Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 46/09
PDF · 126.81 KB
No categories available
II. ÚS 46/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 14 Ústavy Slovenskej republiky
v konaní vedenom Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 23 Co 269/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení
s čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 14 ústavy v konaní vedenom Krajským súdom v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) pod sp. zn. 23 Co 269/08. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 7.
januára 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal návrh na obnovu konania v súvislosti
s rozsudkami Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) a krajského súdu, ktoré
rozhodli ako mafiáni. Kým pôvodné konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn.
10 C 34/2005, konanie o obnove sa viedlo pod sp. zn. 16 C 33/2008. Uznesením okresného
súdu č. k. 16 C 33/2008-62 z 2. septembra 2008 nebolo sťažovateľovi priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov. Uznesením krajského súdu č. k. 23 Co 269/08-85 z 26. novembra
2008 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Sťažovateľ je toho názoru, že vzhľadom na
svoje príjmové a majetkové pomery spĺňal podmienky na požadované oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 23 Co 269/08
s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu z 26. novembra 2008 a uznesenie okresného súdu
z 2. septembra 2008 zrušené. Sťažovateľ zároveň žiada ústavný súd, aby mu priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Požaduje tiež primerané finančné zadosťučinenie
v sume 16 600 eur.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 23 Co 269/08-85 z 26. novembra 2008 vyplýva, že
ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 16 C 33/2008-62 z 2. septembra 2008
o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov sťažovateľovi. Okresný súd
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na skutočnosť, že majetkové pomery
sťažovateľa to neodôvodňujú. Zistil totiž, že sťažovateľ vlastní byty v B. a v Ž., pričom do 6.
júla 2004 vlastnil byt aj v obci V., ktorý predal za 1 992 000 Sk. Odpredal aj pozemky
v katastrálnom území obce V. 6. septembra 2007 za 200 000 Sk. Dostal odškodnenie vo
výške 10 000 eur na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
(ďalej len „Európsky súd“) z 8. novembra 2005, vo výške 4 800 eur na základe rozsudku
Európskeho súdu z 27. júna 2006, vo výške 70 000 Sk na základe nálezu ústavného súdu zo
6. decembra 2006 a vo výške 20 000 Sk na základe nálezu ústavného súdu z 23. augusta
2006. Tvrdenie o pôžičke od sestry sťažovateľ nijako nepreukázal. Podľa názoru krajského
súdu treba uznesenie okresného súdu považovať za vecne správne, lebo sa zakladá na
rozsiahlom dokazovaní, ktoré bolo správne vyhodnotené. Súčasné majetkové pomery
sťažovateľa sú také, že zaplatením súdneho poplatku v sume 3 000 Sk nebudú ohrozené jeho
základné životné potreby. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 5. januára 2009.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
Predovšetkým treba zásadne uviesť, že k zásahu do základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. do práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nedochádza nepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov, ale až
následným zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, lebo iba týmto
rozhodnutím dochádza k odmietnutiu poskytnúť súdnu ochranu. Z tohto pohľadu preto
ústavný súd nenachádza bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského súdu,
proti ktorému sťažnosť smeruje, a označenými právami podľa ústavy a dohovoru.
Nad rámec už uvedeného možno ešte konštatovať, že majetkové pomery sťažovateľa
zistené všeobecnými súdmi (správnosť ktorých sťažovateľ v podstate nespochybňuje)
naozaj vedú k záveru o akceptovateľnosti uznesenia krajského súdu. Nemožno teda toto
uznesenie považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2009