Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 30/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., v ktorých namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veciach

o zaplatenie peňažnej istiny podaných 31. marca 2006 a 26. júla 2006, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až

14000/08 a až s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. februára

2008 a 11. februára 2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., ktorými namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len

„okresný súd“) v konaniach, v ktorých si sťažovateľka na okresnom súde uplatňovala

finančnú pohľadávku s príslušenstvom voči jednotlivým dlžníkom a navrhovala, aby

okresný súd vydal platobný rozkaz.

Zo sťažností ďalej vyplýva, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli

konania o jej veciach doručených okresnému súdu 31. marca 2006 a 26. júla 2006

prostredníctvom kuriéra právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal vo veciach žiaden

relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, príp. vydanie platobného

rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konaní v jej veciach je neprimeraná

vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Predmetom konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie

„relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu

na vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka je (podľa jej tvrdenia) aktívna a poskytuje

okresnému súdu potrebnú súčinnosť.

V sťažnostiach sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala,

aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (t. j. 663,88 €)

v každej z uvedených vecí, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľky a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd sťažovateľku na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí

odôvodniť.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až 14000/08 a až , a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v prvom bode výroku tohto

uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažnosti sťažovateľky považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnené.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať aj tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (to platí aj pre

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred

všeobecným súdom, pre ktoré je typické, že zodpovednosť za riadne začatie, priebeh

a výsledok súdneho konania je predovšetkým na žalobcovi, ktorý sa domáha súdnej ochrany

().

V takýchto typoch konaní, ktoré sťažovateľka napadla na ústavnom súde, je žalobca

povinný nielen tvrdiť, ale aj preukazovať splnenie všetkých hmotnoprávnych a procesných

predpokladov opodstatnenosti jeho nárokov (, a ). V nich

žalobcovi vyplýva povinnosť bezo zvyšku splniť aj ostatné zákonom ustanovené

predpoklady na prístup k súdnej ochrane ( a ), ku ktorým

patrí splnenie všetkých predpokladov prípustnosti žaloby, a to vrátane zaplatenia súdnych

poplatkov. Podľa názoru ústavného súdu ak žalobca nesplní tieto predpoklady prípustnosti

jeho žaloby, nemožno dobu, počas ktorej nie sú tieto predpoklady splnené v dôsledku jeho

nečinnosti alebo nesprávnej či oneskorenej činnosti úkonov, považovať za dobu zbytočných

prieťahov, ktorú treba pričítať na ťarchu konajúceho súdu ().

Z obsahu sťažností sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka v konaniach, v ktorých

si na okresnom súde uplatňovala finančnú pohľadávku s príslušenstvom voči jednotlivým

dlžníkom a navrhovala, aby okresný súd vydal platobný rozkaz, nezaplatila súdny

poplatok s tým, že splnenie poplatkovej povinnosti, tak ako vyplýva z obsahu sťažnosti,

sťažovateľka podmieňuje výzvou okresného súdu, keď vo svojich sťažnostiach uvádza:

„Sťažovateľovo tvrdenie o absolútnej nečinnosti porušovateľa obstojí aj preto, že prvotným

úkonom, ktorý súd z dôvodu hospodárnosti po podaní návrhu spravidla vykoná je výzva

na zaplatenie súdneho poplatku... Sťažovateľ do dňa spísania tejto sťažnosti nebol vyzvaný

na zaplatenie súdneho poplatku... Okresný súd jednoduchý úkon spočívajúci vo výzve

na zaplatenie súdneho poplatku nevykonal ani po roku a pol od podania návrhu, hoci

je to procesná podmienka, ktorej nedostatok sa musí odstrániť z úradnej moci

( ).“

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“) poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo

žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ

a dovolateľ.

Podľa poplatok za podanie návrhu alebo

žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve

je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva,

že je predovšetkým primárnou povinnosťou žalobcu splniť všetky zákonné predpoklady,

a teda aj poplatkovú povinnosť, tak, aby sa konanie vôbec mohlo začať, a potom ďalej

plynulo pokračovať.

V danej súvislosti neobstojí ani táto argumentácia sťažovateľky: „Keďže sťažovateľ

realizoval svoje podanie elektronickými prostriedkami nebolo možné, aby zaplatil súdny

poplatok s podaním návrhu kolkovými známkami a jeho jedinou možnosťou je počkať

na oznámenie platobných údajov okresným súdom.“.

Je základnou povinnosťou sťažovateľky ako účastníka konania, v danom prípade

žalobcu spor iniciujúceho, starať sa o stav a priebeh daného konania, povinnosť zaplatiť

súdny poplatok nevynímajúc. Sťažovateľka, tak ako to vyplýva z obsahu sťažností,

po podaní návrhov na začatie jednotlivých konaní s okresným súdom komunikovala, je teda

zrejmé, že mohla, mala možnosť a v danej súvislosti aj mala okresný súd požiadať aj o

oznámenie platobných údajov, na základe ktorých by si mohla splniť svoju poplatkovú

povinnosť v lehote a za podmienok ustanovených . Tento

názor ústavného súdu podporuje aj skutočnosť, že vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných

žalôb podaných okresnému súdu v krátkom časovom úseku za sebou nebolo technicky

možné od okresného súdu očakávať, že v každej jednotlivej veci iniciatívne vyzve

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku bez akejkoľvek aktívnej a efektívnej

ingerencie zo strany samotnej sťažovateľky.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka postupovala od začiatku konania v daných

veciach až dosiaľ tak, že to nezodpovedá zákonným požiadavkám na jej náležitú súčinnosť

so súdom ( ). Jej podiel na spomalení konania v daných veciach bráni záveru, že

v predmetných konaniach došlo k zbytočným prieťahom napriek tomu, že od podania žalôb

uplynulo jeden a pol roka.

Sťažovateľka si mala byť vedomá toho, koľko návrhov podala okresnému súdu, čím

na okresnom súde vytvorila objektívne atypickú situáciu, a za daných okolností bolo jej

primárnou povinnosťou splniť si svoju poplatkovú povinnosť bez toho, aby okresnému súdu

posielala žiadosti o doručenie výziev na zaplatenie súdneho poplatku, a mala tento poplatok

aj bez takýchto výziev zaplatiť buď v kolkových známkach, alebo v hotovosti do pokladne

okresného súdu.

Ústavný súd vychádzajúc z právneho názoru na zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

na zbytočné prieťahy v občianskom sporovom konaní a procesnú nečinnosť sťažovateľky vo

vzťahu k splneniu si poplatkovej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená, a preto ju odmietol ( ).

Súčasne treba poukázať aj na skutočnosť, že niektoré sťažnosti sťažovateľky

nespĺňali zákonnom ustanovené náležitosti, konkrétne splnomocnenie právneho zástupcu

sťažovateľky nebolo podpísané (sp. zn. a sp. zn. ) a sťažnosť

sťažovateľky nebola podpísaná (sp. zn. , , ,

Rvp 13639/08, a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľka nesplnila základné povinnosti konania pred

okresným súdom, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími skutočnosťami tvrdenými

v sťažnosti.

V prípade, že okresný súd v predmetných veciach nebude vo veci vykonávať úkony

smerujúce k odstráneniu stavu právnej neistoty a k právoplatnému skončeniu veci

sťažovateľke nebude nič brániť, aby na prípadné porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa podala sťažnosť

na ústavnom súde i v budúcnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku

tohto konania dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2

k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom bode výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009