Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 59/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. D. S., súdneho exekútora, P., zastúpeného advokátom

JUDr. M. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. D. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2008

doručená sťažnosť Mgr. D. S., súdneho exekútora, P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 26. septembra 2000 podal na okresnom súde

žalobu proti J. O., Š. (ďalej len „žalovaný“), o zaplatenie náhrady škody v sume 61 896 Sk.

Písomným podaním z 12. augusta 2002 sťažovateľ upresnil žalovaný návrh v časti

požadovanej náhrady škody v sume 12 252,50 Sk. Počas konania právny zástupca

žalovaného na pojednávaní vzniesol námietku predpojatosti zákonnej sudkyne, o ktorej

16. mája 2001 rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) tak, že zákonná

sudkyňa JUDr. M. K. z dôvodu predpojatosti bola z rozhodovania veci vylúčená, a krajský

súd zároveň rozhodol aj o tom, ktorí sudcovia okresného súdu nie sú z prerokúvania veci

vylúčení. Sťažovateľ 12. augusta 2002 písomným návrhom namietal nezaujatosť sudcu

okresného súdu JUDr. Š. Z., o čom krajský súd uznesením z 29. novembra 2002 rozhodol,

že namietaný sudca okresného súdu nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci

(uznesenie doručené okresnému súdu 22. januára 2003). Okresný súd 6. mája 2005 rozhodol

o zmene žalobného petitu, keď túto pripustil, a konanie v časti o zaplatenie 49 643,65 Sk

zastavil. Okresný súd rozsudkom z 11. mája 2006 rozhodol o zastavení konania v časti

istiny o zaplatenie 49 643,65 Sk a žalobu o zaplatenie 12 252,50 Sk s úrokmi z omeškania

od 1. októbra 1999 do zaplatenia zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal sťažovateľ

21. augusta 2006 odvolanie. Dňa 24. júna 2008 okresný súd doručil sťažovateľovi

doplňujúci rozsudok zo 17. júna 2008, ktorým rozhodol o povinnosti sťažovateľa zaplatiť

štátu trovy v sume 224 Sk, ktorý sťažovateľ napadol odvolaním zo 7. júla 2008. Sťažovateľ

sťažnosťou zo 16. júla 2008 namietal nečinnosť okresného súdu.

Podľa sťažovateľa okresný súd predložením námietky predpojatosti na rozhodnutie

krajskému súdu a neprerokovaním veci prideleným sudcom podľa osobitného predpisu mal

porušiť jeho základné právo na súdnu ochranu podľa . Sťažovateľ taktiež

namietal, že nečinnosťou okresného súdu od doručenia žaloby (26. september 2000) do

11. mája 2006, keď došlo k vyhláseniu rozsudku o uplatnenom nároku, bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

S poukazom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že základné právo na súdnu ochranu podľa , základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo, a prizná mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a úhradu trov konania v sume 7 680 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

1. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie

v konaní pred ním ().

Sťažovateľ v sťažnosti pred ústavným súdom namietal porušenie základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v tým, že predseda okresného súdu

predložil spis okresného súdu sp. zn. s námietkou zaujatosti sťažovateľa proti

konajúcemu zákonnému sudcovi krajskému súdu namiesto toho, aby zvolil postup v zmysle

ustanovení a pridelil vec inému sudcovi

okresného súdu podľa osobitného predpisu.

Ústavný súd podotýka, že sťažovateľ sa o ním tvrdenom nezákonnom postupe

okresného súdu v súvislosti s vybavovaním podanej námietky zaujatosti dozvedel najneskôr

12. februára 2003, keď mu bolo doručené uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 29. novembra 2002, ktorým krajský súd o tejto námietke zaujatosti rozhodol.

Od 12. februára 2003 do podania sťažnosti ústavnému súdu teda márne uplynula lehota

ustanovená v , preto ústavný sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol podľa .

2. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (, ,

, ) poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru len

vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označených práv došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zisťovania ústavného súdu vyplýva, že v konaní

vedenom pod sp. zn. okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 11. mája 2006,

t. j. pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorá mu bola doručená 30. júla 2008.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

teda ústavnému súdu doručená potom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok. V čase

podania sťažnosti už okresný súd nemohol ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť

označené práva sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný súd

vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty

sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný

súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na

ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej

neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

ochrana základného práva vrátane základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak

v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie týchto práv ešte trvalo. Podľa tvrdenia

sťažovateľa obsiahnutého v sťažnosti však o takýto prípad v danej veci nejde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd predmetnú sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009