Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 11/09
PDF · 276.94 KB
No categories available
IV. ÚS 11/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 11/09 -16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 31183/08 až sp. zn. Rvp 32229/08 , zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veciach jej podaní z 24. júla
2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom
a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 31183/08 až
sp. zn. Rvp 32229/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. októbra
2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava “) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených
elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.
Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy
na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti rôznym
odporcom (fyzickým osobám a právnickým osobám). Návrhy na vydanie platobných
rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)
elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona.
Sťažovateľka v sťažnostiach poukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn.
II. ÚS 68/08 zo 14. októbra 2008, v ktorom ústavný súd rozhodol o porušení jej základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného
zaručeným elektronickým podpisom.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu
(15. októbra 2008) neboli konania o jej veciach doručených okresnému súdu
prostredníctvom kuriéra 24. júla 2006 právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal
vo veciach žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku,
prípadne vydanie platobného rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba
konania v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.
Predmet konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie
„relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu
na vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka podľa svojho tvrdenia „spolupracuje
so súdom“ a je aktívna.
V sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne
žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €)
v každej z uvedených vecí, t. j. spolu v sume 20 940 000 Sk (695 080,66 €), ako aj úhradu
trov konania.
K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu zo 17. decembra 2008
vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. 1SprV/588/2008 z 29. decembra 2008,
v ktorom uviedol:
„Dňa 31. 3. 2006, 26. 7. 2006 a 19. 10. 2006 boli podané na Okresný súd Trnava
v elektronickej podobe návrhy splnomocneným zástupcom spoločnosti B a. s. JUDr. M. P.
Tieto návrhy boli tunajším súdom vrátené späť PZ navrhovateľa s tým, že súd nemá splnené
podmienky na prijímanie podaní elektronickou formou, a to v zmysle pokynu MS SR zo dňa
31. 3. 2006...
Okresný súd Trnava bol vybavený technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie
a spracovanie návrhov v elektronickej forme 26. 2. 2007.“
Deň po vybavení okresného súdu technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie
a spracovanie návrhov v elektronickej podobe a podpísaných elektronickým podpisom bola
táto skutočnosť oznámená právnemu zástupcovi sťažovateľky s konštatovaním, že „tunajší
súd má možnosť uvedené podania prijať“.
Dňa 13. marca 2007 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky
k oznámeniu okresného súdu z 27. februára 2007 s vyjadrením, že „je pripravená a ochotná
poskytnúť... súdu DVD nosiče, ktoré obsahujú návrhy na vydanie platobných rozkazov“,
avšak žiadala okresný súd, aby sa vyjadril, ktorý deň bude považovať za deň podania
návrhov na vydanie platobných rozkazov, resp. za deň začatia konania. Zároveň
sťažovateľka oznámila, že môže poskytnúť iba „identické záložné kópie“.
Prípisom okresného súdu z 19. marca 2007 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky
oznámené, že „súdu je možné zaslať aj identické záložné kópie a tieto návrhy budú zapísané
s aktuálnym dátumom podania, teda ak boli súdu doručené 31. 3. 2006. Tento dátum
sa bude považovať za dátum podania, aj keď sa prostredníctvom elektronickej podateľne
budú zapisovať až po odstránení technických problémov.“.
Podľa vyjadrenia okresného súdu „identické záložné kópie súdu doručené
do dnešného dňa (29. decembra 2008, pozn.) neboli, z toho dôvodu návrhy neboli
na tunajšom súde zapísané a teda sa v nich ani nekoná“.
V prílohe vyjadrenia okresného súdu z 29. decembra 2008 bol aj list sťažovateľky
z 20. októbra 2008 adresovaný predsedovi okresného súdu, v ktorom uviedla, že zo strany
ústavného súdu už došlo „k vydaniu DVD nosičov, ktoré boli ako dôkazy v držbe ústavného
súdu od začatia konania o ústavnej sťažnosti“. Vzhľadom na to, že ústavný súd „vo svojom
rozhodnutí (sp. zn. II. ÚS 68/08 zo 14. októbra 2008, pozn.) nevyhovel sťažovateľovi v časti
návrhu vzneseného na základe článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného
dôvodu je sťažovateľ v rámci ochrany svojich legitímnych práv nútený pokračovať v konaní
pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Vydané DVD nosiče budú
predložené uvedenému medzinárodnému súdu ako dôkazy a preto do skončenia konania
pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti. Uvedené Vám z dôvodu zachovania
aktívneho a korektného prístupu dávame na vedomie.“.
Podľa zistenia ústavného súdu z jeho spisu vedeného pod sp. zn. II. ÚS 68/08
vyplýva, že sťažovateľka si DVD nosiče s podaniami na ústavnom súde prevzala
29. októbra 2008.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde “) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku .
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP .
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 31183/08 až sp. zn. Rvp 32229/08 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac
citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z obsahu sťažností, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo spisu ústavného súdu
v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 68/08 vyplýva, že návrhy
sťažovateľky boli okresnému súdu doručené kuriérom 24. júla 2006 v prílohe sprievodného
listu. Okresný súd v prílohe listu zo 14. augusta 2006 vrátil sťažovateľke jej podanie
(DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.
Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany
svojich práv obrátila sťažnosťou z 10. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom
sp. zn. II. ÚS 68/08 zo 14. októbra 2008 rozhodol o porušení jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených
návrhov urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým
podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku . V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil:
„V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený
zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku , pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.
V okolnostiach prípadu je preto nepochybné, že okresný súd bude povinný opätovne
zaoberať sa podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania,
a pritom musí zabezpečiť zachovanie jeho právnych účinkov ku dňu jeho podania,
a to bez ohľadu na technické problémy, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť.“.
Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde ).
Okresný súd o návrhoch sťažovateľky po odstránení technických prekážok
brániacich prijímanie podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom nemohol konať, pretože sťažovateľka mu DVD nosiče,
na ktorých sú predmetné návrhy zapísané, dosiaľ nepredložila napriek jeho oznámeniu
právnemu zástupcovi sťažovateľky z 27. februára 2007, že od 26. februára 2007 je
vybavený technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie a spracovanie návrhov
v elektronickej podobe, a ďalšiemu oznámeniu právnemu zástupcovi sťažovateľky
z 19. marca 2007, že „je možné zaslať súdu aj identické záložné kópie“. Z listu
sťažovateľky z 13. marca 2007 možno vyvodiť, že dôvodom nepredloženia týchto návrhov
je skutočnosť, že originály DVD nosičov tvorili prílohu k jej sťažnosti vedenej ústavným
súdom pod sp. zn. II. ÚS 68/08 . Z prípisu sťažovateľky z 20. októbra 2008 adresovanej
okresnému súdu vyplýva, že bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“), v ktorom predloží uvedené DVD nosiče v rámci dôkazového
materiálu, a preto DVD nosiče do skončenia konania uvedeného súdu „nebudú v držbe
našej spoločnosti“ (sťažovateľky, pozn.).
Sťažnosti na porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu 15. októbra 2008
sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej súčasti základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy
(čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(ako tomu bolo v konaní vedenom na ústavnom súdu pod sp. zn. II. ÚS 68/08 ), avšak
na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu
istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do jej základných
práv - namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch urobených formou
elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-
technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý - časový
aspekt namietaného zásahu do jej práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného
zadosťučinenia.
Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období od 24. júla 2006 je
nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou
doručené elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými
prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným
súdom pod sp. zn. II. ÚS 68/08 už dosiahla nápravu (nálezom zo 14. októbra 2008)
v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej označených práv ústavným súdom a v podobe
príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prirodzene vrátane § 6 OSP , ktorý súdom
prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich
práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 prvej vety OSP , podľa ktorej len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).
Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno
vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ
sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu
formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu
nečinnosti okresných súdov argumentujúc, že namietané porušenia jej práv nemožno
napraviť obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné
konania, pre ňu znamená „výrazné obmedzenie... vlastníckych práv“ a problémy
v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.
V posudzovaných konaniach treba prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, že
sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie
je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. V relavantnom
období sa S. v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006
žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na
základe ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dojsť, t. j. absolútnej neplatnosti
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich
(tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal
v tom čase zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou
uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie
týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. S. podal
Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra
2006. Túto skutočnosť S. oznámil listom generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006
všetkým (v tom čase v právnych veciach sťažovateľky konajúcim 45) okresným súdom
Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.
Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej
sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu
vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006, ale skutočnosť, že konanie
vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 , v ktorom sa riešila
predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo
12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo do konca roka 2008
právoplatne skončené. Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
zistil, že v decembri 2008 sa sťažovateľka a S. mimosúdne dohodli o ukončení súdnych
sporov a späťvzatí svojich podaní týkajúcich sa platnosti Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok z nezaplatených koncesionárskych poplatkov z roku 2005 a dvoch
nadväzujúcich realizačných zmlúv, ako aj zmluvnej pokuty z druhej realizačnej zmluvy.
Podľa zistenia ústavného súdu Krajský súd v Bratislave z dôvodu späťvzatia odvolania S.
9. januára 2009 odvolacie konanie vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 7 C 144/2006 uznesením sp. zn. 4 Co 292/08 zastavil.
Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom
rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok možno o sťažovateľkou
uplatňovaných právach rozhodnúť pomerne rýchlo, je procesný postup okresného súdu,
ktorý o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne rozhodnúť až po právoplatnom skončení
konania vedeného v prvom stupni Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 ,
primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.
Existencia označeného sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil
pred Okresným súdom Bratislava I, zároveň relativizovala sťažovateľkino tvrdenie
o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe
návrhov podaných elektronickou formou, keďže do mimosúdneho vyriešenia sporu
(december 2008) nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patrili do jej majetku.
Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku
nálezu sp. zn. II. ÚS 68/08 zo 14. októbra 2008 o porušení jej práv podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu
v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku, je v danej fáze konaní podľa názoru ústavného súdu primeraná a dostatočná.
Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu
24. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem
podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach vzhľadom na
nemožnosť realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených
zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.
Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd po vybavení príslušnými technickými
prostriedkami oznámil túto skutočnosť sťažovateľke prípisom z 27. februára 2007 a zároveň
ju upozornil, že „má možnosť uvedené podania prijať“. Následne v prípise z 19. marca
2007 súhlasil s možnosťou „zaslať súdu aj identické záložné kópie“. Sťažovateľka podľa
vyjadrenia okresného súdu do 29. decembra 2008 nepredložila DVD nosiče. Z vyjadrenia
sťažovateľky z 20. októbra 2008 v tejto veci je zrejmé, že má uvedené DVD nosiče
k dispozícii, napriek tomu ich však okresnému súdu dosiaľ nedoručila. Pritom sama
sťažovateľka si musí byť vedomá skutočnosti, že neposkytnutie uvedených DVD nosičov,
ktoré obsahujú jej návrhy zaznamenané v elektronickej podobe, bráni ďalšiemu postupu
okresného súdu v uvedených veciach.
Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou
o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý
akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.
Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou spočívajúcej v nepredložení DVD nosičov vedie
k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv
v konaniach pred okresným súdom a zároveň aj naozajstného dosiahnutia účelu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej
právnej neistoty. Argument sťažovateľky, podľa ktorého DVD nosiče nemôže predložiť,
pretože ich musí poskytnúť ako dôkaz v konaní pred ESĽP, nemá podľa názoru ústavného
súdu potrebnú relevanciu vzhľadom na existenciu možnosti vyhotovenia ich kópií.
Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti existuje objektívna prekážka, pre ktorú
okresný súd nemôže v predmetných právnych veciach sťažovateľky ďalej konať. Táto
prekážka môže byť odstránená len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu
bez relevantného dôvodu nie je ochotná poskytnúť.
Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím
na doterajšiu dĺžku tohto konania dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne
neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2009