Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 98/09
PDF · 170.02 KB
No categories available
II. ÚS 98/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 98/09-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Š. Z., M., zastúpeného advokátom JUDr. P. E., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod
sp. zn. MA 5 C 20/2002 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 Co 321/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára
2009 doručená sťažnosť Š. Z., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. MA 5 C 20/2002 a postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 321/2007.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. MA 5 C 20/2002 sa Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „navrhovateľka“) návrhom domáhala zaplatenia
sumy 35 558 Sk s príslušenstvom proti sťažovateľovi. O tomto návrhu okresný súd
rozhodol rozsudkom z 22. júna 2006, ktorým uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 16 653,10 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 9 576,70
Sk do zaplatenia a so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 5 923,80 Sk od 30. novembra
2000 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 1 775 Sk ako náhradu súdneho
poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 4 820 Sk. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh
zamietol.
Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom z 11. novembra 2008
zmenil rozsudok okresného súdu tak, že sťažovateľa zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu
7 076,40 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 30. novembra 2000 do zaplatenia.
Vo zvyšku napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky
zamietol.
Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd, ako aj krajský súd konali v danej veci so
zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím došlo k porušeniu ním označených práv.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
«Dňa 01. 08. 2001 bol na Okresný súd Malacky doručený návrh na vydanie
platobného rozkazu z titulu neuhradeného nájomného vo výške 35.558,- Sk s
príslušenstvom. Dňa 05. 10. 2001 vydal okresný súd platobný rozkaz sp. zn. 12 Ro/938/01,
ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Keďže v zákonom ustanovenej lehote
som podal odpor, konalo sa dňa 15. 07. 2003 v tejto veci (sp. zn. MA-5C 20/2002)
pojednávanie. V jeho závere bolo vyhlásené uznesenie, ktorým sa pojednávanie odročilo na
neurčito, a ja som bol zaviazaný doložiť súdu niekoľko navrhnutých dokladov...
Ďalšie pojednávanie sa konalo až 22. 06. 2006, teda takmer o tri roky neskôr, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok,... Od 15. 07. 2003 do 22. 06. 2006, keď bol vynesený
prvostupňový rozsudok sa v predmetnej veci nevykonali žiadne meritórne úkony.
Dňa 05. 09. 2006 som podal proti tomuto rozsudku odvolanie... Dňa 28. 11. 2006 sa
môj právny zástupca telefonicky informoval na pracovisku Okresného súdu v Malackách
o tom, či sa tam súdny spis ešte nachádza. Pracovníčkou spisovej kancelárie bolo
potvrdené, že súdny spis je stále súde prvého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, že ani do
10. 01. 2007 (t. j. po piatich mesiacoch) sa súdny spis nenachádzal na odvolacom súde,
opätovne sme sa telefonicky informovali na pracovisku v Malackách na dôvod, prečo súdny
spis ešte nebol postúpený na Krajský súd. Na túto otázku bolo odpovedané vtom zmysle, že
súdny spis sa nachádza u sudcu, ktorý musí vydať opravné uznesenie o trovách konania.
Na základe toho som dňa 16. 01. 2007 cestou právneho zástupcu adresoval
predsedníčke Okresného súdu Bratislava IV. JUDr. M. Č. Žiadosť o odstránenie prieťahov
konania. Listom zo dňa 20. 04. 2007 (!) mi bolo oznámené, že „vo veci bol vykonaný
pohovor so sudcom, dňa 20. 04. 2007 (!) bolo k rozsudku zo dňa 22. 06. 2006 vydané
opravné uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom, a že po jeho právoplatnosti bude spis
odoslaný na Krajský súd“. Uvedené opravné uznesenie sa týkalo výlučne vyčíslenia trov
právneho zastúpenia navrhovateľa.
Dňa 03. 03. 2008 som cestou právneho zástupcu žiadal Krajský súd v Bratislave
o odstránenie prieťahov v konaní a o vytýčenie pojednávania. Dňa 29. 02. 2008 som sa totiž
telefonicky informoval prostredníctvom info centra Krajského súdu v predmetnej veci. Zistil
som, že moje odvolanie zo dňa 05. 09. 2006 bolo na príslušný súd doručené dňa
29. 06. 2007, pričom Krajský súd odvtedy (doba ďalších 9 mesiacov) vo veci nevykonal
žiaden úkon.
Predvolanie na pojednávanie na Krajskom súde nám bolo doručené 21. 04. 2008,
a dátum pojednávania bol stanovený na 11. 11. 2008!...
Konečné rozhodnutie bolo vo veci vydané až po viac ako 8 rokoch, v dôsledku čoho
som povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške, ktorá niekoľkokrát prevyšujú samotnú
istinu.
Domnievam sa, že vzhľadom na nie príliš veľkú náročnosť sporu, bola doba
rozhodnutia neprimeraná. Za obdobie takmer ôsmich rokov došlo v tomto konaní
niekoľkokrát k zbytočným prieťahom.
V prvom rade to boli takmer tri roky medzi prvým (15. 07. 2003) a druhým
pojednávaním (22. 06. 2006), 5 mesiacov na vydanie opravného uznesenia, ktoré sa týkalo
výlučne trov právneho zastúpenia navrhovateľa, 9 mesiacov od podania odvolania do
postúpenia veci na Krajský súd v Bratislave, 17 mesiacov od doručenia spisu Krajskému
súdu do vytýčenia pojednávania!
Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že zbytočnými
prieťahmi v konaní došlo k porušeniu sťažovateľových ústavných práv a to najmä právo na
to, aby sa jeho vec verejne a bez zbytočných prieťahov prejednala. Tým došlo vinou súdov
k zbytočnému a najmä neprimeranému zvýšeniu mojich nákladov, spojených s narastajúcimi
úrokmi z omeškania.»
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„základné právo sťažovateľa Š. Z. ... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj iných medzinárodných
zmlúv o ľudských právach, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou, a ktoré sú
súčasťou jej právneho poriadku podľa čl. 154c Ústavy SR, postupom súdov vo veci spis. zn.
MA - 5 C 20/2002 a 5 Co/321/2007 bolo porušené.
Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 500,- Eur.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo
stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06) poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označených práv došlo
alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. MA 5 C 20/2002
okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 22. júna 2006. Odvolacie konanie vedené
krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 321/2007 bolo skončené rozsudkom z 11. novembra 2008.
Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť v spojení
s rozsudkom krajského súdu 15. decembra 2008. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému
súdu doručená 5. februára 2009, t. j. viac ako mesiac a pol po právoplatnom skončení
konania pred všeobecnými súdmi.
Sťažnosť na postup všeobecných súdov v označených konaniach bola teda
ústavnému súdu doručená potom, ako bola vec právoplatne skončená. V čase podania
sťažnosti už okresný súd ani krajský súd nemohli ovplyvniť priebeh konania, a teda ani
porušiť označené práva sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej všeobecné
súdy vykonali všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej
neistoty sťažovateľa v konaní pred súdmi oboch stupňov. Ďalšie úkony alebo postupy už
všeobecné súdy v tomto štádiu nemohli vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať
so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha všeobecných súdov pri
odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutí vo veci samej pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Z uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (ale aj práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť
sťažovateľa je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody
sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa tou časťou sťažnosti, ktorou sa
sťažovateľa domáhal jeho priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2009