Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 9/09
PDF · 90.53 KB
No categories available
II. ÚS 9/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., V., vo veci namietaného porušenia základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obecného úradu v H.,
Ing. P. H., A. G. a E. G. a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra
2008 doručená sťažnosť M. K., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Obecného úradu v H., Ing. P. H., A. G. a E. G. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 2. decembra 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že obyvateľ obce H. E. chcel v roku 1991 kúpiť pozemok,
pričom prostredníctvom Obecného úradu v H. si kúpil okrem iného aj parcelu č. 479/3
2
zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. 666 s výmerou 215 m. V skutočnosti však bol v tom
čase vlastníkom tohto pozemku teraz už nebohý otec sťažovateľky E. Z. Došlo preto bez
vedomia sťažovateľky, resp. jej otca k vyvlastneniu pozemku. Kupujúci E. v dobrej viere
odovzdal Ing. P. H. ako vtedajšiemu starostovi za pozemok čiastku 20 000 Sk s tým, aby
bola doručená E. Z., čo sa však nestalo. Na zmluve bol sfalšovaný podpis E. Z. Celú
záležitosť predostrela sťažovateľka všeobecným súdom, a to tak okresnému, ako aj
krajskému a tiež najvyššiemu súdu, ktoré však vec vyriešili v jej neprospech.
Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 20
ústavy vyvlastnením pozemku a zmanipulovaním kúpnopredajnej zmluvy z 5. augusta 1991.
Požaduje tiež náhradu škody v hodnote pozemku, ako aj morálnu satisfakciu v sume
900 000 Sk.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.
V danom prípade bolo v právomoci všeobecných súdov posúdiť platnosť, resp.
neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy, na základe ktorej mal otec sťažovateľky stratiť
vlastnícke právo. Rovnako bolo v právomoci všeobecných súdov rozhodnúť o prípadnej
náhrade škody. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Sťažovateľka tvrdí, že sa s vecou obrátila na všeobecné súdy, ale bola neúspešná.
Prichádzala by teda do úvahy sťažnosť pre porušenie označeného základného práva proti
rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorý naposledy vec sťažovateľky meritórne skúmal,
pričom sťažnosť bolo potrebné podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia všeobecného súdu. Napriek tomu však podaná sťažnosť nesmeruje proti
žiadnemu zo všeobecných súdov, ale proti osobám, ktoré zrejme podľa názoru sťažovateľky
bezprostredne zavinili tvrdené porušenie základného práva.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2009