Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 102/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ž., T., zastúpeného advokátom Mgr. I. P., Z., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základného práva na podnikanie podľa

postupom Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp. zn. a rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 17. mája 2007, ako aj rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. augusta 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ž. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2008 doručená sťažnosť Ž., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a základného práva na podnikanie podľa postupom Okresného súdu

Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn. a rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. mája

2007, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 21. augusta 2008 a žiadal vydať tento nález:

„1. Ústavný súd SR podľa v znení neskorších

predpisov vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa

17.5.2007, ktorým bol zamietnutý žalobný návrh sťažovateľa proti žalovanému, T., s.r.o.

o zaplatenie sumy 1.261.500,- Sk s prísl. a rozsudkom Najvyššieho súdu SR

zo dňa 21.8.2008, ktorým bolo zamietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline č. zo dňa 17.5.2007 boli porušené ústavné práva

sťažovateľa,

podľa SR, každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

podľa SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch stanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /Dohovor/, konkrétne

čl. 6 odst. 1 a - Právo na spravodlivé súdne konanie

1. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to

vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti,

verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

na podnikanie a uskutočňovanie zárobkovej činnosti a na ochranu jeho práv

z dojednaní o zmluvnej pokute na nezávislom a nestrannom súde.

2. Ústavný súd SR podľa v znení neskorších

predpisov vyslovuje, že nečinnosťou Okresného súdu Dolný Kubín v konaní

v čase od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 24.8.2005 do 26.7.2006

došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím boli porušené ústavné práva sťažovateľa

zakotvené v SR.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi podľa

v znení neskorších predpisov finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,-Sk a ukladá

Okresnému súdu v Dolnom Kubíne, KS Žilina, NS SR, aby v lehote do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplatil sťažovateľovi sumu 100.000,-

Sk.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

ktoré, Okresný súd v Dolnom Kubíne, KS Žilina, NS SR, je povinný do 10 dni poukázať na

účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

Zo sťažnosti a z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že

sťažovateľ bol ako žalobca účastníkom konania proti T., s. r. o., ako žalovanému (ďalej len

„žalovaný“), v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy 1 455 075 Sk s 13 % ročným úrokom

z omeškania od 22. januára 2002 do zaplatenia. V žalobe doručenej okresnému súdu

24. augusta 2005 tvrdil, že so žalovaným uzatvoril 7. októbra 1997 kúpnu zmluvu na rok

1998 až 2001, ktorou sa sťažovateľ zaviazal dodať žalovanému dohodnuté ročné množstvá

mlieka a žalovaný sa zaviazal toto mlieko odobrať a zaplatiť dohodnutú cenu. V čl. X

ods. 10.8 zmluvy bolo dohodnuté pre prípad, že žalovaný dojednané množstvo mlieka

neodoberie alebo od zmluvy odstúpi, zaplatenie zmluvnej pokuty vo výšky 10 % z ceny

nedodaného mlieka. Žalovaný od zmluvy odstúpil, pričom podľa názoru sťažovateľa tým

sledoval cieľ poškodiť záujmy sťažovateľa. V tejto situácii sťažovateľ vystavil žalovanému

7. januára 2002 faktúru č. 88/01, ktorou mu vyčíslil zmluvnú pokutu podľa zmluvy,

žalovaný túto faktúru neuhradil, a preto sa sťažovateľ musel obrátiť na okresný súd.

Okresný súd rozsudkom č. k. -136 zo 17. októbra 2006 čiastočne

žalobe vyhovel, keď zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu 1 261 500 Sk

s 11,97 % ročným úrokom z omeškania od 22. januára 2002 do zaplatenia, ako aj náhradu

trov konania, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide

o výrok, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sťažovateľovi sumu 1 261 500 Sk s prísl.,

podal žalovaný odvolanie.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 17. mája 2007 rozsudok

okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol a zaviazal sťažovateľa nahradiť žalobcovi

trovy konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné

bremeno, pokiaľ ide o povinnosť preukázať, že žalovaný zmluvnú povinnosť porušil

a porušoval ju v priebehu rozhodného obdobia, keďže nepreukázal, že on bol pripravený

ako predávajúci predmet zmluvy žalovanému dodať v dojednanom množstve.

Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že sťažovateľ sa pokúsil dodať tovar

žalovanému iba v prvých dňoch rozhodného obdobia a neskôr sám sťažovateľ uzatvoril

zmluvu na tovar s iným odberateľom. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

12. júna 2007.

Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 17. mája 2007 podal

sťažovateľ dovolanie.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 21. augusta 2008 dovolanie

sťažovateľa zamietol a žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Rozsudok

najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 18. novembra 2008.

Sťažnosť ústavnému súdu odôvodnil sťažovateľ, pokiaľ ide o porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa

dohovoru a jeho základného práva podnikať podľa , tým, že krajský súd

i najvyšší súd odopreli sťažovateľovi poskytnúť ochranu, pokiaľ ide o jeho právo

na zmluvnú pokutu, ktorá bola platne dojednaná v zmluve uzatvorenej so žalovaným.

Krajský súd i najvyšší súd právne posúdili tento zmluvný vzťah v rozpore s právnou

úpravou zmluvnej pokuty podľa a a až

a rozhodli zjavne nesprávne. Ich rozhodnutiami došlo navyše aj

k obmedzeniu práva sťažovateľa podnikať. Zo skutkového hľadiska nevzali krajský súd

a ani najvyšší súd do úvahy, že dopravné prostriedky na prevoz mlieka mal k dispozícii

žalovaný, počas trvania zmluvného vzťahu bola doprava zabezpečená vždy tak, že mlieko

preberal žalovaný u sťažovateľa, a ak sa dopravnými prostriedkami v rozhodnom období už

nedostavil k sťažovateľovi pre mlieko, bol fakticky nečinný, a preto tým, kto znemožnil

dodávku mlieka, bol žalovaný, ktorému navyše sťažovateľ doručil výzvy na prevzatie

mlieka. Ak naopak krajský súd i najvyšší súd poukázali na to, že žalovaný vyzval

sťažovateľa výzvou 17. januára 2001 na realizáciu dodávok mlieka, je zrejmé, že túto výzvu

zaslal žalovaný sťažovateľovi účelovo, čo je zrejmé už z toho, že po mlieko neposlal

k sťažovateľovi nikdy žiadny dopravný prostriedok. Sťažovateľ nikdy nebránil žalovanému

žiadnym spôsobom prevziať mlieko. Právo na zmluvnú pokutu platne dojednanú v zmluve,

pričom platnosť príslušného dojednania konštatoval aj krajský súd, svedčí oprávnenému

i v prípade, ak mu škoda porušením povinnosti druhou zmluvnou stranou nevznikne.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a to vo vzťahu

k postupu okresného súdu v období od 24. augusta 2005, keď doručil súdu žalobu,

do 26. júla 2006, keď bolo vo veci nariadené prvé pojednávanie. Počas tohto obdobia bol

okresný súd podľa názoru sťažovateľa nečinný a toto obdobie bolo poznačené zbytočnými

prieťahmi.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1

rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 17. mája 2007 a rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 2008, s ktorými nesúhlasí a právne

posúdenie veci oboma súdmi považuje za nesprávne.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a základného práva

podnikať podľa rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 17. mája 2007 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. .

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. ).

Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach

porušenia jeho základných práv rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 17. mája 2007. O ochrane práv sťažovateľa proti ich namietanému porušeniu, pokiaľ ide

o toto rozhodnutie krajského súdu, bol oprávnený rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací

na základe podaného dovolania sťažovateľa. Sťažovateľ túto možnosť využil a rozsudok

krajského súdu sp. zn. zo 17. mája 2007 v spojení s rozsudkom okresného

súdu sp. zn. preskúmal dovolací súd v konaní sp. zn. .

Z týchto dôvodov ústavný súd tú časť sťažnosti, ktorá smerovala proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. zo 17. mája 2007 v spojení s rozsudkom okresného

súdu sp. zn. odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Ústavný súd sa ďalej zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 2008. Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší

súd mu odoprel poskytnúť ochranu, pokiaľ ide o jeho právo na zmluvnú pokutu, právne

posúdil tento zmluvný vzťah v rozpore s právnou úpravou zjavne nesprávne.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah zaoberal sa ústavný súd posúdením

obsahu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu.

Najvyšší súd svoje rozhodnutie sp. zn. z 21. augusta 2008 odôvodnil

takto:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v ust. , pričom prípustnosť

dovolania je daná podľa pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania.

Dovolateľ odôvodnil dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu tým, že toto

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na

zistené skutkové zistenia alebo ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dôjde aj vtedy, ak súd použil správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzatvorili kúpnu zmluvu o dodávke SKM

na rok 1999-2001 dňa 7. decembra 1998 v znení jej dodatkov podľa

§§ 409 a nasl. Obch. zák.

V zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy bol predávajúci povinný predať množstvo mlieka

uvedené v kúpnej zmluve podľa dohodnutých podmienok dodávky a kupujúci sa zaviazal od

predávajúceho dohodnuté množstvo mlieka odobrať a zaplatiť podľa ďalej dohodnutých

podmienok dodávky (čl. II bod 2.2. a 2.3).

Žalobca preukázal, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť z kúpnej zmluvy len

v prvých dňoch mesiaca január 2001, nepreukázal, že toto porušenie trvalo po celý rok

2001. Dovolací súd poukazuje na list žalovaného z 29. januára 2001, ktorým žalobcu

upozorňuje a vyzýva k naplneniu zmluvných podmienok, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy na

dodávku SKM na roky 1998-2001 (čl. 3). Žalobca uzatvoril nový zmluvný vzťah s L., a.s. L.

dňa 17. januára 2001 s účinnosťou od 1. januára 2001 (č. l. 66-68).

Dovolací súd konštatoval, že žalobca uzatvorením zmluvy s L., a.s. L. nemal záujem

pokračovať v zmluvnom vzťahu so žalovaným, zostal preto, napriek výzve žalovaného na

plnenie dohodnutých dodávok neúčinným. Žalobca v konaní na súde prvého stupňa a ani

v odvolacom konaní nepreukázal, že mal dostatok mlieka na splnenie dohodnutých dodávok

ako pre žalovaného, tak aj pre L., a.s.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym posúdením preukázania

porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a to, že žalobca nepreukázal a tak

nedokázal základ pre uplatnenú zmluvnú pokutu, a to, že žalovaný nepretržite porušoval

zmluvnú povinnosť.

Rovnako právny názor odvolacieho súdu vyslovený v napadnutom rozsudku, že

pokiaľ nebol preukázaný základ pre účtovanú zmluvnú pokutu, a to porušenie zmluvnej

povinnosti žalovaným, tak nie je možné zaoberať sa kompenzačnou námietkou a taktiež

nemožno skúmať premlčanie nároku, keďže tento nie je daný, považuje dovolací súd za

vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného dospel k názoru, že

právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodnutí, je vecne a právne

správny. Dovolací dôvod podľa ust. nebol naplnený, lebo

v danej veci nemožno vyvodiť, že by rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na

nesprávnom právnom posúdení veci. Z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu je

rozsudok odvolacieho súdu správny a Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

žalobcu podľa ust. zamietol.“

Posudzujúc toto odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu z uvedených hľadísk

dospel ústavný súd k záveru, že najvyšší súd na argumentáciu sťažovateľa reagoval

primeraným spôsobom, vysporiadal sa so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec

podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a do

odôvodnenia svojho rozsudku uviedol postup, akým dospel k svojmu rozhodnutiu.

Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad najvyššieho súdu nemožno považovať

za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom

najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia najvyššieho súdu.

Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti alebo

svojvoľnosti a je aj riadne odôvodnené, dospel ústavný súd k záveru, že ním nedošlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa či

k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené, túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ďalej sa ústavný súd zaoberal sťažovateľom tvrdeným porušením jeho základného

práva na podnikanie podľa rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 21. augusta 2008.

K porušeniu základného práva sťažovateľa podnikať malo podľa jeho bližšie

neodôvodneného tvrdenia dôjsť tým, že najvyšší súd jeho dovolanie zamietol, a tým

obmedzil jeho právo vykonávať zárobkovú činnosť.

Ústavný súd vo vzťahu k tomuto tvrdeniu sťažovateľa vychádzal z presvedčenia, že

k porušeniu označeného práva nemôže dôjsť postupom a rozhodnutím všeobecného súdu,

ktorým tento uplatní svoju právomoc spôsobom, ktorý zákon umožňuje. Keďže o takýto

postup išlo aj v danej veci, pokiaľ ide o rozhodnutie najvyššieho súdu o podanom dovolaní

sťažovateľa najvyšším súdom, ktorý zákonom zverenú právomoc uplatnil spôsobom

upraveným príslušným hmotnoprávnym a procesnoprávnym predpisom, je vylúčené, aby

týmto rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podnikať a vykonávať

inú zárobkovú činnosť podľa .

Preto aj túto časť sťažnosti odmietol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

V zostávajúcej časti sťažnosti namietal sťažovateľ porušenie svojho základného

práva základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu, ktorý bol v období od 24. augusta 2005 do 26. júla 2006

podľa jeho názoru nečinný, a toto obdobie bolo poznačené zbytočnými prieťahmi.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

vo vzťahu k porušeniu základného práva podľa je teda to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na

to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv nepokračovalo ().

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným

prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie

takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažnosť doručil sťažovateľ ústavnému súdu 23. decembra 2008. Ako vyplýva z jej

obsahu, ako aj z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. , v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu bolo právoplatne skončené nielen konanie pred okresným súdom,

a to 12. júna 2007, ale už aj dovolacie konanie.

Sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní sp. zn. bola teda ústavnému súdu doručená v čase, keď vo veci

sťažovateľa nekonal okresný súd a označené konanie na okresnom súde neprebiehalo,

pretože bolo právoplatne skončené.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti

postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. je zjavne

neopodstatnená, a preto ju podľa odmietol.

Zo všetkých uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a sťažnosť podľa

odmietol ako celok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2009