Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 62/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej Ing. D. Č. – riaditeľom,

právne zastúpenej advokátom JUDr. M. K., Advokátska kancelária, Námestie slobody 3,

Michalovce, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Nitre č. k. -279 z 18. septembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 6. novembra

2008 doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. M. K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -279 z 18. septembra 2008 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2.1 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde

Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. v postavení žalobkyne proti

odporcovi Ch. P., spol. s r. o. N., o zaplatenie istiny 593 836 Sk s príslušenstvom, uplatnila

prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku zaujatosti voči konajúcej zákonnej

sudkyni Mgr. B. C. Krajský súd napadnutým uznesením o podanej námietke rozhodol tak,

že sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Sťažovateľka namieta, že krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní o vznesenej námietke

zaujatosti neposúdil dôsledne všetky ňou uvádzané skutočnosti, ktoré podľa jej názoru

predstavovali pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti zákonnej sudkyne, nezohľadnil vo

svojom rozhodnutí uvádzanú judikatúru ústavného súdu, namietané rozhodnutie krajského

súdu je arbitrárne, pretože nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu.

2.2 Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci

takto rozhodol

„1. Základné právo D., a. s. podľa , ako aj

jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

uznesením KS N. sp. zn. zo dňa 18. 9. 2008 porušené.

2. Zrušuje uznesenie KS N. sp. zn. zo dňa 18. 9. 2008 a vracia vec na

ďalšie konanie.

3. Krajský súd v N. je povinný zaplatiť náhradu trov konania JUDr. M. K. v celkovej

sume 7.938,- Sk (sedemtisícdeväťstodridsaťosem slovenských korún) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Zo sťažnosti sťažovateľky z 28. júla 2008 adresovanej okresnému súdu vyplýva,

že sťažovateľka v nej namietala predovšetkým nečinnosť okresného súdu a zaujatosť

konajúcej sudkyne Mgr. B. C. v konaní vedenom pod sp. zn. . Zaujatosť

konajúcej sudkyne odôvodnila tým, že sa „taká aj objektívne javí v očiach strán“, dopúšťa

sa porušovania právnych predpisov ( a zákona o sudcoch),

ktorých odstránenie si vyžaduje zásah nadriadeného súdu. Podľa sťažovateľky predmetom

sťažnosti „nie je hodnotenie správnosti procesných postupov, výrokov, ale len to, či sami

osebe predstavujú zdroj objektívnych pochybností o nestrannosti, nezávislosti zákonného

sudcu čo predstavuje dôležitý prvok právnej ochrany zaručenej čl. 46 ods. (1) a k nemu

patrí právo na rozhodnutie veci nestranným sudcom SR, a ktoré je

implikované v záruke nestrannosti súdu SR“. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej

uviedla, že „... O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonných predpisov súdu možno

uvažovať, lebo sa natoľko odchýlili od znenia príslušných zákonných ustanovení, že sa tým

zásadne poprel ich účel a význam. Namietame jednostrannosť, ktorá zakladá svojvôľu

a takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá je popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Skutkové a právne posudzovanie ad hoc doposiaľ možno kvalifikovať ako zjavne nedôvodné,

arbitrárne a sú neúčelnými s článkami: č. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, a SR na súdnu a inú ochranu.“.

4. Krajský súd ako súd nadriadený okresnému súdu preskúmal vznesenú námietku,

vyjadrenia konajúcej sudkyne, oboznámil sa s obsahom spisu a v napadnutom uznesení

dospel k záveru, že nie sú splnené zákonom ustanovené dôvody na vylúčenie zákonnej

sudkyne z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci z dôvodu, že sťažovateľka

nepreukázala žiadny kvalifikovaný dôvod na vylúčenie sudkyne z prerokúvania

a rozhodovania predmetnej veci a námietku zaujatosti odôvodnila iba svojimi subjektívnymi

názormi.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v zásade každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. z 18. septembra 2008.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie

základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru napadnutým uznesením, ktorým krajský súd rozhodol, že sudkyňa okresného

súdu Mgr. B. C. nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci, je zjavne

neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodu,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

7. V napadnutom uznesení krajský súd okrem iného uviedol:

„Krajský súd v N. ako súd nadriadený Okresnému súdu N. podľa § 16 ods. 1 vety

prvej preskúmaním vznesenej námietky, vyjadrenia sudkyne Mgr. B. C.

a oboznámením sa s obsahom spisu dospel k záveru, že nie sú splnené zákonom stanovené

dôvody pre vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký osobný vzťah vlastného záujmu

sudcu k prejednávanej veci, alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne

k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu pritom nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa

jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

V predloženej veci navrhovateľ nepreukázal žiaden kvalifikovaný dôvod na vylúčenie

sudkyne Mgr. B. C. z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Takéto skutočnosti

nadriadený súd nezistil ani z obsahu spisu, ani z vyjadrenia sudkyne. Vyslovený názor

navrhovateľa, že zákonná sudkyňa vo veci nedodržiava príslušné ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku, keď nevykonala navrhnutý dôkaz, na pojednávaní kládla otázky, na ktoré

podľa jeho názoru nemala právo a vec odročila na neurčito, nie je zákonným dôvodom pre

jej vylúčenie. Ide len o subjektívny názor navrhovateľa, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že súd

prvého stupňa nepostupoval podľa jeho predstavy, keď namietanie postupu sudcu v konaní

nie je dôvodom pre jeho vylúčenie. Navrhovateľ v podanej námietke neuviedol žiadne

konkrétne konanie alebo správanie zákonnej sudkyne, z ktorého by bolo možné nadobudnúť

pochybnosť o jej nezaujatosti pre pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom.“

8. Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd jasným, zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré namietanú sudkyňu nevylúčil

z konania a rozhodovania v označenej veci. Odôvodnenie rozhodnutia krajským súdom

nemožno považovať za neodôvodnené ani arbitrárne, ako to tvrdí sťažovateľka vo svojej

sťažnosti.

Ústavný súd konštatoval, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu týkajúce sa

nevylúčenia sudkyne z prerokúvania a rozhodovania veci treba považovať za dostatočné,

pretože bez akejkoľvek pochybnosti z neho vyplýva, prečo rozhodol spôsobom uvedeným

vo výroku uznesenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009