Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 59/09
PDF · 131.04 KB
No categories available
II. ÚS 59/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. D. S., súdneho exekútora, P., zastúpeného advokátom
JUDr. M. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 1081/00 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. D. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2008
doručená sťažnosť Mgr. D. S., súdneho exekútora, P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1081/00.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 26. septembra 2000 podal na okresnom súde
žalobu proti J. O., Š. (ďalej len „žalovaný“), o zaplatenie náhrady škody v sume 61 896 Sk.
Písomným podaním z 12. augusta 2002 sťažovateľ upresnil žalovaný návrh v časti
požadovanej náhrady škody v sume 12 252,50 Sk. Počas konania právny zástupca
žalovaného na pojednávaní vzniesol námietku predpojatosti zákonnej sudkyne, o ktorej
16. mája 2001 rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) tak, že zákonná
sudkyňa JUDr. M. K. z dôvodu predpojatosti bola z rozhodovania veci vylúčená, a krajský
súd zároveň rozhodol aj o tom, ktorí sudcovia okresného súdu nie sú z prerokúvania veci
vylúčení. Sťažovateľ 12. augusta 2002 písomným návrhom namietal nezaujatosť sudcu
okresného súdu JUDr. Š. Z., o čom krajský súd uznesením z 29. novembra 2002 rozhodol,
že namietaný sudca okresného súdu nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci
(uznesenie doručené okresnému súdu 22. januára 2003). Okresný súd 6. mája 2005 rozhodol
o zmene žalobného petitu, keď túto pripustil, a konanie v časti o zaplatenie 49 643,65 Sk
zastavil. Okresný súd rozsudkom z 11. mája 2006 rozhodol o zastavení konania v časti
istiny o zaplatenie 49 643,65 Sk a žalobu o zaplatenie 12 252,50 Sk s úrokmi z omeškania
od 1. októbra 1999 do zaplatenia zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal sťažovateľ
21. augusta 2006 odvolanie. Dňa 24. júna 2008 okresný súd doručil sťažovateľovi
doplňujúci rozsudok zo 17. júna 2008, ktorým rozhodol o povinnosti sťažovateľa zaplatiť
štátu trovy v sume 224 Sk, ktorý sťažovateľ napadol odvolaním zo 7. júla 2008. Sťažovateľ
sťažnosťou zo 16. júla 2008 namietal nečinnosť okresného súdu.
Podľa sťažovateľa okresný súd predložením námietky predpojatosti na rozhodnutie
krajskému súdu a neprerokovaním veci prideleným sudcom podľa osobitného predpisu mal
porušiť jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ taktiež
namietal, že nečinnosťou okresného súdu od doručenia žaloby (26. september 2000) do
11. mája 2006, keď došlo k vyhláseniu rozsudku o uplatnenom nároku, bolo porušené jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
S poukazom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1081/00 porušené bolo, a prizná mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a úhradu trov konania v sume 7 680 Sk.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo
stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
1. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie
v konaní pred ním (III. ÚS 283/03).
Sťažovateľ v sťažnosti pred ústavným súdom namietal porušenie základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že predseda okresného súdu
predložil spis okresného súdu sp. zn. 8 C 1081/00 s námietkou zaujatosti sťažovateľa proti
konajúcemu zákonnému sudcovi krajskému súdu namiesto toho, aby zvolil postup v zmysle
ustanovení § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a pridelil vec inému sudcovi
okresného súdu podľa osobitného predpisu.
Ústavný súd podotýka, že sťažovateľ sa o ním tvrdenom nezákonnom postupe
okresného súdu v súvislosti s vybavovaním podanej námietky zaujatosti dozvedel najneskôr
12. februára 2003, keď mu bolo doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 NcC 88/02
z 29. novembra 2002, ktorým krajský súd o tejto námietke zaujatosti rozhodol.
Od 12. februára 2003 do podania sťažnosti ústavnému súdu teda márne uplynula lehota
ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto ústavný sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02,
IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06) poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len
vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu
označených práv došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zisťovania ústavného súdu vyplýva, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 1081/00 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 11. mája 2006,
t. j. pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorá mu bola doručená 30. júla 2008.
Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1081/00 bola
teda ústavnému súdu doručená potom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok. V čase
podania sťažnosti už okresný súd nemohol ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť
označené práva sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný súd
vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty
sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný
súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na
čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej
neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 77/02, II. ÚS 55/02)
ochrana základného práva vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak
v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie týchto práv ešte trvalo. Podľa tvrdenia
sťažovateľa obsiahnutého v sťažnosti však o takýto prípad v danej veci nejde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd predmetnú sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2009