Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 11/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. , zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veciach jej podaní z 24. júla

2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. októbra

2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Slovenskej republiky (ďalej len „ “) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených

elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy

na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti rôznym

odporcom (fyzickým osobám a právnickým osobám). Návrhy na vydanie platobných

rozkazov boli podané podľa (ďalej aj „OSP“)

elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného

zákona.

Sťažovateľka v sťažnostiach poukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn.

zo 14. októbra 2008, v ktorom ústavný súd rozhodol o porušení jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného

zaručeným elektronickým podpisom.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu

(15. októbra 2008) neboli konania o jej veciach doručených okresnému súdu

prostredníctvom kuriéra 24. júla 2006 právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal

vo veciach žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku,

prípadne vydanie platobného rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba

konania v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Predmet konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie

„relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu

na vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka podľa svojho tvrdenia „spolupracuje

so súdom“ a je aktívna.

V sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne

žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €)

v každej z uvedených vecí, t. j. spolu v sume 20 940 000 Sk (695 080,66 €), ako aj úhradu

trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu zo 17. decembra 2008

vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. z 29. decembra 2008,

v ktorom uviedol:

„Dňa 31. 3. 2006, 26. 7. 2006 a 19. 10. 2006 boli podané na Okresný súd Trnava

v elektronickej podobe návrhy splnomocneným zástupcom spoločnosti B a. s. JUDr. M. P.

Tieto návrhy boli tunajším súdom vrátené späť PZ navrhovateľa s tým, že súd nemá splnené

podmienky na prijímanie podaní elektronickou formou, a to v zmysle pokynu MS SR zo dňa

31. 3. 2006...

Okresný súd Trnava bol vybavený technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie

a spracovanie návrhov v elektronickej forme 26. 2. 2007.“

Deň po vybavení okresného súdu technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie

a spracovanie návrhov v elektronickej podobe a podpísaných elektronickým podpisom bola

táto skutočnosť oznámená právnemu zástupcovi sťažovateľky s konštatovaním, že „tunajší

súd má možnosť uvedené podania prijať“.

Dňa 13. marca 2007 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky

k oznámeniu okresného súdu z 27. februára 2007 s vyjadrením, že „je pripravená a ochotná

poskytnúť... súdu DVD nosiče, ktoré obsahujú návrhy na vydanie platobných rozkazov“,

avšak žiadala okresný súd, aby sa vyjadril, ktorý deň bude považovať za deň podania

návrhov na vydanie platobných rozkazov, resp. za deň začatia konania. Zároveň

sťažovateľka oznámila, že môže poskytnúť iba „identické záložné kópie“.

Prípisom okresného súdu z 19. marca 2007 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky

oznámené, že „súdu je možné zaslať aj identické záložné kópie a tieto návrhy budú zapísané

s aktuálnym dátumom podania, teda ak boli súdu doručené 31. 3. 2006. Tento dátum

sa bude považovať za dátum podania, aj keď sa prostredníctvom elektronickej podateľne

budú zapisovať až po odstránení technických problémov.“.

Podľa vyjadrenia okresného súdu „identické záložné kópie súdu doručené

do dnešného dňa (29. decembra 2008, pozn.) neboli, z toho dôvodu návrhy neboli

na tunajšom súde zapísané a teda sa v nich ani nekoná“.

V prílohe vyjadrenia okresného súdu z 29. decembra 2008 bol aj list sťažovateľky

z 20. októbra 2008 adresovaný predsedovi okresného súdu, v ktorom uviedla, že zo strany

ústavného súdu už došlo „k vydaniu DVD nosičov, ktoré boli ako dôkazy v držbe ústavného

súdu od začatia konania o ústavnej sťažnosti“. Vzhľadom na to, že ústavný súd „vo svojom

rozhodnutí (sp. zn. zo 14. októbra 2008, pozn.) nevyhovel sťažovateľovi v časti

návrhu vzneseného na základe článku 127 ods. 3 Slovenskej republiky. Z uvedeného

dôvodu je sťažovateľ v rámci ochrany svojich legitímnych práv nútený pokračovať v konaní

pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Vydané DVD nosiče budú

predložené uvedenému medzinárodnému súdu ako dôkazy a preto do skončenia konania

pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti. Uvedené Vám z dôvodu zachovania

aktívneho a korektného prístupu dávame na vedomie.“.

Podľa zistenia ústavného súdu z jeho spisu vedeného pod sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľka si DVD nosiče s podaniami na ústavnom súde prevzala

29. októbra 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ “) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným však možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo spisu ústavného súdu

v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. vyplýva, že návrhy

sťažovateľky boli okresnému súdu doručené kuriérom 24. júla 2006 v prílohe sprievodného

listu. Okresný súd v prílohe listu zo 14. augusta 2006 vrátil sťažovateľke jej podanie

(DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany

svojich práv obrátila sťažnosťou z 10. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom

sp. zn. zo 14. októbra 2008 rozhodol o porušení jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených

návrhov urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým

podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení

. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil:

„V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať

podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený

zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných

ustanovení , pričom právne účinky tohto podania zostanú

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.

V okolnostiach prípadu je preto nepochybné, že okresný súd bude povinný opätovne

zaoberať sa podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania,

a pritom musí zabezpečiť zachovanie jeho právnych účinkov ku dňu jeho podania,

a to bez ohľadu na technické problémy, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť.“.

Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný ( ).

Okresný súd o návrhoch sťažovateľky po odstránení technických prekážok

brániacich prijímanie podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom nemohol konať, pretože sťažovateľka mu DVD nosiče,

na ktorých sú predmetné návrhy zapísané, dosiaľ nepredložila napriek jeho oznámeniu

právnemu zástupcovi sťažovateľky z 27. februára 2007, že od 26. februára 2007 je

vybavený technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie a spracovanie návrhov

v elektronickej podobe, a ďalšiemu oznámeniu právnemu zástupcovi sťažovateľky

z 19. marca 2007, že „je možné zaslať súdu aj identické záložné kópie“. Z listu

sťažovateľky z 13. marca 2007 možno vyvodiť, že dôvodom nepredloženia týchto návrhov

je skutočnosť, že originály DVD nosičov tvorili prílohu k jej sťažnosti vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. . Z prípisu sťažovateľky z 20. októbra 2008 adresovanej

okresnému súdu vyplýva, že bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“), v ktorom predloží uvedené DVD nosiče v rámci dôkazového

materiálu, a preto DVD nosiče do skončenia konania uvedeného súdu „nebudú v držbe

našej spoločnosti“ (sťažovateľky, pozn.).

Sťažnosti na porušenie práv sťažovateľky podľa a podľa

ods. 1 dohovoru v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu 15. októbra 2008

sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej súčasti základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy

(čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(ako tomu bolo v konaní vedenom na ústavnom súdu pod sp. zn. ), avšak

na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu

istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do jej základných

práv - namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch urobených formou

elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-

technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý - časový

aspekt namietaného zásahu do jej práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného

zadosťučinenia.

Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období od 24. júla 2006 je

nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou

doručené elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými

prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným

súdom pod sp. zn. už dosiahla nápravu (nálezom zo 14. októbra 2008)

v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej označených práv ústavným súdom a v podobe

príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa

ustanovení (prirodzene vrátane , ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich

práv bola rýchla a účinná, ako aj prvej vety , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno

vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ

sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu

formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu

nečinnosti okresných súdov argumentujúc, že namietané porušenia jej práv nemožno

napraviť obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné

konania, pre ňu znamená „výrazné obmedzenie... vlastníckych práv“ a problémy

v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

V posudzovaných konaniach treba prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, že

sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie

je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. V relavantnom

období sa S. v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na

základe ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dojsť, t. j. absolútnej neplatnosti

Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich

(tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal

v tom čase zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou

uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie

týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. S. podal

Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra

2006. Túto skutočnosť S. oznámil listom generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006

všetkým (v tom čase v právnych veciach sťažovateľky konajúcim 45) okresným súdom

Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej

sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu

vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006, ale skutočnosť, že konanie

vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , v ktorom sa riešila

predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo

12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo do konca roka 2008

právoplatne skončené. Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

zistil, že v decembri 2008 sa sťažovateľka a S. mimosúdne dohodli o ukončení súdnych

sporov a späťvzatí svojich podaní týkajúcich sa platnosti Rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok z nezaplatených koncesionárskych poplatkov z roku 2005 a dvoch

nadväzujúcich realizačných zmlúv, ako aj zmluvnej pokuty z druhej realizačnej zmluvy.

Podľa zistenia ústavného súdu Krajský súd v Bratislave z dôvodu späťvzatia odvolania S.

9. januára 2009 odvolacie konanie vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava I

pod sp. zn. uznesením sp. zn. zastavil.

Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom

rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok možno o sťažovateľkou

uplatňovaných právach rozhodnúť pomerne rýchlo, je procesný postup okresného súdu,

ktorý o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne rozhodnúť až po právoplatnom skončení

konania vedeného v prvom stupni Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. ,

primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.

Existencia označeného sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil

pred Okresným súdom Bratislava I, zároveň relativizovala sťažovateľkino tvrdenie

o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe

návrhov podaných elektronickou formou, keďže do mimosúdneho vyriešenia sporu

(december 2008) nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patrili do jej majetku.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku

nálezu sp. zn. zo 14. októbra 2008 o porušení jej práv podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu

v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, je v danej fáze konaní podľa názoru ústavného súdu primeraná a dostatočná.

Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu

24. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem

podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach vzhľadom na

nemožnosť realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených

zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd po vybavení príslušnými technickými

prostriedkami oznámil túto skutočnosť sťažovateľke prípisom z 27. februára 2007 a zároveň

ju upozornil, že „má možnosť uvedené podania prijať“. Následne v prípise z 19. marca

2007 súhlasil s možnosťou „zaslať súdu aj identické záložné kópie“. Sťažovateľka podľa

vyjadrenia okresného súdu do 29. decembra 2008 nepredložila DVD nosiče. Z vyjadrenia

sťažovateľky z 20. októbra 2008 v tejto veci je zrejmé, že má uvedené DVD nosiče

k dispozícii, napriek tomu ich však okresnému súdu dosiaľ nedoručila. Pritom sama

sťažovateľka si musí byť vedomá skutočnosti, že neposkytnutie uvedených DVD nosičov,

ktoré obsahujú jej návrhy zaznamenané v elektronickej podobe, bráni ďalšiemu postupu

okresného súdu v uvedených veciach.

Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou

o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý

akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.

Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou spočívajúcej v nepredložení DVD nosičov vedie

k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv

v konaniach pred okresným súdom a zároveň aj naozajstného dosiahnutia účelu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej

právnej neistoty. Argument sťažovateľky, podľa ktorého DVD nosiče nemôže predložiť,

pretože ich musí poskytnúť ako dôkaz v konaní pred ESĽP, nemá podľa názoru ústavného

súdu potrebnú relevanciu vzhľadom na existenciu možnosti vyhotovenia ich kópií.

Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti existuje objektívna prekážka, pre ktorú

okresný súd nemôže v predmetných právnych veciach sťažovateľky ďalej konať. Táto

prekážka môže byť odstránená len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu

bez relevantného dôvodu nie je ochotná poskytnúť.

Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím

na doterajšiu dĺžku tohto konania dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25

ods. 2 k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne

neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2009