Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 355/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-66

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. F., T., zastúpenej advokátom JUDr. K. Š., B., vo veci

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd,

na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa Slovenskej

republiky a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd v spojení s a , ako aj s

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím S. č. 5252203740 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2008 doručená sťažnosť Ing. A. F., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39

ods. 1 a listiny, na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a listiny v spojení s a , ako aj s

ods. 2 listiny rozhodnutím S. (ďalej len „S.“) č. 5252203740. Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 18. augusta 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 23. mája 2005 uplatnila nárok na dôchodkovú

dávku a na jej výplatu tým, že po prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku S.

o spísanie žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky. Takúto žiadosť 8. júna 2005 zodpovedná

pracovníčka príslušnej pobočky S. so sťažovateľkou aj spísala. Touto žiadosťou si

sťažovateľka uplatnila svoje základné právo podľa a listiny.

Žiadala priznať nárok na dôchodok, t. j. nárok na odchod do predčasného starobného

dôchodku od 1. júna 2005. Spísaním žiadosti 8. júna 2005 začalo v jej veci dávkové

konanie. Dňa 27. júla 2005 vydala S. právny akt označený ako „rozhodnutie“

č. 5252203740 o priznaní predčasného starobného dôchodku od 1. júna 2005. Táto

písomnosť bola sťažovateľke doručená 19. augusta 2005. Uvedený akt je nulitný a S. ním

prekročila svoju rozhodovaciu právomoc. Nejde o rozhodnutie o dávke, ktoré by bolo

vydané v súlade s právomocou S., ale o neoprávnený zásah do práv sťažovateľky. O návrhu

sťažovateľky z 8. júna 2005 dosiaľ S. nerozhodla, teda koná so zbytočnými prieťahmi.

Sťažovateľka ako osoba neznalá práva podala 25. augusta 2005 žalobu proti uvedenému

aktu, ktorú potom doplnila ďalšími dvoma podaniami. Rozsudkom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. apríla 2006 bol akt S. ako

vecne správny potvrdený. Krajský súd nesplnil svoju povinnosť skúmať rozhodovacie

právomoci S. a nepoučil sťažovateľku o jedinej možnosti efektívnej a účinnej ochrany jej

práv porušených zásahom zo strany S., a to podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu 22. mája 2006 odvolanie. Rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 25.

apríla 2007 bol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdený. Najvyšší súd dospel

k záveru, že odvolanie sťažovateľky nie je opodstatnené. Rozsudok najvyššieho súdu bol

sťažovateľke doručený 8. júna 2007. Keďže akt S. treba považovať za nulitný (paakt), to

isté sa vzťahuje aj na rozhodnutia všeobecných súdov. Sťažovateľka sa v tejto súvislosti

obrátila aj na ústavný súd, ktorý uznesením č. k. -134 zo 4. júna 2008

doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľky 23. júna 2008 odmietol jej sťažnosť pre

zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a listiny rozhodnutím S. č. 5252203740 s tým, aby akt z 27. júla

2005 bol zrušený a Sociálnej poisťovni bolo zakázané pokračovať v porušovaní označených

práv. Požaduje tiež náhradu trov konania. Sťažnosť považuje za včas podanú, lebo zákonná

dvojmesačná lehota plynie odo dňa doručenia uznesenia ústavného súdu, k čomu došlo

23. júna 2008.

Z uznesenia ústavného súdu č. k. -134 zo 4. júna 2008 vyplýva, že ním

bola odmietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. apríla 2007. Ústavný súd považoval sťažnosť za zjavne neopodstatnenú,

a to pokiaľ ide o skutkové a právne posúdenie merita veci najvyšším súdom. V súvislosti

s namietaným porušením procesných práv (prerokovanie veci verejne, v prítomnosti

účastníka konania s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a s právom poznať

vyjadrenie protistrany v odvolacom konaní) mohla sťažovateľka podať proti rozsudku

najvyššieho súdu dovolanie, a preto v tejto časti nebolo v právomoci ústavného súdu

poskytnúť ochranu jej označeným právam.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiu S. č. 5252203740 z 27. júla 2005 pre

porušenie základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39

ods. 1 a listiny, na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a listiny v spojení s a , ako aj s

ods. 2 listiny treba považovať za oneskorene podanú.

Rozhodnutie S. bolo sťažovateľke podľa jej vlastného tvrdenia doručené ešte

19. augusta 2005. Keďže sťažnosť ústavnému súdu bola odovzdaná na poštovú prepravu

18. augusta 2008, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Tvrdenie

sťažovateľky, podľa ktorého treba zákonnú lehotu počítať od 23. júna 2008, keď bolo

doručené uznesenie ústavného súdu o odmietnutí sťažnosti, je neakceptovateľné. Ústavný

súd neposudzoval sťažnosť proti S., ale proti odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. listiny. Rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je v právomoci

ústavného súdu.

Sťažovateľka v tejto súvislosti tvrdí, že S. poisťovňa je nečinná, keďže o jej návrhu

z 23. mája 2005, resp. z 8. júna 2005 nebolo dosiaľ vôbec rozhodnuté. S. totiž podľa

sťažovateľky nerozhodla o jej návrhu, ale o niečom inom, čo sťažovateľka nepožadovala

a o čom S. ani nebola oprávnená rozhodovať.

Ako to vyplýva z už citovaného právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z ustanovenia (konanie proti nečinnosti

orgánu verejnej správy podľa piatej časti štvrtej hlavy v rámci správneho súdnictva)

vyplýva, že pokiaľ fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná

bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je

v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby všeobecný súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej

správy vo veci konať a rozhodnúť.

Nemôžu byť pochybnosti o tom, že S. je súčasťou orgánov verejnej správy. Pokiaľ je

preto podľa názoru sťažovateľky nečinná, právomoc poskytnúť ochranu jej právu podľa

, resp. listiny má všeobecný súd v rámci správneho

súdnictva. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008