Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 320/08
PDF · 156.5 KB
No categories available
II. ÚS 320/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra
2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného
advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod č. I/132/6111-30895/08/Fre, BP č. 52/08 a postupom Úradu vlády
Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-
8/2008/IP-52/OPS a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008
doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy
postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“)
v konaní vedenom pod č. I/132/6111-30895/08/Fre, BP č. 52/08 a postupom Úradu vlády
Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii (ďalej len „úrad vlády“)
v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podaním z 11. marca 2008 adresovaným
daňovému riaditeľstvu podal sťažovateľ podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) sťažnosť označenú ako
„Sťažnosť – porušenie individuálnych a subjektívnych práv orgánom verejnej správy
(rozhodnutie č. j. I/223/6143-85231/2007/991545-r, zo dňa 03. 11. 2007)“. Uvedené
podanie daňové riaditeľstvo vrátilo späť sťažovateľovi listom č. I/132/6111-30895/08/Fre,
BP č. 52/08 z 28. marca 2008 s odôvodnením, že sťažovateľ podal sťažnosť ako súdny
exekútor, pričom súdny exekútor je orgánom verejnej správy a podľa § 4 ods. 1 písm. b)
zákona o sťažnostiach sa za sťažnosť podľa tohto zákona nepovažuje podanie, ktorým orgán
verejnej správy upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy. Z dôvodu
nespokojnosti sťažovateľa s vybavením jeho podania z 11. marca 2008 daňovým úradom
podal sťažovateľ 25. apríla 2008 úradu vlády žiadosť o kontrolu, resp. o preskúmanie
postupu daňového riaditeľstva pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní jeho podania. Listom
č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008, ktorý bol sťažovateľovi doručený 26. mája
2008, mu úrad vlády oznámil, že jeho podanie bolo postúpené na vybavenie Ministerstvu
financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) z dôvodu, že daňové riaditeľstvo,
ktorého postup žiadal sťažovateľ preskúmať, patrí do zriaďovacej pôsobnosti ministerstva.
Sťažovateľ sa domnieva, že orgány, na ktoré sa obrátil so svojimi podaniami v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona o sťažnostiach, nepostupovali v zmysle platnej právnej
úpravy. V súvislosti s postupom daňového riaditeľstva sťažovateľ argumentoval tým, že
predmetnú sťažnosť nepodával ako orgán verejnej správy, ale ako fyzická osoba - účastník
daňového konania, ktorému takéto právo priznáva zákon Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov, pričom v tejto súvislosti uviedol: „Žiadne
ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť, aby
fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa v inom konaní, v ktorom jej práva
a povinnosti nie sú definované jej postavením súdneho exekútora nemohla využívať
prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje.
Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR...“
Sťažovateľ v sťažnosti zdôraznil, že na uvedené skutočnosti upozornil vo svojom
podaní z 25. apríla 2008 aj úrad vlády, avšak podľa jeho vyjadrenia úrad vlády ako ústredný
orgán štátnej správy aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností namiesto toho, aby
vykonal kontrolu vybavenia jeho sťažnosti, uvedenú vec postúpil ministerstvu poukazujúc
na jednotlivé ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z.
o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a zákona č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov. Sťažovateľ je toho názoru, že takýmto spôsobom mu úrad vlády znemožnil
domôcť sa ochrany jeho práv zákonom súladným postupom.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na
ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR
v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR, postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,
Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené.
Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR
v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR, postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. I/132/6111-30895/08/Fre, BP č. 52/08 bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia
kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky,
Sekcia kontroly a boja proti korupcii pod sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS porušovať
namietané práva sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Daňovému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, aby vo veci vedenej na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
I/132/6111-30895/08/Fre, BP č. 52/08 porušovať namietané práva sťažovateľa.
Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho nespokojnosti so spôsobom vybavenia
jeho sťažnosti z 11. marca 2008 daňovým riaditeľstvom v konaní vedenom
pod č. I/132/6111-30895/08/Fre, BP č. 52/08 [bližšie v bode „a)“], ako aj s postupom
úradu vlády pri vybavovaní jeho žiadosti z 25. apríla 2008 o preskúmanie zákonnosti
postupu daňového riaditeľstva v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS [bližšie
v bode „b)“].
a) Ústavný súd konštatuje, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na
ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako
podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po
uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože
kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.
Z podkladov predložených sťažovateľom podľa rukou písanej poznámky nemožno
presne zistiť, kedy bol sťažovateľovi doručený prípis daňového riaditeľstva č. I/132/6111-
30895/08/Fre, BP č. 52/08 z 28. marca 2008, avšak muselo sa tak stať najneskôr 25. apríla
2008, keď sťažovateľ písal žiadosť úradu vlády o preskúmanie postupu daňového
riaditeľstva. Sťažnosť sťažovateľa z 24. júna 2008 bola doručená ústavnému súdu 26. júna
2008. Od 25. apríla 2008, keď bolo sťažovateľovi doručený prípis daňového riaditeľstva, do
doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 26. júna 2008, nepochybne uplynula lehota podľa
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako
oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 3
b) Podanou sťažnosťou sťažovateľ namietal porušenie základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy aj postupom úradu vlády, ktorý jeho žiadosť z 25. apríla 2008
o kontrolu, resp. o preskúmanie postupu daňového úradu meritórne nevybavil, ale ju
postúpil na ďalšie konanie ministerstvu.
Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti
nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah
alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým
postupom úradu vlády pri vybavovaní jeho žiadosti z 25. apríla 2008 mal sťažovateľ
možnosť využiť na ochranu ním namietaného porušenia základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy účinný prostriedok nápravy v systéme všeobecného súdnictva podľa
citovaného ustanovenia § 250v ods. 1 OSP.
Zistené skutočnosti boli základom na záver ústavného súdu o nedostatku jeho
právomoci v tejto veci konať, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už
v rámci predbežného prerokovania odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o prikázaní
nepokračovať v porušovaní práva alebo slobody, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov
konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2
prvá veta ústavy), ústavný súd sa časťou sťažnosti, ktorou sa ich sťažovateľ domáhal,
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2008