vzniku invalidity osoba žiadajúca o priznanie invalidného dôchodku spĺňa alebo nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo či jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Okolnosti získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, či už postupným platením a odvádzaním poistného na dôchodkové poistenie alebo jeho dodatočným zaplatením, prípadne okolnosti, či bolo zaplatené v období pred alebo po uskutočnení zisťovacej lekárskej prehliadky, nie sú pre účely posúdenia predmetného nároku relevantné, nakoľko ich posudzovanie, príp. existenciu zákon o sociálnom poistení nevyžaduje, ani s nimi žiadne účinky nespája.
41.
Preto, ak fyzická osoba, ktorej zdravotný stav bol posudzovaný v rámci zisťovacej lekárskej prehliadky v čase, kedy nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia a mala postavenie nezaopatreného dieťaťa a pred vydaním rozhodnutia o určení nároku na invalidný dôchodok dodatočne zaplatila dôchodkové poistenie za obdobie pred vznikom invalidity, musí sa jej pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok toto zaplatené poistné zohľadniť, pretože od dosiahnutia veku 16 rokov môže byť posudzovaná ako poistenec z titulu dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby.
42.
Túto zásadnú otázku následku dobrovoľného dôchodkového poistenia nezaopatreného dieťaťa od dovŕšenia veku 16 rokov na priznanie a poberanie invalidného dôchodku takýmto nezaopatreným dieťaťom podľa § 70 ods. 1 ZSP už výkladom vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010, keď uviedol, že „Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bol nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca vždy, nakoľko to priamo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov a to s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.“
43.
Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010) vyplýva, že pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou skutočnosťou deň vzniku invalidity, a nie deň realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky, prípadne deň, kedy bol vypracovaný posudkový záver o vzniku invalidity: „Pre nové rozhodnutie odporkyne vo veci o dôchodkovej dávke je potrené, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba posudkový lekár odporkyne a následne bude odporkyňa skúmať či dodatočne zaplatené poistné navrhovateľom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom môcť rozhodnúť o tom, či navrhovateľovi patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a určený v sume podľa § 73 ods. 2 alebo § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.“
44.
Rovnakou právnou otázkou a obdobnými skutkovými okolnosťami v súvislosti s rozhodovaním o nároku na invalidný dôchodok, ako v prejednávanej veci, sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 9So/1/2016 zo dňa 27.09.2017, pričom neprisvedčil právnemu názoru žalovanej, že dodatočné zaplatenie poistného po dátume, kedy bol posudzovaný zdravotný stav účastníčky konania na účely nároku na invalidný dôchodok neznamená, že získala status poistenca. Naopak, najvyšší súd konštatoval, že: „Je nesporné, že navrhovateľka mala možnosť v súlade s § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. dodatočne doplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Odporca nedostatočne vyhodnotil okolnosť, že navrhovateľka doplatila poistné dňa 04.11.2014 za jeden deň poistenia (14.01.2010), teda za deň predchádzajúci vzniku invalidity.“
45.
Správny súd z vyššie uvedených dôvodov preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na dodatočné zaplatené poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.10.2015 do 31.08.2017 bude úlohou správnych orgánov túto skutočnosť vyhodnotiť pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok žalobkyne, jej výšky a to bez ohľadu na dátum realizácie zisťovacej prehliadky, ale vzhľadom na dátum vzniku invalidity, ktorý bude potrebné jednoznačne určiť.
46.
Pre nové rozhodnutie žalovanej vo veci o dôchodkovej dávke je potrebné, aby bol určený presný deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba posudkový lekár žalobkyne a následne bude žalovaná skúmať, či dodatočné zaplatené poistné žalobkyňou má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 So/127/2009 zo dňa 27.01.2010).
47.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
48.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.