Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 2/09
PDF · 123.18 KB
No categories available
II. ÚS 2/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 2/09-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. G., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. S., B.,
pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 258/2000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. M. G. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra
2008 doručená sťažnosť Mgr. M. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 258/2000, ktorou žiadala vydať tento nález:
„1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 258/2000 porušil právo
Mgr. M. G., nar..., bytom B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresný súd Trnava je povinný poskytnúť sťažovateľovi – Mgr. M. G. primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu
verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na
to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).
Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným
prieťahom v konaní na označenom súde už nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie
takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Sťažnosť doručila sťažovateľka ústavnému súdu 18. novembra 2008. Ako vyplýva
z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 258/2000, v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu okresný súd už o veci rozhodol rozsudkom č. k. 14 C 258/2000-49 z 31. októbra 2008,
proti ktorému sa sťažovateľka vzdala práva podať odvolanie.
Keďže sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní sp. zn. 14 C 258/2000, bola teda ústavnému súdu doručená v čase, keď
vo veci okresný súd vyhlásil rozsudok a sťažovateľka sa vzdala práva podať proti nemu
odvolanie, ústavný súd konštatuje, že k namietanému porušeniu základného práva
sťažovateľky postupom okresného súdu v označenom konaní v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu nemohlo dochádzať.
Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 258/2000 je zjavne neopodstatnená,
a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní
odmietol.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2009