Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 47/09
PDF · 130.4 KB
No categories available
II. ÚS 47/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 47/09-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. F., Š.; J. S., Š.; J. Č., Š.; L. V., Š.; D. M., Š.,
a J. P., Š., všetkých zastúpených advokátom JUDr. J. S., P., pre namietané porušenie čl. 30
ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obce Š. a starostu obce O. M. v súvislosti
s neumožnením výkonu ich funkcie poslancov a v súvislosti s povolaním náhradníkov za
nich a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Z. F., J. S., J. Č., L. V., D. M. a J. P. o d m i e t a ako oneskorene
podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2009
doručená sťažnosť Ing. Z. F., Š.; J. S., Š.; J. Č., Š.; L. V., Š.; D. M., Š., a J. P., Š. (ďalej len
„sťažovatelia“), pre namietané porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) postupom Obce Š. (ďalej len „obec“) a starostu obce O. M. (ďalej len
„starosta“) v súvislosti s neumožnením výkonu ich funkcie poslancov a v súvislosti
s povolaním náhradníkov za nich. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 8. januára
2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že na mimoriadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Š.
(ďalej len „obecného zastupiteľstvo“) konanom 24. júla 2007 došlo k nelegálnemu zrušeniu
mandátov sťažovateľov ako poslancov obecného zastupiteľstva. Protizákonnosť spočívala
v skutočnosti, že mimoriadneho zasadnutia sa zúčastnili iba traja poslanci z celkového počtu
deviatich poslancov, a preto obecné zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné a nemohlo ani
rozhodnúť o zrušení poslaneckého mandátu sťažovateľov, resp. o ustanovení náhradníkov
za sťažovateľov. Od uvedeného dňa obec a starosta bránia sťažovateľom vo výkone funkcie
poslanca. Na základe podnetov sťažovateľov Okresná prokuratúra S. (ďalej len
„prokurátor“) podala protest prokurátora č. k. Pd 118/07-15 z 18. októbra 2007 proti
uzneseniu obecného zastupiteľstva z 24. júla 2007. Po mnohých úmyselných prieťahoch na
zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom 18. novembra 2008 bolo protizákonné
uznesenie z 24. júla 2007 zrušené a následne bolo schválené nové protizákonné uznesenie
s totožným obsahom.
Právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o tejto veci odvodzujú sťažovatelia
z analogickej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 13/02.
Včasnosť podania sťažnosti odvodzujú zo skutočnosti, že 18. novembra 2008 bola
sťažovateľom definitívne odmietnutá možnosť vykonávať funkciu poslancov obecného
zastupiteľstva, a preto zákonná dvojmesačná lehota začala plynúť uvedeného dňa.
Sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 30
ods. 1 a 4 ústavy zo strany obce a starostu jednak na mimoriadnom zasadnutí obecného
zastupiteľstva 24. júla 2007, ale aj všetkými nasledujúcimi zasadnutiami obecného
zastupiteľstva, pri ktorých pôsobili namiesto sťažovateľov náhradníci P. B., Mgr. M. Č.,
R. S., D. Ž. a L. U., s tým, aby boli tieto zasadnutia vyhlásené za neplatné, starostovi
uložené umožniť sťažovateľom výkon funkcie poslancov, vyhlásiť nastúpenie náhradníkov
za neplatné, priznať sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie po 6 638,78 €
každému z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.
Sťažovatelia požadujú aj vydanie predbežného opatrenia, ktorým by ústavný súd
prikázal starostovi, obecnému zastupiteľstvu a náhradníkom zdržať sa akejkoľvek činnosti
vyplývajúcej z funkcie poslanca až do rozhodnutia vo veci samej.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť oneskorene podaná.
Z navrhovaného znenia nálezu (petitu) sťažnosti, ktoré je pre vymedzenie predmetu
konania rozhodujúce, vyplýva, že sťažovatelia požadujú vysloviť porušenie čl. 30 ods. 1 a 4
ústavy výslovne uznesením obecného zastupiteľstva z 24. júla 2007, ktorým boli namiesto
sťažovateľov za poslancov obecného zastupiteľstva povolaní ako náhradníci iné osoby.
Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 8. januára 2009, stalo sa tak
dávno po uplynutí zákonnej lehoty.
Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že sa sťažovatelia domáhajú
vyhlásenia neplatnosti nastúpenia náhradníkov za poslancov obecného zastupiteľstva aj na
základe uznesenia obecného zastupiteľstva z 18. novembra 2008, keďže sťažovatelia
nežiadajú zároveň vysloviť porušenie označených základných práv aj týmto uznesením.
Ústavný súd môže totiž rozhodnúť o zrušení rozhodnutia iba v nadväznosti na to, že vysloví
porušenie základného práva (čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde).
Nad rámec dosiaľ uvedeného považuje ústavný súd v danej veci za nevyhnutné
poukázať aj na niektoré ďalšie skutočnosti.
Zo skutkového stavu uvedeného v sťažnosti, ako aj z predložených listinných
dôkazov možno považovať za preukázané, že uznesenie obecného zastupiteľstva z 24. júla
2007 bolo na základe protestu prokurátora v rámci autoremedúry zrušené 18. novembra
2008, pričom bolo zároveň prijaté nové uznesenie prakticky totožného obsahu. Za takéhoto
stavu mala podaná sťažnosť smerovať proti postupu a rozhodnutiu obecného zastupiteľstva
na zasadnutí konanom 18. novembra 2008.
Aj keby sa odhliadlo od oneskoreného podania sťažnosti, bolo by potrebné dospieť
k záveru, že nie je daná právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o podanej sťažnosti.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade z dôvodov uvedených ďalej právomoc poskytnúť ochranu označeným základným
právam sťažovateľov vyplývajúcim z ústavy prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň
vylúčená právomoc ústavného súdu.
Zodpovedá skutočnosti, že v obdobnej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.
I. ÚS 13/02 dospel ústavný súd k záveru, že je v jeho subsidiárnej právomoci posúdiť
ústavnosť postupu obce vo vzťahu k starostovi obce, resp. poslancom obecného
zastupiteľstva. Uznesenie o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo vydané 6. marca 2002.
V uvedenom čase znelo ustanovenie § 7 Občianskeho súdneho poriadku takto:
„Právomoc
§ 7
(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré
vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných
vzťahov (včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(2) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to
ustanovuje zákon.“
Vzhľadom na takýto rozsah právomocí všeobecných súdov v občianskom súdnom
konaní žaloby nespokojných poslancov obecného zastupiteľstva nepatrili v tom čase do
právomoci všeobecných súdov, lebo nešlo o konania definované v § 7 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, pričom v tom čase ani žiaden osobitný zákon neustanovoval právomoc
všeobecných súdov v zmysle § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v takýchto
prípadoch. Preto musel súdnu ochranu poskytnúť subsidiárne priamo ústavný súd.
Súčasné znenie § 7 Občianskeho súdneho poriadku (účinné od 15. októbra 2008) je
takéto:
„Právomoc
§ 7
(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne
veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a
hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány.
(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej
samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj
s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
o nich iné orgány.
(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to
ustanovuje zákon.“
Za rozhodujúce treba považovať súčasné ustanovenie § 7 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.
Obce celkom iste nemožno považovať za orgány verejnej správy, ale za orgány
verejnej moci, keďže vykonávajú kvázi zákonodarnú činnosť (vydávajú všeobecne záväzné
nariadenia). Práve preto posudzovanie zákonností rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
obce patrí do prieskumnej právomoci všeobecných súdov na základe ustanovenia § 7 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, nebolo už
potrebné osobitne sa zaoberať návrhom sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2009