Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 62/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s., B., a spoločnosti T., s. r. o., B.,

zastúpených advokátom Mgr. M. H., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného

porušenia základných práv zaručených a Slovenskej

republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2008 vydaným v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., a. s., a spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra

2008 faxom doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s., B., a spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej

len „sťažovatelia“), v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

zaručeného (ďalej len „“), porušenie

základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného čl. 48

ods. 2 a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 26. júna 2008 vydaným v konaní

vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola ústavnému súdu v písomnej forme

doručená 22. septembra 2008. Na základe výzvy sťažovatelia doplnili svoju sťažnosť

podaním doručeným ústavného súdu 30. decembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia vystupujú v procesnej pozícii odporcov

v konaní Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn.

, ktorého predmetom je neplatnosť hromadnej akcie, neplatnosť zmluvy

o založení cenných papierov, neplatnosť realizácie záložného práva a nariadenie

predbežného opatrenia.

V predmetnom konaní okresný súd uznesením č. k. -388

z 12. februára 2008 rozhodol o pripustení ďalších účastníkov do konania, a to tak na strane

navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Zároveň tým istým uznesením okresný súd pripustil

zmenu návrhu tak, že ho rozšíril. Právny zástupca sťažovateľov prevzal uznesenie

okresného súdu na pošte 25. marca 2008. Následne právny zástupca sťažovateľov podal

9. apríla 2008 na poštovú prepravu odvolanie proti prvostupňovému uzneseniu okresného

súdu.

Krajský súd uznesením č. k. -423 z 26. júna 2008 rozhodol

o podanom odvolaní sťažovateľov tak, že ho odmietol s poukazom na ustanovenie § 218

ods. 1 písm. a) v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“). Krajský súd vychádzal zo skutkového zistenia, že odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov doručované

3. marca 2008 a opätovne 4. marca 2008, a „keďže doručovanie bolo bezúspešné, v tento

deň mu bola i zásielka doručená na pošte. Keďže si advokát zásielku do 3 dní od uloženia

nevyzdvihol, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia (7.3.2008), i keď sa

advokát o uložení nedozvedel ( ).“. Podľa názoru krajského súdu teda

posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 24. marec 2008 (22. marca 2008 bola

sobota). Odvolanie podané 9. apríla 2008 bolo preto podané oneskorene.

Sťažovatelia sú toho názoru, že krajský súd na zistený skutkový stav neaplikoval

správne ustanovenie právneho predpisu, pretože ustanovenie v znení

účinnom v rozhodnej dobe pri náhradnom doručovaní advokátovi ako fyzickej osobe

oprávnenej na podnikanie nemožno použiť. V takom prípade je podľa sťažovateľov

potrebné aplikovať ustanovenie . Sťažovatelia tak tvrdia, že odvolanie

podané na poštovú prepravu 9. apríla 2008 bolo podané včas.

Podľa sťažovateľov krajský súd im napadnutým uznesením, ktorým odmietol

odvolanie ako oneskorené, odňal možnosť konať pred súdom „a porušil tak základné právo

sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu“.

Navyše sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti uviedli, že aj v prípade aplikácie § 47

ods. 2 je potrebné vyžadovať kumulatívne splnenie tam uvedených podmienok,

z ktorých v posudzovanom prípade nebola splnená najmenej jedna z nich, „pretože poštový

doručovateľ právneho zástupcu sťažovateľov ako odporcov v 1. a 2. rade nijakým spôsobom

neupovedomil o tom, kedy a či vôbec príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa

a hodiny), a oznámením zanechaným v počtovej schránke ho upovedomil len o uložení

písomnosti na pošte“.

Napokon sťažovatelia namietli i zmätočnosť napadnutého uznesenia krajského súdu,

v ktorom podľa ich názoru krajský súd „dospel k záveru o existencii dvoch rozdielnych

dňoch, resp. momentoch, v ktorých malo byť právnemu zástupcovi odporcov v 1. a 2. rade

doručené Uznesenie Okresného súdu Bratislava II ...“, keď uviedol, že „bolo napadnuté

uznesenie doručované dňa 3.3.2008, opätovne 4.3.2008 a keďže doručovanie bolo

bezúspešné, v tento deň mu bola zásielka doručená na pošte. Keďže si advokát zásielku do 3

dní od uloženia nevyzdvihol, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia

(7.3.2008) ...“.

V závere svojej sťažnosti, sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. kon. -423 zo dňa

26.06.2008 boli porušené základné práva spoločnosti P. a. s. so sídlom B., spoločnosti T.

s.r.o. so sídlom B., na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu podľa ustanovení

a a tiež podľa ustanovenia

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. kon. -423 zo dňa

26.06.2008 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť spoločnosti P. a. s. so sídlom B.,

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,00 Sk do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť spoločnosti T. s.r.o. so sídlom B.,

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,00 Sk do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti P. a. s. so sídlom

B., a spoločnosti T. s.r.o. so sídlom B., trovy konania vo výške, v akej budú vyčíslené

v písomnom vyhotovení nálezu, k rukám ich právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia odôvodnili svoju sťažnosť tvrdením o nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia, ktorá „zaťažuje tak napadnuté uznesenie vadou spočívajúcou v porušení

všeobecných procesných princípov (ustanovení v spojení s ),

ktorá je podraditeľná pod vadu konania v zmysle “. Ďalej tvrdia,

že krajský súd ako súd odvolací im odňal „ako odvolateľom v 1. a 2. rade možnosť konať

pred súdom v zmysle ustanovenia v spojení s ustanoveniami

a a nasl. “, keď za daných skutkových okolností odmietol ich odvolanie

ako oneskorené.

Ustanovenie systematicky zaradené vo štvrtej časti tretej hlavy

upravujúcej dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

uvádza dovolacie dôvody, ktorých existenciu ak dovolací súd z okolností posudzovaného

prípadu zistí, musí dovolanie považovať za prípustné a meritórne o ňom rozhodnúť. Podľa

uvádzacej vety je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (teda aj proti uzneseniu), ak sa v postupe alebo rozhodnutí odvolacieho súdu vyskytla

niektorá z tam uvedených vád. Žiadne ustanovenie pritom

nevylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo

odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu odmietnuté ako oneskorene podané.

Sťažovatelia svoju sťažnosť doručenú ústavnému súdu odôvodnili tvrdeným odňatím

možnosti konať pred súdom, ktorého sa mal dopustiť krajský súd uznesením o odmietnutí

ich odvolania pre oneskorenosť. Ide teda o tvrdenú vadu podľa ,

čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra všeobecných súdov [napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

]. Preskúmanie rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu tejto vady je

zákonom primárne vyhradené najvyššiemu súdu ako dovolaciemu súdu.

Vzhľadom na už citovaný dospel ústavný súd k záveru,

že v okolnostiach prípadu sťažovateľom poskytuje ochranu nimi označeným základným

právam iný súd, a to najvyšší súd ako dovolací súd. Dovolanie z dôvodu uvedeného v § 237

písm. f) totiž ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia

základného práva podľa aj podľa (právo účastníka vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom) a v konečnom dôsledku aj práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (, ). Táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv. Z tohto

dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa

pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009