Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/72/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: HUTIRA Slovakia s.r.o., Ul. 29. augusta 92, 972 51 Handlová, IČO: 36 297 569, právne zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, 2/ Obvodný banský úrad v Prievidzi, so sídlom 9. mája 2, 975 90 Banská Bystrica, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, 4/ Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2022/011636-002 zo dňa 18.05.2022, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN- OVBP2-2022/011636-002 zo dňa 18. 05.2022 z r u š u j e a vec vracia žalovanému Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 03.08.2016 žalobca podal na Mesto Handlová ako príslušný stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby prevádzky – „Termochemické spracovanie pneumatík“ v katastrálnom území A.. Výstavba prevádzky sa mala uskutočniť v už existujúcich stavbách a na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v lokalite „Východná šachta“ na Žiarskej ulici v Handlovej, v susedstve pozemkov a niektorých banských stavieb spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza – ďalšieho účastníka konania 1/ a v chránenom ložiskovom území (ochrannom pásme) bane Handlová.

2. Vo veci podávali dotknuté orgány svoje záväzné stanoviská, pričom hlavnou spornou otázkou sa stala ochrana ovzdušia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a nadväzujúce dotknuté orgány na úseku ochrany životného prostredia, ochrany verejného zdravia, neidentifikovali

riziko znečistenia ovzdušia na povrchu ani v podzemí, kým Obvodný banský úrad, Hlavný banský úrad a Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. (ďalej len „HBP, a.s.“) uviedli, že hodnotená prevádzka môže svojou činnosťou pri nevhodnom smere vetra negatívne ovplyvňovať kvalitu vťažného banského ovzdušia vo vetracej oblasti východnej šachty.

3. Dňa 03.10.2016 prvostupňový orgán konanie prerušil rozhodnutím č. SÚ -3 a v zmysle § 35 ods. 2 stavebného zákona vyzval navrhovateľa na doplnenie podania potrebnými údajmi alebo podkladmi v lehote do 180 dní odo dňa doručenia a súčasne ho poučil, že inak konanie zastaví.

4. Na základe nesúhlasného stanoviska HBP, a.s. navrhovateľ upravil návrh svojej žiadosti – alternatívne umiestnil výrobu do haly v areáli spoločnosti a prepracoval pôvodný projekt s umiestnením technológie aj všetkých potenciálne horľavých látok v požadovanej predpísanej vzdialenosti.

5. V ďalšom konaní sa opätovne k veci vyjadrovali jednotlivé dotknuté orgány a podávali opakované záväzné stanoviská, tiež boli dopytované aj ďalšie orgány v snahe o odstránenie rozporu záväzných stanovísk týkajúcich sa otázky ochrany ovzdušia. Žiadosť prvostupňového orgánu adresovanú Hlavnému banskému úradu Banská Štiavnica o zosúladenie záväzných stanovísk, tento postúpil Obvodnému banskému úradu v Prievidzi, ktorý potvrdil svoje predchádzajúce záväzné stanovisko zo dňa 13.11.2017. Prvostupňový orgán tiež požiadal Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekciu geológie a prírodných zdrojov, o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia geológie a prírodných zdrojov, potvrdilo súhlasné záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, č. 2234/2016-1.7/vt zo dňa 24.08.2016. Žalobca podal námietku nedostatku kompetencie a vyjadrenie k posudzovaniu záverečných stanovísk, na ktorú reagoval Hlavný banský úrad Banská Štiavnica, ktorý potvrdil nesúhlasné stanovisko č. 1077-2518/2017 zo dňa 13.11.2017 vydané Obvodným banským úradom v Prievidzi. Následne Ministerstvo životného prostredia, B. C., podpredseda vlády a minister životného prostredia, vydal dňa 06.02.2019 stanovisko č. 6284/2019, ktorým potvrdilo súhlasné záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, č. 2234/2016-1.7/vt zo dňa 24.08.2016. Ani ďalšími rokovaniami sa nepodarilo odstrániť rozpor v jednotlivých záväzných stanoviskách, preto prvostupňový orgán požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, podľa § 136 ods. 2 stavebného zákona o rozhodnutie o rozpore vzniknutom medzi záväzným stanoviskom Obvodného banského úradu v Prievidzi a záväzným stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, no Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, odpovedalo listom č. 24982/2019/SV/67616 zo dňa 21.08.2019, že po preskúmaní obsahu podania a predloženého spisového materiálu zistilo, že v predmetnej veci nie sú naplnené predpoklady pre aplikáciu § 136 stavebného zákona, vecou sa teda ďalej nezaoberalo, rozpor neodstránilo a v liste okrajovo poukázalo na to, že stavebný úrad nemôže vydať rozhodnutie o umiestnení stavby bez súhlasného stanoviska obvodného banského úradu, k čomu ho priamo zaväzuje ust. § 19 banského zákona. Prvostupňový orgán Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, dopytoval aj opakovane potom ako žalobca predložil v konaní ďalšie podklady, no Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, zotrvalo na svojej pôvodnej odpovedi zo dňa 21.08.2019. V roku 2020 ešte prebiehali ďalšie snahy o odstránenie rozporu medzi záväznými stanoviskami, avšak neúspešne.

6. Následne stavebný úrad Mesto Handlová svojím rozhodnutím č. SÚ -6/2021/189-1 zo dňa 01.06.2021, v znení opravného rozhodnutia (opravy chyby v písaní) č. SÚ -7/2021/189-2 zo dňa 25.11.2021, podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „") konanie o návrhu žalobcu zastavil (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Ako dôvod uviedol, že nakoľko posledné stanoviská v roku 2020 od spoločnosti HBP, a.s. ako aj stanovisko Obvodného banského úradu Banská Bystrica, boli naďalej nesúhlasné a navrhovateľ nepredložil žiadne nové rozhodujúce podklady alebo skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre pokračovanie územného konania, stavebný úrad územné konanie zastavil. Dôvodom je okrem iného aj skutočnosť, že vyjadrenia, stanoviská a rozhodnutia dotknutých orgánov a správcov sietí technického vybavenia územia k pôvodnej projektovej dokumentácii v roku 2016 stratili platnosť, je potrebné zabezpečiť aktuálne posúdenie projektovej dokumentácie, ktorá bola taktiež upravená, vzhľadom na nesúhlasné stanovisko HBP, a.s.. Stavebný úrad uviedol aj to, že

zvážil skutočnosť uvedenú v stanovisku spoločnosti HBP, a.s., že z hľadiska vetrania banskej prevádzky je možné umiestniť navrhované stavby na dotknutých pozemkoch až po likvidácii banského diela po ukončení banskej činnosti.

7. Žalobca podal vo veci odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj len „odvolací orgán“), rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2022/011636-002 zo dňa 18.05.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že Mesto Handlová, ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „") vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ods.(4) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov návrh navrhovateľa: HUTIRA Slovakia, s.r.o., adresa: 972 51 Handlová, ul. 29. augusta 92, na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Termochemické spracovanie pneumatík" zamieta. Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán opísal priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom a skonštatoval, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaceho spisového materiálu v celom rozsahu, posúdení podaného odvolania a na základe výsledku vlastného zisťovania a hodnotenia dôkazov v konaní o odvolaní, súčasťou ktorých bolo porovnanie s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, zistil dôvody na zmenu vo výroku prvostupňového rozhodnutia, spočívajúcu v použití ustanovenia, v zmysle ktorého prvostupňový orgán nevyhovel návrhu na rozhodnutie o umiestnení stavby.

9. Odvolací orgán uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu, že navrhovanú stavbu nie je možné umiestniť bez súhlasného záväzného stanoviska obvodného banského úradu, je však toho názoru, že prvostupňový orgán použil nesprávne ustanovenie, v zmysle ktorého konanie zastavil. Úsudok prvostupňového orgánu smerujúci k zastaveniu konania z dôvodu, že žalobca ako navrhovateľ predložil nesúhlasné záväzné stanovisko obvodného banského úradu a následne nepredložil žiadne nové rozhodujúce podklady, je podľa odvolacieho orgánu sporný, pretože navrhovateľ predložil všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov. Predloženie nesúhlasného stanoviska vyhodnotil preto odvolací orgán ako skutočnosť, že na základe nesúhlasného záväzného stanoviska obvodného banského úradu predložená projektová dokumentácia nie je v súlade s predpismi uvedenými v .

10. Na základe uvedeného odvolací orgán uviedol, že vo výroku rozhodnutia nahradil nesprávne ustanovenie a časť výroku o zastavení konania časťou výroku o zamietnutí návrhu podľa a uzavrel, že touto zmenou sa rozhodnutie o podstate veci, že navrhovanú stavbu nie je možné umiestniť bez súhlasného stanoviska obvodného banského úradu, nemení.

Správna žaloba, žalobné body

11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a v zmysle aj podkladových rozhodnutí, za ktoré označil: Rozhodnutie Mesta Handlová o prerušení konania č. SÚ -3 zo dňa 03.10.2016, nesúhlasné Záväzné stanovisko Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 1077-2518/2017 zo dňa 13.11.2017 a Odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, č. 24982/2019/SV/67616 zo dňa 21.08.2019.

12. V rámci žalobných bodov žalobca namietal závažné porušenie ustanovení o vedení konania. K tomuto žalobnému bodu uviedol, že Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj len „žalovaný“) závažným spôsobom zasiahol do jeho práv tým, že procesné prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu v odvolacom konaní zmenil na meritórne rozhodnutie, čím porušil ustanovenia o vecnej a miestnej príslušnosti správneho orgánu na vydanie prvostupňového meritórneho rozhodnutia, ako aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa procesného postupu a vedenia konania, ako aj ustanovenia o právach žalobcu v tomto konaní. Podľa žalobcu žalovaný nemohol rozhodnúť meritórne, ak preskúmaval prvostupňové procesné rozhodnutie, svojím postupom odňal žalobcovi právo konať pred

vecne a miestne príslušným prvostupňovým orgánom. Navyše mu tým odňal aj možnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie odvolaním. Proti meritórnemu posúdeniu veci v odvolacom konaní sa už žalobca nemohol brániť opravným prostriedkom, na podanie ktorého by mal za štandardných podmienok právo (ak by bolo vydané prvostupňovým správnym orgánom) a došlo tým k porušeniu dvojinštančnosti konania. Podľa žalobcu už samotná skutočnosť, že žalovaný procesné prvostupňové rozhodnutie zmenil na meritórne, je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, vykazuje znaky ničotnosti a žalobcovi tým bolo odňaté právo na prístup k vecne príslušnému orgánu a odňatiu možnosti podať odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu. Podľa žalobcu nie je možné, aby sa meritórne prvýkrát rozhodlo na odvolacom orgáne, zvlášť ak mu predchádzalo vydanie procesného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán by mohol v prvom stupni rozhodovať meritórne iba vtedy, ak by nastala niektorá zo špeciálnych situácií uvedených v , , až 123 alebo v , avšak v prejednávanej veci nešlo o žiadny z týchto prípadov a preto nie je možné, aby si odvolací orgán prevzal právomoc rozhodovať v merite veci bez toho, aby najskôr o merite veci rozhodol prvostupňový stavebný úrad. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu determinovalo rámec odvolacieho prieskumu žalovaného. O procesnom rozhodnutí nemohlo byť po podanom odvolaní smerovanom k procesným otázkam, rozhodnuté meritórne. Žalovaný tak podľa žalobcu postupoval mimo rámec svojej právomoci a príslušnosti. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -51 zo dňa 17.01.2014, potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorých aj citoval, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a odbornú literatúru.

13. Navyše podľa žalobcu žalovaný porušil aj ustanovenia o jeho procesných právach v konaní, keď pred vydaním meritórneho napadnutého rozhodnutia nezaslal žalobcovi vyjadrenie účastníka konania Združenie domových samospráv k podanému odvolaniu, o tomto sa žalobca dozvedel prvýkrát až z napadnutého rozhodnutia (a ku dňu podania žaloby nemal vedomosť o jeho obsahu a nevedel sa k nemu vyjadriť) a tiež tým, že žalovaný neaplikoval postup podľa § 33 správneho poriadku a žalobca nebol pred vydaním napadnutého rozhodnutia upovedomený o podkladoch pred vydaním rozhodnutia. Pokiaľ by žalovaný mohol rozhodovať v merite veci o procesnom prvostupňovom rozhodnutí, čo podľa žalobcu nemohol, bol by povinný vo vzťahu k žalobcovi aplikovať § 33 správneho poriadku a upovedomiť ho, ktoré podklady považuje za relevantné pre rozhodnutie, vyzvať ho k vyjadreniu sa k podkladom, k ich doplneniu s tým, že bude mať možnosť sa oboznámiť aj s administratívnym spisom. K uvedenému postupu však nedošlo. Žalobca nebol oboznámený s obsahom spisu, ani o tom, aké podklady sa v ňom nachádzajú.

14. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie podstatných otázok konania a síce existencie rozporu záväzných stanovísk, spôsobu ako tento rozpor odstrániť, čo sa prejavilo v nesprávnom právnom názore žalovaného na ďalší postup v konaní, že ak bolo dané negatívne záväzné stanovisko jedného z dotknutých orgánov, nemožno vydať územné rozhodnutie (a to aj bez ďalšieho posudzovania iných okolností či stanovísk). Poukazoval na to, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že stavebný úrad nesprávne vyhodnotil skutočnosť týkajúcu sa nesúhlasného záväzného stanoviska Obvodného banského úradu v Prievidzi. Podľa žalovaného predloženie nesúhlasného záväzného stanoviska Obvodného banského úradu v Prievidzi je automaticky dôvodom na zamietnutie návrhu podľa a nie dôvodom na zastavenie konania podľa . Túto právnu úvahu žalovaného žalobca označil za nezákonnú, nakoľko táto predstavuje vecné posúdenie návrhu žalobcu a projektovej dokumentácie prevádzky so zisteným skutkovým stavom a na vydanie meritórneho záveru k možnosti/nemožnosti umiestnení prevádzky bol vecne a miestne príslušný v prvom stupni stavebný úrad. Aj keby žalovaný mohol namiesto stavebného úradu vydať meritórne rozhodnutie, čo podľa žalobcu ale možné nie je, žalovaný napriek tomu nemohol vo veci rozhodnúť, keďže existoval rozpor dvoch záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktorý nebol vyriešený postupom podľa a nevyriešenie tohto rozporu predstavuje procesnú prekážku konania. Bez jeho vyriešenia nemožno konanie zastaviť ani zamietnuť návrh. Výklad aplikovaný žalovaným o tom, že na zamietnutie návrhu postačuje jedno nesúhlasné stanovisko považuje žalobca za nesprávny, namietal, že nesúhlasnému stanovisku odporuje iné súhlasné stanovisko a bez vyriešenia tohto rozporu nemožno uprednostniť ktorékoľvek z nich.

15. Práve skutočnosť, že žalovaný aplikoval a pristúpil vôbec k meritórnemu právnemu hodnoteniu návrhu, projektovej dokumentácie a podkladov žalobcu s územným plánom a podkladmi zo spisu považuje žalobca za základný nedostatok právneho postupu žalovaného, pretože

podľa žalobcu žalovaný mal len preskúmať, či boli procesné dôvody na zastavenie konania zákonné alebo nie, v prípade, že nie, mal rozhodnutie zrušiť, ale nemal vec riešiť meritórne, žalovaný nebol oprávnený vecne a právne hodnotiť návrh žalobcu podľa , pokiaľ tak neurobil predtým prvostupňový správny orgán. Navyše, žalobca namietol, že je vylúčený záver žalovaného o tom, že negatívne stanovisko Obvodného banského úradu v Prievidzi znamená, že projektová dokumentácia žalobcu je v rozpore s právnymi predpismi, pretože v tej istej otázke (ochrany ovzdušia) zo záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vyplynulo, že projektová dokumentácia žalobcu je plne v súlade so všeobecne záväznými predpismi.

16. V ďalšom texte žaloby žalobca uvádzal, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že napadnutým rozhodnutím rozhodol procesným spôsobom v súlade s prvostupňovým rozhodnutím, keď uvádzal, že nahradil nesprávne ustanovenie vo výroku o zastavení konania. Avšak žalovaný vykonal vlastné právne zisťovanie, hodnotenie dôkazov, ktoré subsumoval pod skutkový stav a v merite veci zamietol návrh žalobcu preto, že projektová dokumentácia nie je v súlade s predpismi uvedenými v , teda ide o zjavné meritórne rozhodnutie, ktoré nemožno považovať za opravu procesného prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal so súhlasným záväzným stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Žalobca argumentoval, že ak žalovaný hodnotil návrh bez odstránenia rozporu medzi záväznými stanoviskami, postupoval aj v rozpore s a správneho poriadku v spojení s , pretože vychádzal z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vyriešenie rozporu medzi jednotlivými stanoviskami bolo podľa žalobcu nevyhnutné na uzatvorenie skutkového stavu a posúdenie, ktoré záväzné stanovisko sa má zohľadniť, ktoré nie a prečo a keďže žalovaný takto nepostupoval, vychádzal z neúplného skutkového stavu, ktorý si ale nebol oprávnený sám dotvoriť.

17. V odôvodnení žaloby žalobca namietal aj to, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal so vznesenými odvolacími námietkami žalobcu a ani s jedným z jeho piatich dôvodov odvolania, ktoré v žalobe bližšie špecifikoval a ani neuviedol, prečo sa argumentmi žalobcu uvádzanými v odvolaní nezaoberal. Odvolanie žalobcu sa tak stalo bezpredmetným a iba formálnym uplatnením práva a napadnuté rozhodnutie je tak absolútne nepreskúmateľné, nepresvedčivé a nedôveryhodné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný podľa žalobcu nevysporiadal s jeho argumentáciou a odvolacími dôvodmi, ani dostatočne neodôvodnil svoju právnu úvahu, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, prečo žalovaný pristúpil k zmene procesného rozhodnutia na meritórne, z akých ustanovení zákona vychádzal a ako ich vykladal či aplikoval, z akého dôvodu nerešpektoval , ako vyriešil rozpor záväzných stanovísk v kontexte tohto ustanovenia a , nevysporiadal sa so súhlasnými záväznými stanoviskami ani s ostatnými dôkazmi v konaní a prakticky jediným relevantným dôkazom pre žalovaného bolo nesúhlasné záväzné stanovisko Obvodného banského úradu v Prievidzi.

18. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie, tomuto žalobca vyčítal najmä to, že neexistoval zákonný dôvod na zastavenie konania, ani jeden z piatich dôvodov uvádzaných v prvostupňovom rozhodnutí na zastavenie konania nebol daný, konanie malo ďalej prebiehať, minimálne malo byť prerušené z dôvodu existencie rozporu v záväzných stanoviskách a stavebný úrad bol povinný postupovať ďalej tak, aby sa rozpor podľa odstránil. Podľa žalobcu existencia rozporu v záväzných stanoviskách napĺňala znaky prejudiciálnej otázky, bez vyriešenia ktorej nevie a nesmie stavebný úrad vo veci rozhodnúť. Odstraňovanie rozporu je úlohou stavebného úradu a nemožno túto povinnosť prenášať na žalobcu, ktorý ani nemá zákonné nástroje na vyžadovanie súčinnosti dotknutých orgánov na rozdiel od stavebného úradu. Kým sa rozpor neodstráni, konanie má byť prerušené. Zastavenie konania je možné len z dôvodov podľa , , v tomto konaní však na takýto postup nevznikol dôvod. Žalobca predložil do konania všetky podklady. Rozpor v záväzných stanoviskách vznikol bez žalobcovho pričinenia a pramenil z nezhody dotknutých orgánov. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú pre stavebný úrad záväzné, stavebný úrad si nemôže sám vyhodnotiť, ktoré z nich bude brať do úvahy a nemôže autonómne rozhodnúť. Napokon žalobca poukázal na to, že medzičasom došlo aj k zmene skutkovej situácie, keď spoločnosť HBP, a.s. súhlasila s výstavbou prevádzky s časovou podmienkou a teda bolo potrebné a dôvodné, aby stavebný úrad pokračoval v odstraňovaní rozporu záväzných stanovísk.

19. K námietke stavebného úradu o uplynutí lehoty platnosti niektorých vyjadrení žalobca uviedol, že tieto počas konania uplynúť nemohli, v čase ich doloženia do konania boli platné a podľa súdnej

praxe postačuje, aby stanoviská dotknutých orgánov boli platné v čase začatia územného konania. Žalobca považuje za neprípustný výklad zákona, ak by bolo možné uplynutie lehoty platnosti stanovísk počas konania, pretože by sa mohlo ľahko stať, že správny orgán by o veci konal neprimerane dlhú dobu a vystavoval by tak účastníka konania riziku zamietnutia návrhu z dôvodov zavinených správnym orgánom a nie týmto účastníkom konania. V prípade, že by mal byť predsa len aplikovaný názor, že lehoty platnosti stanovísk môžu počas konania uplynúť, potom bolo povinnosťou stavebného úradu zabezpečiť nové záväzné stanoviská, ktorá to povinnosť je kogentná a neprenosná na žalobcu.

20. K údajnej potrebe posúdenia projektovej dokumentácie žalobca uviedol, že ide o nepreskúmateľnú požiadavku stavebného úradu, pretože z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, aké posúdenie sa má vykonať a namietaná potreba preskúmania projektovej dokumentácie nie je ničím bližšie špecifikovaná, zvlášť ak ide o nepatrné zmeny ako napr. presun umiestnenia kontajnerov na gumovú drť v rámci areálu žalobcu o niekoľko metrov, čo bol tento prípad, pretože uvedené nijako nemení charakter ani povahu navrhovanej prevádzky. Takúto projektovú dokumentáciu posudzuje stavebný úrad v územnom konaní. Zastavenie konania z tohto dôvodu neprichádza do úvahy a vykazuje znaky odmietnutia právomoci na vecné hodnotenie návrhu v územnom konaní.

21. K zohľadňovaniu názoru HBP, a.s. na výstavbu prevádzky žaloba uviedol, že ani toto nie je dôvodom na zastavenie konania. HBP, a.s. je účastníkom konania, nie dotknutým orgánom, jeho postavenie je rovnocenné s postavením žalobcu ako navrhovateľa a ak stavebný úrad rozhodne preferovať názor jedného účastníka konania pred druhým, mal by dôsledne vysvetliť prečo, čo sa v danom prípade nestalo. V zmysle právnej úpravy nie je dôvodom na zastavenie konania názor iného účastníka konania, postup stavebného úradu je tak podľa žalobcu nezákonný a zmätočný. Tiež žalobca zdôraznil, že názor HBP, a.s. o tom, že výstavba a povolenie prevádzky je možné až po uzavretí banského diela nie je negatívnym stanoviskom, ide o súhlasné stanovisko s časovou podmienkou. Stavebný úrad tak mohol túto podmienku zapracovať do územného rozhodnutia, že s výstavbou či kolaudáciou prevádzky sa začne až po uzavretí banského diela. To, že HBP, a.s. v priebehu konania zmenilo svoj nesúhlasný postoj na súhlasný s časovou podmienkou, žalobca považuje za podstatnú zmenu skutkového stavu, z ktorej vychádzalo záväzné stanovisko Obvodného banského úradu v Prievidzi. Uvedené malo pohnúť stavebný úrad k pokračovaniu odstraňovania rozporov medzi záväznými stanoviskami, nie rozhodnúť o zastavení konania.

22. K rozhodnutiu o prerušení konania č. SÚ -3 zo dňa 03.10.2016 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení konania“) žalobca namietal, že stavebný úrad ho vyzval, aby v lehote 180 dní do konania doložil súhlas HBP, a.s. s prevádzkou, v opačnom prípade konanie zastaví. Toto rozhodnutie považuje žalobca za zmätočné a nezákonné, pričom výrazne ovplyvnilo vydanie prvostupňového rozhodnutia. Požiadavka na predloženie súhlasu iného účastníka konania s navrhovanou výstavbou pod hrozbou zastavenia konania je podľa žalobcu nezákonná. Pokiaľ by došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, rozhodnutie o prerušení konania bude naďalej vyvolávať právne účinky, čo nie je žiaduce. Žalobca tiež uviedol, že výzva na predloženie súhlasu HBP, a.s. a rozhodnutie o prerušení konania tvoria jeden celok, ak by ale mal správny súd za to, že jeden celok netvoria, žalobca žiada aj o preskúmanie tejto výzvy.

23. K nesúhlasnému záväznému stanovisku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 1077-2518/2017 zo dňa 13.11.2017 žalobca uviedol, že toto negatívne ovplyvnilo vydanie prvostupňového rozhodnutia, napadnutého rozhodnutia ako aj odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Aj toto je podľa názoru žalobcu nezákonné.

24. V súvislosti s odpoveďou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, č. 24982/2019/SV/67616 zo dňa 21.08.2019, žalobca namietal, že táto odpoveď je zmätočná a nepochopiteľná, nezrozumiteľná a právne nesprávna. Podľa názoru žalobcu ide po právnej stránke o podkladové rozhodnutie, ktoré je nezákonné a nepreskúmateľné a napáda ho v celom rozsahu s tým, že ak sa nepodarilo odstrániť rozpor v záväzných stanoviskách postupom podľa , bol postup podľa dôvodný a správny. Výsledkom tohto postupu malo byť podkladové rozhodnutie, ktoré by pre stavebný úrad záväzným spôsobom vyriešilo existujúci rozpor a tým stanovilo ďalšie smerovanie konania. Ministerstvo dopravy a výstavby SR tak podľa žalobcu porušilo procesné ustanovenie , keď neuskutočnilo žiadne prerokovanie s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ale postupovalo autonómne a vec si vyhodnotilo iba

interne a jeho odpoveď je nepreskúmateľná, lebo sa v nej neuvádza, v čom ministerstvo nevidelo splnenie podmienok podľa , resp. ktoré podmienky nemali byť splnené. Žalobca tiež namietal, že podľa je povinnosťou stavebného úradu zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad. Táto povinnosť zaťažuje stavebný úrad a nesmie byť delegovaná na stavebníka, kritizoval odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré podľa jeho názoru nabádalo stavebný úrad, aby napriek existencii rozporu v záväzných stanoviskách rozhodol. Tým, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR odmietlo vykonať svoju právomoc podľa podľa žalobcu bolo nezákonne nečinné resp. vytvorilo negatívny kompetenčný konflikt s vážnymi negatívnymi procesnými následkami pre konanie. Túto odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR žalobca označuje za podkladové rozhodnutie a namieta jeho zmätočnosť a nezákonnosť tak po stránke procesnej, ako aj po vecnej (hmotnoprávnej). Podľa žalobcu odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR mala značný vplyv na postup a rozhodovanie žalovaného.

25. V konečnom návrhu správnej žaloby žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a tiež Rozhodnutie Mesta Handlová o prerušení konania č. SÚ -3 zo dňa 03.10.2016 o prerušení konania, nesúhlasné Záväzné stanovisko Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 1077-2518/2017 zo dňa 13.11.2017 a Odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, č. 24982/2019/SV/67616 zo dňa 21.08.2019, žiadal vec vrátiť stavebnému úradu Mestu Handlová na ďalšie konanie a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil napadnutého druhostupňové rozhodnutie, Záväzné stanovisko Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 1077-2518/2017 zo dňa 13.11.2017 a Odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, č. 24982/2019/SV/67616 zo dňa 21.08.2019, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe len zopakoval textáciu a svoje závery z napadnutého rozhodnutia a uzavrel, že prvostupňový orgán uplatnil všetky postupy, ktoré mu umožňoval , no skutočnosť, že v konaní o umiestnení stavby nebolo predložené súhlasné záväzné stanovisko obvodného banského úradu je zásadná pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalovaný nemá pochybnosť o tom, že postupoval v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, spoľahlivo zistil skutočný stav veci, správne právne posúdil predmetnú vec a keďže nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, v tejto veci rozhodol tak, ako je uvedené v súdom preskúmavanom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

27. V replike žalobca uviedol, že podanie žalovaného neprinieslo žiadne nové skutkové ani právne tvrdenia. Vyjadrenie žalovaného je iba rekapituláciou procesného postupu žalovaného a stavebného úradu, pričom nijakým vecným spôsobom nereaguje na vady napádaných rozhodnutí uvádzané v správnej žalobe. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe fakticky nevyjadril, nič nepopiera, ničím novým neargumentuje a neobhajuje ani svoj vlastný postup v reakcii na argumenty žalobcu. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení iba fakticky obmedzil na konštatovanie o správnosti svojho doterajšieho postupu, na obsah podanej žaloby vôbec nereagoval. Podľa žalobcu je takéto vyjadrenie žalovaného prejavom jeho laxného prístupu k prejednávanej veci, k žalobcovi a k jeho právam. Žalobca namietal, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že len opravoval prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, avšak v skutočnosti nevydal žiadne „opravné uznesenie“, ale vo veci meritórne rozhodol. Žalobca opakovane zdôraznil, že podľa jeho názoru vecne príslušným na vydanie meritórneho rozhodnutia bol prvostupňový správny orgán – stavebný úrad a žalovaný nebol oprávnený prevziať jeho právomoc na seba a rozhodnúť v merite veci skôr, než by v merite rozhodol stavebný úrad. Žalovaný tak neprípustne zmenil procesné rozhodnutie na meritórne rozhodnutie v odvolacom konaní, Základným nedostatkom právneho postupu žalovaného je, že aplikoval a pristúpil vôbec k meritórnemu právnemu hodnoteniu návrhu, projektovej dokumentácie a podkladov žalobcu s územným plánom a podkladmi zo spisu. Žalovaný porušil princíp dvojinštančnosti konania, žalobca sa nemá na koho obrátiť s riadnym opravným prostriedkom v merite veci, čím mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom v odvolacom konaní vo veci preskúmania meritórneho rozhodnutia a tiež mu bola odňatá možnosť

konať pred vecne príslušným prvostupňovým orgánom pri vydávaní meritórneho rozhodnutia. Žalobca zopakoval aj to, že vo veci nebol odstránený rozpor medzi záväznými stanoviskami dotknutých orgánov, žalovaný tento rozpor odignoroval a tento rozpor nebol nikdy vyriešený ani Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Žalobca tak v plnom rozsahu zotrval na ním podanej správnej žalobe.

28. Žalovaný na repliku žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 03.11.2022, nereagoval a dupliku nepodal.

29. Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 3/ sa k veci nevyjadrili.

30. Ďalší účastník konania 4/ sa vyjadril podaním, v ktorom namietal, že podaná správna žaloba nesmeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodnutiu o odvolaní (napadnutému rozhodnutiu), ale skôr k procesnému postupu stavebného úradu (prerušenie konania) a proti dôkazu zabezpečenému v konaní (vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby SR). V tejto časti považuje podanú žalobu za irelevantnú. Pokiaľ ide o žalobcom napádanú odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR, táto nie je podkladovým rozhodnutím, nie je aktom orgánu verejnej správy, nezakladá žiadne práva ani povinnosti a nie je tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Vo vzťahu k rozhodnutiu o prerušení konania uviedol, že toto nemá spôsobilosť ovplyvniť meritórne rozhodnutie vo veci samej, preto ani toto nemožno podrobiť súdnemu prieskumu. K prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že rozhodnutie o zastavení konania je meritórnym rozhodnutím a nie procesným rozhodnutím, lebo rozhoduje vo veci samej, hoci z dôvodov procesného charakteru. K napadnutému rozhodnutiu uviedol, že podľa jeho názoru odvolací správny orgán správne zmenil výrok rozhodnutia zo zastavujúceho a zamenil ho na materiálne rozhodnutie o zamietnutí návrhu, keďže podklady rozhodnutia boli správnym orgánom vyhodnotené ako postačujúce pre záver, že žiadosti nemôže byť vyhovené. Odvolací orgán teda opravil nesprávny výrok meritórneho rozhodnutia na správne znenie tohto výroku, čo aj náležito a postačujúco odôvodnil. Uviedol aj to, že skutočným obsahovým rozporom vo veci bola otázka ochrany ovzdušia a túto otázku záväzným stanoviskom neoveruje ani Ministerstvo životného prostredia SR ani banský úrad, ale orgán ochrany ovzdušia , ktorým je odbor ochrany ovzdušia miestne príslušného okresného úradu. Vytýkal žalobcovi, že on pochybil už ako účastník administratívneho konania, správne nemal napádať rozpor medzi záväznými stanoviskami podľa , ale mal napadnúť vecnú nesprávnosť negatívneho záväzného stanoviska Obvodného banského úradu v Prievidzi osobitným revíznym postupom podľa v prvoinštančnom konaní a osobitným revíznym postupom podľa v odvolacom konaní. Hoci je možné, že záväzné stanovisko Obvodného banského úradu v Prievidzi je nesprávne a nezákonné, je stále platné a účinné. Žaloba je podľa jeho názoru v niektorých častiach zmätočná, vnútorne nekonzistentná, nie je zrejmé, čo vlastne žalobca vytýka ako skutkovú a čo ako právnu nesprávnosť a nezákonnosť a čo považuje za nesporný fakt. Žalobné body označil za nedôvodné. K napadnutému rozhodnutiu uviedol aj to, že sa k jeho obsahu nevyjadruje, keďže je predmetom súdneho prieskumu, pripúšťa však nezrozumiteľnosť rozhodnutia z dôvodu kauzálneho nexusu. Navrhoval, aby správny súd postupom podľa žalobcu vyzval na ustálenie toho, čo vlastne tvrdí a čoho sa žalobou presne domáha a aký právny záujem pritom chráni a to z dôvodu jej zmätočnosti a nezrozumiteľnosti. Navrhoval aj predbežné prejednanie daného sporu podľa s primeraným použitím až 172 , aby sa ustálilo, čo je vlastne predmetom sporu, ktoré právne okolnosti a podľa ktorých právnych predpisov budú predmetom dokazovania na správnom súde a najmä, aby sa predvídateľným spôsobom ustálilo, ako správny súd bude pri rozhodovaní brať do úvahy verejný záujem ochrany životného prostredia. Až následne bude možné sa k žalobe kvalifikovane vyjadriť.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov správnym súdom

31. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

32. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) teda ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa a (ďalej len „“) a podľa , , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime a nasl. preskúmal

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom podľa vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.09.2024 a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

33. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , v znení relevantnom pre danú vec (ďalej len „“), stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

34. Podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, v znení relevantnom pre danú vec, obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku 1. vykonáva pôsobnosť stavebného úradu, 2. zabezpečuje štátny stavebný dohľad.

35. Podľa , ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území ( ), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví.

36. Podľa , ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

37. Podľa , , o správnom konaní , v znení relevantnom pre danú vec (ďalej len „“): (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

38. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

39. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

40. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

41. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

42. Podľa § 59 správneho poriadku, (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. (4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

43. Predmetom prieskumu v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pôvodného žalovaného Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorého právnym nástupcom sa po zmene právnej úpravy v priebehu konania zo zákona stal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorým Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky ako druhostupňový správny orgán (resp. odvolací orgán) zmenil prvostupňové procesné rozhodnutie stavebného úradu Mesta Handlová o zastavení konania tak, že návrh žalobcu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby pre prevádzku „Termochemické spracovanie pneumatík" zamietol.

44. Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou o tom, že v danom prípade nebolo možné o opravnom prostriedku podanom proti procesnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu rozhodnúť meritórnym rozhodnutím a to bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a dokonca v mene prvostupňového správneho orgánu.

45. Správny súd hneď v úvode poukazuje na to, že výrok napadnutého rozhodnutia znel tak, že: odvolací orgán mení rozhodnutie č. sp. SÚ -6/2021/189-1, vydané dňa 1.6.2021 mestom Handlová (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) takto:

Text výroku prvostupňového rozhodnutia:

„Mesto Handlová, ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „") vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ods. (3) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ods. (1) písm. d) v platnom znení územné konanie o umiestnení stavby „Termochemické spracovanie pneumatík“ navrhovateľa: HUTIRA Slovakia, s.r.o., adresa: 972 51 Handlová, ul. 29. augusta 92, zastavuje.“

sa mení na znenie:

„Mesto Handlová, ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „") vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ods. (4) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov návrh navrhovateľa: HUTIRA Slovakia, s.r.o., adresa: 972 51 Handlová, ul. 29. augusta 92, na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Termochemické spracovanie pneumatík" zamieta.“

Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenia.

46. Z uvedenej citácie výroku napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že odvolací orgán nerozhodoval vo svojom mene, ale rozhodol v mene prvostupňového orgánu použitím doslovného textu, že „Mesto Handlová návrh zamieta“. Ak už správny orgán mení rozhodnutie napadnuté riadnym opravným prostriedkom, rozhodovať by mal vo vlastnom mene, nie v mene prvostupňového orgánu.

47. Druhostupňový správny orgán sa pritom snažil navodiť dojem, že len opravuje chybu v uvedení zákonného ustanovenia, ktoré použil vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „zistil dôvody na zmenu vo výroku prvostupňového rozhodnutia, spočívajúcu v použití ustanovenia, v zmysle ktorého prvostupňový orgán nevyhovel návrhu na rozhodnutie o umiestnení stavby“ a že „vo výroku rozhodnutia nahradil nesprávne ustanovenie a časť výroku o zastavení konania časťou výroku o zamietnutí návrhu podľa “, pričom „touto zmenou sa rozhodnutie o podstate veci, že navrhovanú stavbu nie je možné umiestniť bez súhlasného stanoviska obvodného banského úradu nemení“.

48. Avšak je nepochybné, že tu nešlo o opravu „drobnej chyby“ bez zmeny rozhodnutia o podstate veci, ale išlo o zásadnú zmenu procesného rozhodnutia na meritórne rozhodnutie a to bez vykonania dokazovania a bez riadneho posúdenia veci samej.

49. V tomto smere teda možno skonštatovať, že odvolací orgán, tak ako to namietal žalobca v podanej správnej žalobe, porušil ustanovenia o vecnej a miestnej príslušnosti správneho orgánu na vydanie prvostupňového meritórneho rozhodnutia, ako aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa procesného postupu a vedenia konania, ako aj ustanovenia o právach žalobcu v tomto konaní a došlo tým k porušeniu dvojinštančnosti konania.

50. Celkovo odvolací orgán závažným spôsobom zasiahol do práv žalobcu tým, že procesné prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu v odvolacom konaní zmenil na meritórne rozhodnutie, pretože takýmto postupom odňal žalobcovi právo konať vo veci samej pred príslušným prvostupňovým orgánom. Keďže prvostupňový správny orgán vo veci vydal len procesné rozhodnutie, žalobca v odvolaní podanom proti takémuto rozhodnutiu tiež predkladal len námietky procesného charakteru. Prvostupňové rozhodnutie determinovalo rámec odvolacieho prieskumu žalovaného. Pokiaľ sa prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí k meritórnym otázkam bližšie nevyjadroval, ani žalobca nemal možnosť poskytnúť svoju obranu proti meritórnym otázkam, spôsobu ich hodnotenia a záverom správneho orgánu týkajúcim sa veci samej. Možno teda súhlasiť s tým, že žalobcovi v prípade zmeny procesného rozhodnutia o zastavení konania na meritórne rozhodnutie o zamietnutí návrhu došlo k odopretiu možnosti brániť sa proti výsledkom meritórneho posúdenia veci a teda podať odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu.

51. Správny súd zdôrazňuje aj to, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nevykonával žiadne dokazovanie, na základe ktorého by dospel k záveru o potrebe zamietnutia návrhu, takže žalobca nemal žiadnu reálnu možnosť sa k takémuto dokazovaniu ani vyjadrovať, ani v tejto súvislosti uplatňovať svoje práva účastníka administratívneho konania.

52. Obdobný právny názor formuloval aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. -51 zo dňa 17.01.2014, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

53. Krajský súd v Bratislave v jeho rozhodnutí konštatoval, že „Krajský stavebný úrad (KSÚ), pokiaľ preskúmaval právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o prerušení kolaudačného konania (čo je procesné rozhodnutie), prekročil svoje zákonné právomoci, pokiaľ rozhodol vo veci samej. Jediná výnimka, kedy tak KSÚ môže učiniť je vyhradenie si právomoci stavebného úradu podľa , o čo však v tomto prípade nešlo, pretože tu nejde o jednotlivé technicky náročné alebo neobvyklé stavby alebo opatrenia s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí. Vecne príslušným na rozhodnutie vo veci samej – vydanie kolaudačného rozhodnutia bol stavebný úrad ako orgán prvého stupňa ( správneho poriadku, ) a nie KSÚ. KSÚ mal rozhodnúť len o tom, či stavebný úrad mal, alebo nemal konanie prerušiť a až po rozhodnutí vo veci samej mohol prípadne KSÚ rozhodovať vo veci samej v odvolacom konaní (ak by sa uskutočnilo).“

54. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmanie vyššie citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, vedenom pod sp. zn. , k uvedenému dodal, že „(...) vecná príslušnosť určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. nemá konkrétne ustanovenia o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že

rozhodnutie v zmysle § 46 správneho poriadku môže vydať iba orgán, ktorý je na to príslušný. Najvyšší súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pravidiel a zásad predovšetkým konštatuje, že vecne príslušným na meritórne rozhodnutie, t.j. vydanie kolaudačného rozhodnutia, bol stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa. V predmetnej veci krajský stavebný úrad porušil ustanovenia o vecnej príslušnosti tým, že rozhodol vo veci samej.“

55. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že vada spočívajúca v tom, že správny akt vydal v prvom stupni správny orgán, ktorý bol príslušný rozhodovať o veci ako odvolací orgán, spôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia.

56. Aj podľa odbornej literatúry, na ktorú v správnej žalobe poukazoval žalobca, „odvolací orgán nie je oprávnený nahradiť rozhodnutie o zastavení konania, proti ktorému bolo podané odvolanie, rozhodnutím vo veci samej (vydaním stavebného povolenia). Bolo by to nielen v rozpore so zákonom vymedzenou právomocou a pôsobnosťou prvostupňového orgánu, ktorému by bola de facto odňatá možnosť vo veci konať a rozhodnúť v prvom stupni, ale tým, že by odvolací orgán sám vydal rozhodnutie vo veci, by účastníka konania obral o možnosť podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, prípadne by aj využitie mimoriadnych opravných prostriedkov mohlo byť sťažené, dokonca znemožnené, ak by už neexistoval ďalší inštančne nadriadený správny orgán. Okrem toho odvolacie konanie nemá nahrádzať prvostupňové konanie, takže sa prikláňame k názoru, že rozhodnutie o zastavení konania (ak je preskúmateľné formou odvolania) v prípade jeho nezákonnosti alebo nesprávnosti môže odvolací orgán jedine zrušiť, alebo ho potvrdiť a odvolanie zamietnuť.“ (D., D., A., E., F., E., G., E., G., H.. . 3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2019, s. 469).

57. Vyššie citovanú judikatúru je podľa správneho súdu možné analogicky aplikovať aj na posudzovaný prípad. Ak prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zastavení konania, teda rozhodnutie procesného charakteru, v následnom odvolacom konaní mal druhostupňový správny orgán posúdiť, či v danej veci boli alebo neboli splnené zákonné podmienky a dôvody na zastavenie konania. V prípade, že by prvostupňové rozhodnutie považoval za správne, mal ho potvrdiť a odvolanie zamietnuť. Pokiaľ bol názoru, že zastavenie konania nebolo v súlade so zákonom (najmä s prihliadnutím na konštatovanie odvolacieho orgánu v napadnutom rozhodnutí o tom, že žalobca predložil všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov a teda úsudok prvostupňového orgánu, že žalobca nepredložil potrebné podklady, čo bolo dôvodom pre zastavenie konania, je sporný), mohol rozhodnutie len zrušiť, nie vo veci meritórne rozhodnúť a to dokonca bez toho, aby vykonával dokazovanie, ku ktorému by sa mohol žalobca ako účastník konania vyjadrovať a na ňom participovať a bez toho, aby sa žalobca ako účastník konania mohol brániť proti meritórnym záverom správneho orgánu a podať proti meritórnemu rozhodnutiu opravný prostriedok – odvolanie. Až po prípadnom zrušení prvostupňového rozhodnutia a po vydaní nového meritórneho rozhodnutia by mohol odvolací orgán (v prípade opätovného odvolacieho konania) rozhodovať vo veci meritórne a to aj prípadným zmenením prvostupňového meritórneho rozhodnutia, ak by na takú zmenu vzhliadol zákonný dôvod. Avšak zmenou prvostupňového procesného rozhodnutia na meritórne druhostupňové rozhodnutie bola žalobcovi odopretá možnosť sa proti nemu brániť a poskytnúť vlastný meritórny pohľad na vec samu.

58. Nad rámec uvedeného správny súd opätovne poukazuje na to, že v prípade zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom je tento oprávnený konať výlučne vo vlastnom mene a nie v mene prvostupňového orgánu a teda nemohol vydať rozhodnutie s textáciou výroku, že tak rozhodol prvostupňový správny orgán. Výrok napadnutého rozhodnutia o tom, že „Mesto Handlová návrh zamieta“, hoci Mesto Handlová také rozhodnutie samo nevydalo, ale vydal ho nadriadený správny orgán, je sám o sebe nezákonným.

59. Ďalšie žalobné body sa už následne týkali veci samej, prípadne nesprávneho právneho posúdenia či nedostatočne zisteného skutkového stavu, avšak nakoľko v posudzovanom prípade druhostupňový správny orgán rozhodoval meritórnym rozhodnutím, no bez riadneho meritórneho preskúmania veci a bez náležitého vykonania dokazovania, ktoré samo o sebe spôsobilo tak zásadnú vadu konania, že správny súd to viedlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ďalšie žalobné námietky už nebolo dôvodné resp. možné ani posudzovať, najmä keď tieto neboli riadne posudzované ani v samotnom administratívnom konaní. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy a vyjadrovanie sa k zostávajúcim žalobným bodom by tak mohlo byť zo strany správneho súdu sčasti aj predčasné.

60. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, pre jeho nezákonnosť zrušil a to z dôvodu podľa , teda, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci a podľa správny súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

61. Po zrušení napadnutého rozhodnutia bude úlohou žalovaného nanovo rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, t. j. o tom, či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania.

62. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia a ďalších rozhodnutí, ktoré žalobca označil za podkladové rozhodnutia, správny súd uvádza v prvom rade to, že odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, č. 24982/2019/SV/67616 zo dňa 21.08.2019, nemožno považovať za podkladové rozhodnutie, nakoľko išlo len o list, ktorým predmetné ministerstvo odmietlo postupovať podľa a nevydalo teda žiadne záväzné stanovisko, ktorým by boli správne orgány v ďalšom konaní viazané (bez ohľadu na konštatovanie ministerstva o tom, že stavebný úrad nemôže vydať rozhodnutie o umiestnení stavby bez súhlasného stanoviska obvodného banského úradu, k čomu ho priamo zaväzuje ust. banského zákona), preto správny súd ani s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky nekonal ako s ďalším účastníkom konania. Správny súd v posudzovanom prípade ale zrušoval len druhostupňové napadnuté rozhodnutie, nakoľko vytýkanú vadu, pre ktorú došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, vie odstrániť aj samotný žalovaný, ktorý v prípade, že dospeje k záveru, že zastavenie konania nebolo dôvodné a zákonné, inštruuje prvostupňový správny orgán, ako má vo veci ďalej postupovať. Nie je pritom vylúčené, že vzhľadom na uplynutý čas, ako aj na vyjadrenie zástupcu Obvodného banského úradu v Prievidzi, ktorý na pojednávaní pred správnym súdom dňa 19.09.2024 okrem iného uviedol, že v zmysle vyjadrenia hlavného banského úradu Obvodný banský úrad v Prievidzi prekročil svoje kompetencie, keďže on nemá zaujať stanovisko v územnom konaní, ale má zaujať stanovisko až v stavebnom konaní, teda až pri povoľovaní stavby a že vo veci došlo k nesprávnemu postupu zo strany Obvodného banského úradu spočívajúcom v aplikácii zaužívanej praxe z minulosti, ktorá v čase relevantnom pre posudzovanú vec už nemala byť použitá, bude potrebné vyžiadať aj nové aktuálne stanoviská dotknutých orgánov a v prípade nového vecného preskúmania veci bude nutné celý proces zopakovať a skutkový stav veci sa môže podstatne zmeniť.

63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa . Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa . Ďalším účastníkom konania správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im mali trovy konania vzniknúť a správny súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup podľa druhá veta .

64. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).