Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 369/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť Ing. P. K., Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. P. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 324 €

(slovom dvetisíctristodvadsaťštyri eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. P. K. trovy konania

v sume 208,86 € (slovom dvestoosem eur a osemdesiatšesť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. Š., CSc., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 18. novembra 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. K., B.

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom sporového konania

na strane navrhovateľa na základe návrhu „na uplatnenie tantiem za šírenie diela

s príslušenstvom podľa “ podaného okresnému súdu 19. júna 2000.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že podaným návrhom si uplatňoval „nárok

za šírenie diela, 10 000,-Sk“. Okresný súd ho podaním zo 14. mája 2003 požiadal

o doplnenie návrhu a jeho právny zástupca uplatnený nárok rozšíril o 18 000 Sk.

Na rozšírenie návrhu reagovala 20. júna 2006 právna zástupkyňa odporcu. Sťažovateľ

následne predložil k jej stanovisku svoje „výhrady“. Sťažovateľ vzhľadom na to, že

okresný súd nekonal a dochádzalo k porušovaniu jeho autorských práv, podal 26. septembra

2007 sťažnosť na prieťahy v konaní. Pojednávanie určené na 6. december 2007 sa

neuskutočnilo z dôvodu neúčasti „druhého svedka“. Sťažovateľ podaný návrh rozšíril

9. januára 2008, okresný súd „rozšírenie žaloby o zaplatenie autorskej odmeny za šírenie

(DVD) a vysielanie rozprávky Soľ nad zlato“ však nepripustil.

Sťažovateľ je toho názoru, že v konaní predložil dostatočný dôkazový materiál a jeho

vec nebola „natoľko komplikovaná“, aby dochádzalo v konaní k prieťahom, a teda

k porušovaniu jeho základného práva zaručeného .

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 70 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu z 15. januára 2009 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd,

ktorý v liste sp. zn. Spr 3065/09 z 2. februára 2009 doručenom 9. februára 2009 oznámil, že

súhlasí s prerokovaním sťažnosti sťažovateľa bez nariadenia ústneho pojednávania.

Okresný súd prostredníctvom jeho predsedníčky v uvedenom liste predložil

vyjadrenie, obsahom ktorého bol podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných

úkonov a ktoré obsahovalo toto stanovisko: „S poukazom na jednotlivé úkony vykonané

v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je poznačené prieťahom,

ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej

sudkyne ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych

pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná.“

V podaní doručenom ústavnému súdu 2. marca 2009 súhlasil s upustením od ústneho

pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ a vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„Dovoľujeme si vysloviť názor, že síce objektívne dôvody ako ich vyslovila pani

predsedníčka vyššie uvedeného okresného súdu sú zdôvodniteľné, ale ťažko akceptovateľné

vo vzťahu k občanovi, ktorý do súdneho konania vkladal nádej na riadne, včasné

a spravodlivé rozhodnutie. Práve tento rozmer prejednávanej veci si zasluhuje osobitnú

pozornosť a sťažovateľovi by mala byť podľa úvahy súdu priznaná výška finančného

zadosťučinenia vrátane trov konania ...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd preskúmal na vec sa vzťahujúci súdny spis okresného súdu, pričom

zistil tento priebeh konania:

Dňa 19. júna 2000 predložil sťažovateľ okresnému súdu „návrh na uplatnenie

tantiem za šírenie diela s príslušenstvom“.

Okresný súd 2. februára 2001 vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku

za podaný návrh, ktorý sťažovateľ uhradil 11. apríla 2001.

Dňa 24. apríla 2001 predložil odporca v II. rade svoje vyjadrenie k návrhu

sťažovateľa.

Okresný súd 22. marca 2002 vyzval sťažovateľa konkretizovať petit návrhu,

sťažovateľ na výzvu reagoval 5. apríla 2002.

Okresný súd 21. mája 2003 vyzval sťažovateľa konkretizovať podaný návrh,

sťažovateľ reagoval na výzvu 29. mája 2003.

Okresný súd 30. a 31. mája 2006 vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k zmene petitu

návrhu.

Uznesením z 26. mája 2006 okresný súd pripustil zmenu petitu návrhu.

Dňa 20. júna 2006 odporca v I. rade predložil okresnému súdu vyjadrenie k zmene

petitu návrhu.

Okresný súd určil 3. októbra 2007 termín pojednávania na 6. december 2007.

Okresný súd 6. decembra 2007 uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil z dôvodu

neprítomnosti odporcu v II. rade na 5. február 2008, na pojednávaní predložil sťažovateľ

svoje vyjadrenie k stanovisku odporcu v I. rade z 20. júna 2006.

Dňa 9. januára 2008 predložil sťažovateľ „rozšírenie žaloby“.

Okresný súd uznesením z 11. januára 2008 vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu

na rozšírenie žaloby, sťažovateľ na výzvu reagoval 18. januára 2008.

Dňa 4. februára 2008 odporca v II. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

určenom na 5. február 2008.

Okresný súd uskutočnil 5. februára 2008 pojednávanie, na ktorom uznesením

nepripustil rozšírenie návrhu a pojednávanie odročil na 20. marec 2008.

Dňa 25. februára 2008 predložil odporca v I. rade svoje vyjadrenie.

Okresný súd uskutočnil 20. marca 2008 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právny

zástupca sťažovateľa a odporcovia, pojednávanie bolo odročené na 9. máj 2008.

Dňa 1. apríla 2008 sťažovateľ predložil okresnému súdu svoje vyjadrenie.

Dňa 2. apríla 2008 odporca v I. rade predložil okresnému súdu svoje vyjadrenie.

Okresný súd uskutočnil 9. mája 2008 pojednávanie, na ktorom sťažovateľ predniesol

zmenu návrhu, pojednávanie bolo odročené na 24. jún 2008.

Uznesením z 19. mája 2008 okresný súd pripustil zmenu návrhu.

Dňa 13. júna 2008 odporca v I. rade predložil okresnému súdu svoje vyjadrenie.

Okresný súd uskutočnil 24. júna 2008 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právny

zástupca sťažovateľa a právny zástupca odporcu v I. rade, pojednávanie bolo odročené

na 9. október 2008 z dôvodu „založenia listinných dôkazov označených na dnešnom

pojednávaní“.

Okresný súd 30. júna 2008 požiadal LITU, autorskú spoločnosť, o súvisiace

vyjadrenie, ktoré mu bolo predložené 7. júla 2008.

Dňa 29. júla 2008 bolo okresnému súdu odporcom v I. rade predložené vyjadrenie

spolu s dôkazmi.

Dňa 3. októbra 2008 odporca v II. rade predložil okresnému súdu ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní určenom na 9. október 2008.

Dňa 6. októbra 2008 predložil sťažovateľ okresnému súdu návrh na vykonanie

dôkazov.

Okresný súd uskutočnil 9. októbra 2008 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia sťažovateľa a odporcu v I. rade, pojednávanie bolo odročené na 9. december

2008.

Dňa 10. októbra 2008 okresný súd požiadal o predloženie súvisiaceho vyjadrenia

LITU, autorskú spoločnosť, a odporcu v I. rade o predloženie súvisiacich podkladov.

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu ústavný súd navyše zistil, že okresný súd

uskutočnil pojednávania 9. decembra 2008 a 29. januára 2009, pričom na ostatnom

pojednávaní v predmetnej právnej veci rozhodol.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal

skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa v priebehu konania (2)

a napokon aj postup okresného súdu (3).

1. Predmetom posudzovaného konania je návrh na zaplatenie autorskej odmeny

(tantiem) za šírenie diela spolu s príslušenstvom. Konanie a dokazovanie v takýchto veciach

môže byť fakticky a časovo náročné, najmä ak sú medzi účastníkmi konania pochybnosti

o základných skutočnostiach (čo platí aj v tomto konkrétnom prípade). Pri plynulom

a sústredenom postupe okresného súdu a pri správnej aplikácii právnych predpisov z oblasti

autorského práva aj v takomto type konania je legitímne očakávať, že súd rozhodne vo veci

skôr ako za 8,5 roka od začatia konania.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa

v zásade neprispelo k zbytočnému predĺženiu posudzovaného konania. Jeho správanie

možno hodnotiť ako aktívne a súčinnostné, pretože sťažovateľ reagoval na výzvy okresného

súdu v primeraných lehotách a zúčastňoval sa určených termínov pojednávania. Treba však

povedať, že skutočnosťou, ktorá prispela k nepatrnému predĺženiu celkovej doby konania,

boli sťažovateľom realizované početné zmeny podaného návrhu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu. V predmetnom

konaní zistil ústavný súd početné obdobia nečinnosti, keď okresný súd nekonal bez toho,

aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Ide o obdobie od 19. júna 2000 (keď sťažovateľ

podal svoj návrh) do 2. februára 2001 (keď okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu

súdneho poplatku) predstavujúce nečinnosť v trvaní siedmich mesiacov. Potom nasledovalo

obdobie od 24. apríla 2001 (keď odporca v II. rade predložil svoje vyjadrenie k návrhu

sťažovateľa) do 22. marca 2002 (keď okresný súd vyzval sťažovateľa na konkretizáciu

petitu návrhu) vykazujúce nečinnosť 10 mesiacov. Okresný súd bol nečinný po dobu

jedného roka aj v období od 5. apríla 2002 (keď sťažovateľ reagoval na výzvu súdu –

konkretizovať petit návrhu) do 21. mája 2003 (keď okresný súd vyzval sťažovateľa

na konkretizáciu podaného návrhu). Najrozsiahlejším obdobím nečinnosti v trvaní dvoch

rokov a jedenásť mesiacov je úsek konania od 29. mája 2003 (keď sťažovateľ reagoval

na výzvu okresného súdu – konkretizovať petit návrhu) do 30. mája 2006 (keď okresný súd

vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k zmene petitu návrhu). Obdobím poznačeným rozsiahlou

nečinnosťou okresného súdu je napokon aj úsek od 20. júna 2006, keď odporca v I. rade

predložil svoje vyjadrenie k zmene petitu návrhu, do 6. decembra 2007, keď okresný súd

uskutočnil vo veci pojednávanie (nečinnosť jeden rok a päť mesiacov).

Ústavný súd sa pri posudzovaní sťažnosti vysporiadal aj s vyjadrením predsedníčky

okresného súdu, ktorá poukázala na pracovnú zaťaženosť zákonného sudcu.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka pretrvávajúceho vysokého

nápadu vecí a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy

nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu

za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Preto ústavný súd obranu okresného

súdu spočívajúcu v pracovnej zaťaženosti sudcu neakceptoval.

Ústavný súd konštatuje, že zistená dĺžka konania vedeného okresným súdom nebola

závislá od zložitosti veci a ani nebola vyvolaná správaním sťažovateľa. Naopak,

rozhodujúcim faktorom, ktorý mal vplyv na túto neprimeranú dobu konania, bol postup

okresného súdu a zbytočné prieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku svojej nečinnosti

(v súhrne predstavujúca približne šesť rokov a deväť mesiacov).

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že práva sťažovateľa porušené

boli.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že posudzované konanie pred okresným súdom bolo ku dňu

rozhodovania ústavného súdu skončené (29. januára 2009), nebolo potrebné prikázať

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

70 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd pri rozhodovaní tejto otázky zohľadnil predovšetkým okolnosť celkovej

doby zistených zbytočných prieťahov v konaní vedenom okresným súdom, preto rozhodol

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v ním žiadanej sume

avšak vyjadrenej v aktuálnej mene, t. j. v sume 2 324 €.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktorých výšku vyčíslil na sumu 6 292 Sk (208,86 €).

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá predstavovala

sumu 19 056 Sk, a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí odmena v sume

3 176 Sk, k tomu tiež režijný paušál 190 Sk. Za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti), vrátane režijného paušálu teda v danom prípade

prislúcha odmena 6 732 Sk, čo je 223,46 €.

Keďže sťažovateľom uplatnená suma náhrady trov konania v sume 208,86 €

neprevyšuje takto určenú odmenu za právne služby, ústavný súd mu priznal trovy právneho

zastúpenia v ním požadovanej výške, t. j. v sume 208,86 € (3. bod výroku tohto nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2009