Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 98/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Š. Z., M., zastúpeného advokátom JUDr. P. E., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod

sp. zn. MA a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2009 doručená sťažnosť Š. Z., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. MA a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. MA sa Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „navrhovateľka“) návrhom domáhala zaplatenia

sumy 35 558 Sk s príslušenstvom proti sťažovateľovi. O tomto návrhu okresný súd

rozhodol rozsudkom z 22. júna 2006, ktorým uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľke sumu 16 653,10 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 9 576,70

Sk do zaplatenia a so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 5 923,80 Sk od 30. novembra

2000 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 1 775 Sk ako náhradu súdneho

poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 4 820 Sk. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh

zamietol.

Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom z 11. novembra 2008

zmenil rozsudok okresného súdu tak, že sťažovateľa zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu

7 076,40 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 30. novembra 2000 do zaplatenia.

Vo zvyšku napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky

zamietol.

Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd, ako aj krajský súd konali v danej veci so

zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím došlo k porušeniu ním označených práv.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Dňa 01. 08. 2001 bol na Okresný súd Malacky doručený návrh na vydanie

platobného rozkazu z titulu neuhradeného nájomného vo výške 35.558,- Sk s

príslušenstvom. Dňa 05. 10. 2001 vydal okresný súd platobný rozkaz sp. zn. 12 ,

ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Keďže v zákonom ustanovenej lehote

som podal odpor, konalo sa dňa 15. 07. 2003 v tejto veci (sp. zn. MA-5C 20/2002)

pojednávanie. V jeho závere bolo vyhlásené uznesenie, ktorým sa pojednávanie odročilo na

neurčito, a ja som bol zaviazaný doložiť súdu niekoľko navrhnutých dokladov...

Ďalšie pojednávanie sa konalo až 22. 06. 2006, teda takmer o tri roky neskôr, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok,... Od 15. 07. 2003 do 22. 06. 2006, keď bol vynesený

prvostupňový rozsudok sa v predmetnej veci nevykonali žiadne meritórne úkony.

Dňa 05. 09. 2006 som podal proti tomuto rozsudku odvolanie... Dňa 28. 11. 2006 sa

môj právny zástupca telefonicky informoval na pracovisku Okresného súdu v Malackách

o tom, či sa tam súdny spis ešte nachádza. Pracovníčkou spisovej kancelárie bolo

potvrdené, že súdny spis je stále súde prvého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, že ani do

10. 01. 2007 (t. j. po piatich mesiacoch) sa súdny spis nenachádzal na odvolacom súde,

opätovne sme sa telefonicky informovali na pracovisku v Malackách na dôvod, prečo súdny

spis ešte nebol postúpený na Krajský súd. Na túto otázku bolo odpovedané vtom zmysle, že

súdny spis sa nachádza u sudcu, ktorý musí vydať opravné uznesenie o trovách konania.

Na základe toho som dňa 16. 01. 2007 cestou právneho zástupcu adresoval

predsedníčke Okresného súdu Bratislava IV. JUDr. M. Č. Žiadosť o odstránenie prieťahov

konania. Listom zo dňa 20. 04. 2007 (!) mi bolo oznámené, že „vo veci bol vykonaný

pohovor so sudcom, dňa 20. 04. 2007 (!) bolo k rozsudku zo dňa 22. 06. 2006 vydané

opravné uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom, a že po jeho právoplatnosti bude spis

odoslaný na Krajský súd“. Uvedené opravné uznesenie sa týkalo výlučne vyčíslenia trov

právneho zastúpenia navrhovateľa.

Dňa 03. 03. 2008 som cestou právneho zástupcu žiadal Krajský súd v Bratislave

o odstránenie prieťahov v konaní a o vytýčenie pojednávania. Dňa 29. 02. 2008 som sa totiž

telefonicky informoval prostredníctvom info centra Krajského súdu v predmetnej veci. Zistil

som, že moje odvolanie zo dňa 05. 09. 2006 bolo na príslušný súd doručené dňa

29. 06. 2007, pričom Krajský súd odvtedy (doba ďalších 9 mesiacov) vo veci nevykonal

žiaden úkon.

Predvolanie na pojednávanie na Krajskom súde nám bolo doručené 21. 04. 2008,

a dátum pojednávania bol stanovený na 11. 11. 2008!...

Konečné rozhodnutie bolo vo veci vydané až po viac ako 8 rokoch, v dôsledku čoho

som povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške, ktorá niekoľkokrát prevyšujú samotnú

istinu.

Domnievam sa, že vzhľadom na nie príliš veľkú náročnosť sporu, bola doba

rozhodnutia neprimeraná. Za obdobie takmer ôsmich rokov došlo v tomto konaní

niekoľkokrát k zbytočným prieťahom.

V prvom rade to boli takmer tri roky medzi prvým (15. 07. 2003) a druhým

pojednávaním (22. 06. 2006), 5 mesiacov na vydanie opravného uznesenia, ktoré sa týkalo

výlučne trov právneho zastúpenia navrhovateľa, 9 mesiacov od podania odvolania do

postúpenia veci na Krajský súd v Bratislave, 17 mesiacov od doručenia spisu Krajskému

súdu do vytýčenia pojednávania!

Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že zbytočnými

prieťahmi v konaní došlo k porušeniu sťažovateľových ústavných práv a to najmä právo na

to, aby sa jeho vec verejne a bez zbytočných prieťahov prejednala. Tým došlo vinou súdov

k zbytočnému a najmä neprimeranému zvýšeniu mojich nákladov, spojených s narastajúcimi

úrokmi z omeškania.»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„základné právo sťažovateľa Š. Z. ... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj iných medzinárodných

zmlúv o ľudských právach, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou, a ktoré sú

súčasťou jej právneho poriadku podľa c SR, postupom súdov vo veci spis. zn.

MA - a bolo porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 500,- Eur.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (, , ,

) poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa a právu podľa dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označených práv došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. MA

okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 22. júna 2006. Odvolacie konanie vedené

krajským súdom pod sp. zn. bolo skončené rozsudkom z 11. novembra 2008.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť v spojení

s rozsudkom krajského súdu 15. decembra 2008. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému

súdu doručená 5. februára 2009, t. j. viac ako mesiac a pol po právoplatnom skončení

konania pred všeobecnými súdmi.

Sťažnosť na postup všeobecných súdov v označených konaniach bola teda

ústavnému súdu doručená potom, ako bola vec právoplatne skončená. V čase podania

sťažnosti už okresný súd ani krajský súd nemohli ovplyvniť priebeh konania, a teda ani

porušiť označené práva sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej všeobecné

súdy vykonali všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej

neistoty sťažovateľa v konaní pred súdmi oboch stupňov. Ďalšie úkony alebo postupy už

všeobecné súdy v tomto štádiu nemohli vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať

so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha všeobecných súdov pri

odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutí vo veci samej pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Z uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (ale aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej

predbežnom prerokovaní podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa tou časťou sťažnosti, ktorou sa

sťažovateľa domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009