Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 63/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej Ing. Dušanom Činčárom

– riaditeľom, právne zastúpenej advokátom JUDr. M. K., Advokátska kancelária, M., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

č. k. -137 zo 17. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

15. decembra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 NcC

39/2008-137 zo 17. októbra 2008 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2.1 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde

Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. v postavení žalobkyne

proti odporcovi A. – S. p., a. s., B., o náhradu škody s príslušenstvom, uplatnila

prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku zaujatosti voči konajúcemu

zákonnému sudcovi JUDr. M. K. Krajský súd napadnutým uznesením o podanej námietke

rozhodol tak, že sudca okresného súdu nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci.

Sťažovateľka namieta, že krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní o vznesenej námietke

zaujatosti neposúdil dôsledne všetky ňou uvádzané skutočnosti, ktoré podľa jej názoru

predstavovali pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti zákonného sudcu, a to

predovšetkým, že v rozhodnutí nezohľadnil uvádzanú judikatúru ústavného súdu,

odôvodnenie jeho rozhodnutia je nedostatočné, a preto sa s ním nemôže stotožniť.

Uvedeným rozhodnutím tak podľa tvrdení sťažovateľky došlo k porušeniu jej práva na

súdnu ochranu.

2.2 Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci

takto rozhodol:

„1. Základné práva spoločnosti D., a. s. podľa ) Slovenskej

republiky na súdnu ochranu, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 na spravodlivé súdne

konanie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením KS K.

sp. zn. zo dňa 17. X. 2008 porušené.

2. Zrušuje uznesenie KS K. sp. zn. zo dňa 17. X. 2008 a vracia vec na

ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť náhradu trov konania JUDr. M. K.

v celkovej sume 7.938,- Sk (sedemtisícdeväťstotridsaťosem slovenských korún) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Zo sťažnosti sťažovateľky zo 4. júna 2008 a 21. júna 2008 adresovanej okresnému

súdu vyplýva, že sťažovateľka v nich namietala predovšetkým nečinnosť okresného súdu

a zaujatosť konajúceho sudcu JUDr. M. K. v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zaujatosť konajúceho sudcu odôvodnila tým, že sa „taký aj objektívne javí v očiach strán“,

dopúšťa sa porušovania právnych predpisov ( a zákona

o sudcoch), ktorých odstránenie si vyžaduje zásah nadriadeného súdu. Podľa sťažovateľky

predmetom sťažnosti „nie je hodnotenie správnosti procesných postupov, výrokov, ale len

to, či sami osobe predstavujú zdroj objektívnych pochybností o nestrannosti, nezávislosti

zákonného sudcu čo predstavuje dôležitý prvok právnej ochrany zaručenej čl. 46 ods. (1) a

k nemu patrí právo na rozhodnutie veci nestranným sudcom SR, a ktoré je

implikované v záruke nestrannosti súdu SR“. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti

uviedla, že „... Dotknutý zákonný sudca vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim

zákonu inak povedané, ide o obchádzanie zákona a naviac prekročil svoju právomoc, čo sa

rozumie konanie dotknutej osoby, ktorá vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného

verejného činiteľa (nadriadeného, prípadne aj podriadeného, pokiaľ dotknutý subjekt nemá

právomoc vec vybaviť sám).“.

4. Krajský súd ako súd nadriadený okresnému súdu preskúmal vznesenú námietku,

vyjadrenie konajúceho sudcu, oboznámil sa s obsahom spisu a v napadnutom uznesení

dospel k záveru, že nie sú splnené zákonom ustanovené dôvody na vylúčenie zákonného

sudcu z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci z dôvodu, že sťažovateľka

nepreukázala žiadny kvalifikovaný dôvod na vylúčenie sudcu z prerokúvania

a rozhodovania predmetnej veci a námietku zaujatosti odôvodnila iba svojimi subjektívnymi

názormi.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v zásade každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 17. októbra 2008.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie

základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru napadnutým uznesením, ktorým krajský súd rozhodol o tom, že sudca okresného

súdu JUDr. M. K. nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci, je zjavne

neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodu,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

7. V napadnutom uznesení krajský súd okrem iného uviedol:

„Pre pomer k veci bude sudca vylúčený vtedy, ak má na výsledku konania priamy

alebo nepriamy záujem alebo keď má o veci dopredu také poznatky, ktoré by mal získať až

počas konania a ktoré môžu jeho nestrannosť ovplyvniť.

Dôvodom pre vylúčenie sudcu pre pomer k účastníkovi, bude predovšetkým to, že

niektorý z účastníkov je sudcovi blízkou osobou ( ), alebo jeho

priateľom, alebo sudca má k niektorému z účastníkov záporný vzťah a pod.

Zákonné ustanovenie ( ) o vylúčení sudcu predpokladá taký vzťah

vlastného záujmu sudcu na veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom alebo k ich

zástupcom, že aj pri všetkej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a pri rozhodovaní, by to

mohlo ovplyvňovať jeho postoj vo veci, ktorú prejednáva. Postačí, ak vzhľadom na takýto

pomer sudcu, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá nemusí byť preukázaná.

Na základe toho, čo uviedol zástupca žalobcu, nemožno urobiť záver, že sudca JUDr.

M. K. je voči žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi žalobcu zajatý. Vo vznesenej námietke

zaujatosti nebol uvedený žiaden zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého by sa

mohla spochybniť nezaujatosť namietaného sudcu.

Subjektívny pocit účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu, nepodložený

objektívne existujúcimi skutočnosťami významnými z hľadiska ust. je na

vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nepostačujúci.

Na vylúčenie sudcu JUDr. M. K. je tiež nepostačujúca tá skutočnosť, že zástupca

žalobcu nesúhlasí s procesným postupom sudcu v konaní, s protokoláciou zápisnice na

pojednávaniach a pod.

V zmysle ust. pojednávanie vedie predseda senátu alebo

samosudca, a to tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel

a aby prebiehalo dôstojne a nerušene.

Predseda senátu, resp. samosudca zodpovedá aj za protokoláciu zápisnice

z pojednávania. Do zápisnice o pojednávaní sa opíše priebeh dokazovania a uvedie sa

obsah prednesov účastníkov konania, ktoré súvisia s vecou samou. Ak účastník konania

nesúhlasí s protokoláciou zápisnice o pojednávaní, môže namietať jej protokoláciu (môže

namietať jej znenie) a môže uviesť návrh na doplnenie zápisnice, o ktorom rozhoduje

predseda senátu alebo samosudca podľa

Z obsahu spisu nadriadený súd zistil, že zákonný sudca na žiadosť právneho zástupcu

žalobcu dovolil právnemu zástupcovi žalobcu nadiktovať jeho prednes priamo do diktafónu.

Pri opisovaní záznamu súd zistil, že zástupca svoj prednes nadiktoval tak, že niektoré časti

sú nezrozumiteľné. To, že niektoré časti záznamu boli nadiktované nezrozumiteľne, resp.

nenáležitým spôsobom, nie je chybou súdu, resp. sudcu.

Nadriadený súd pre úplnosť poznamenáva, že meradlom pre hodnotenie objektivity

sudcu nemôže byť subjektívne hodnotenie úkonov sudcu, resp. že nepostupuje podľa

predstáv žalobcu alebo jeho právneho zástupcu.

Z ust. a upravujúcich dokazovanie vyplýva, že o tom, či

sa dôkaz navrhnutý účastníkom vykoná alebo nevykoná, rozhoduje výlučne súd, ktorý je

povinný v odôvodnení rozsudku, ktorým rozhodne vo veci samej uviesť (okrem iného) prečo

nevykonal aj dôkaz navrhnutý účastníkom konania.

Ak by súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, a nedostatočne zistil skutkový stav,

je táto skutočnosť dôvodom, pre ktorú môže odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s.

p. v znení od 15. októbra 2008 zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a podľa § 221 ods. 2

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Táto skutočnosť ale môže bez ďalšieho (ak nie sú tu iné relevantné dôvody) viesť

k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci.

Na adresu žalobcu, resp. jeho zástupcu krajský súd poznamenáva, že dôvodom na

vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej

veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (viď ).“

8. Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd jasným, zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nevylúčil namietaného sudcu

z konania a rozhodovania v označenej veci. Odôvodnenie rozhodnutia krajským súdom

nemožno považovať za neodôvodnené ani arbitrárne, ako to tvrdí sťažovateľka vo svojej

sťažnosti.

Ústavný súd konštatoval, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu týkajúce sa

nevylúčenia sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci treba považovať za dostatočné,

pretože bez akejkoľvek pochybnosti z neho vyplýva, prečo rozhodol spôsobom uvedeným

vo výroku uznesenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009