Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 47/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. F., Š.; J. S., Š.; J. Č., Š.; L. V., Š.; D. M., Š.,

a J. P., Š., všetkých zastúpených advokátom JUDr. J. S., P., pre namietané porušenie čl. 30

ods. 1 a 4 postupom Obce Š. a starostu obce O. M. v súvislosti

s neumožnením výkonu ich funkcie poslancov a v súvislosti s povolaním náhradníkov za

nich a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Z. F., J. S., J. Č., L. V., D. M. a J. P. o d m i e t a ako oneskorene

podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2009

doručená sťažnosť Ing. Z. F., Š.; J. S., Š.; J. Č., Š.; L. V., Š.; D. M., Š., a J. P., Š. (ďalej len

„sťažovatelia“), pre namietané porušenie a 4

(ďalej len „ústava“) postupom Obce Š. (ďalej len „obec“) a starostu obce O. M. (ďalej len

„starosta“) v súvislosti s neumožnením výkonu ich funkcie poslancov a v súvislosti

s povolaním náhradníkov za nich. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 8. januára

2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že na mimoriadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Š.

(ďalej len „obecného zastupiteľstvo“) konanom 24. júla 2007 došlo k nelegálnemu zrušeniu

mandátov sťažovateľov ako poslancov obecného zastupiteľstva. Protizákonnosť spočívala

v skutočnosti, že mimoriadneho zasadnutia sa zúčastnili iba traja poslanci z celkového počtu

deviatich poslancov, a preto obecné zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné a nemohlo ani

rozhodnúť o zrušení poslaneckého mandátu sťažovateľov, resp. o ustanovení náhradníkov

za sťažovateľov. Od uvedeného dňa obec a starosta bránia sťažovateľom vo výkone funkcie

poslanca. Na základe podnetov sťažovateľov Okresná prokuratúra S. (ďalej len

„prokurátor“) podala protest prokurátora č. k. Pd 118/07-15 z 18. októbra 2007 proti

uzneseniu obecného zastupiteľstva z 24. júla 2007. Po mnohých úmyselných prieťahoch na

zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom 18. novembra 2008 bolo protizákonné

uznesenie z 24. júla 2007 zrušené a následne bolo schválené nové protizákonné uznesenie

s totožným obsahom.

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o tejto veci odvodzujú sťažovatelia

z analogickej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Včasnosť podania sťažnosti odvodzujú zo skutočnosti, že 18. novembra 2008 bola

sťažovateľom definitívne odmietnutá možnosť vykonávať funkciu poslancov obecného

zastupiteľstva, a preto zákonná dvojmesačná lehota začala plynúť uvedeného dňa.

Sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 30

ods. 1 a 4 zo strany obce a starostu jednak na mimoriadnom zasadnutí obecného

zastupiteľstva 24. júla 2007, ale aj všetkými nasledujúcimi zasadnutiami obecného

zastupiteľstva, pri ktorých pôsobili namiesto sťažovateľov náhradníci P. B., Mgr. M. Č.,

R. S., D. Ž. a L. U., s tým, aby boli tieto zasadnutia vyhlásené za neplatné, starostovi

uložené umožniť sťažovateľom výkon funkcie poslancov, vyhlásiť nastúpenie náhradníkov

za neplatné, priznať sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie po 6 638,78 €

každému z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.

Sťažovatelia požadujú aj vydanie predbežného opatrenia, ktorým by ústavný súd

prikázal starostovi, obecnému zastupiteľstvu a náhradníkom zdržať sa akejkoľvek činnosti

vyplývajúcej z funkcie poslanca až do rozhodnutia vo veci samej.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť oneskorene podaná.

Z navrhovaného znenia nálezu (petitu) sťažnosti, ktoré je pre vymedzenie predmetu

konania rozhodujúce, vyplýva, že sťažovatelia požadujú vysloviť porušenie čl. 30 ods. 1 a 4

výslovne uznesením obecného zastupiteľstva z 24. júla 2007, ktorým boli namiesto

sťažovateľov za poslancov obecného zastupiteľstva povolaní ako náhradníci iné osoby.

Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 8. januára 2009, stalo sa tak

dávno po uplynutí zákonnej lehoty.

Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že sa sťažovatelia domáhajú

vyhlásenia neplatnosti nastúpenia náhradníkov za poslancov obecného zastupiteľstva aj na

základe uznesenia obecného zastupiteľstva z 18. novembra 2008, keďže sťažovatelia

nežiadajú zároveň vysloviť porušenie označených základných práv aj týmto uznesením.

Ústavný súd môže totiž rozhodnúť o zrušení rozhodnutia iba v nadväznosti na to, že vysloví

porušenie základného práva ( v spojení s a zákona

o ústavnom súde).

Nad rámec dosiaľ uvedeného považuje ústavný súd v danej veci za nevyhnutné

poukázať aj na niektoré ďalšie skutočnosti.

Zo skutkového stavu uvedeného v sťažnosti, ako aj z predložených listinných

dôkazov možno považovať za preukázané, že uznesenie obecného zastupiteľstva z 24. júla

2007 bolo na základe protestu prokurátora v rámci autoremedúry zrušené 18. novembra

2008, pričom bolo zároveň prijaté nové uznesenie prakticky totožného obsahu. Za takéhoto

stavu mala podaná sťažnosť smerovať proti postupu a rozhodnutiu obecného zastupiteľstva

na zasadnutí konanom 18. novembra 2008.

Aj keby sa odhliadlo od oneskoreného podania sťažnosti, bolo by potrebné dospieť

k záveru, že nie je daná právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o podanej sťažnosti.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade z dôvodov uvedených ďalej právomoc poskytnúť ochranu označeným základným

právam sťažovateľov vyplývajúcim z prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu.

Zodpovedá skutočnosti, že v obdobnej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

dospel ústavný súd k záveru, že je v jeho subsidiárnej právomoci posúdiť

ústavnosť postupu obce vo vzťahu k starostovi obce, resp. poslancom obecného

zastupiteľstva. Uznesenie o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo vydané 6. marca 2002.

V uvedenom čase znelo ustanovenie takto:

„Právomoc

§ 7

(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných

vzťahov (včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(2) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon.“

Vzhľadom na takýto rozsah právomocí všeobecných súdov v občianskom súdnom

konaní žaloby nespokojných poslancov obecného zastupiteľstva nepatrili v tom čase do

právomoci všeobecných súdov, lebo nešlo o konania definované v § 7 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, pričom v tom čase ani žiaden osobitný zákon neustanovoval právomoc

všeobecných súdov v zmysle v takýchto

prípadoch. Preto musel súdnu ochranu poskytnúť subsidiárne priamo ústavný súd.

Súčasné znenie (účinné od 15. októbra 2008) je

takéto:

„Právomoc

§ 7

(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne

veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a

hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány.

(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj

s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú

o nich iné orgány.

(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon.“

Za rozhodujúce treba považovať súčasné ustanovenie § 7 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku.

Obce celkom iste nemožno považovať za orgány verejnej správy, ale za orgány

verejnej moci, keďže vykonávajú kvázi zákonodarnú činnosť (vydávajú všeobecne záväzné

nariadenia). Práve preto posudzovanie zákonností rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

obce patrí do prieskumnej právomoci všeobecných súdov na základe ustanovenia § 7 ods. 2

. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, nebolo už

potrebné osobitne sa zaoberať návrhom sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009