Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 113/09
PDF · 148.6 KB
No categories available
II. ÚS 113/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť O. Š., K., t. č. vo väzbe B., vo veci namietaného porušenia
základných práv zaručených v čl. 8 ods. 1, 2 a 5 a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv
a slobôd uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2 T 134/2007 z 15. januára 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2009 doručená sťažnosť O. Š., K., t. č. vo väzbe B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 8 ods. 1, 2 a 5 a čl. 38 ods. 1 a 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu Zvolen
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 134/2007 z 15. januára 2009.
Zo sťažnosti a z ústavným súdom vyžiadaného uznesenia okresného súdu sp. zn.
2 T 134/2007 z 15. januára 2009 vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a) a f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom
nedovoleného ozbrojovania, obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného
zákona a pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu
s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) a f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné.
Označeným uznesením okresného súdu bol sťažovateľ vzatý do väzby so začiatkom jej
výkonu 21. januára 2009 o 08.30 h.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd uznesením z 15. januára 2009 porušil jeho
základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny a právo na súdnu
ochranu zaručené v čl. 38 ods. 1 a 2 listiny, čo odôvodnil takto:
„V napadnutom uznesení nie je žiadneho dôvodu na väzbu... pretože vec sa nachádza
v stave po vyhlásení rozsudku súdu I. stupňa 2 T 134/07-267 zo dňa 22. 10. 08..., ktorý som
odvolaním napadol a nie je právoplatný... Teda niet žiadnych dôvodov na väzbu, ktoré by
mali oporu zákonnú... s poukazom na rozsudok 2 T 134/07-267 a najmä s poukázaním na
skutočné vykonanie uvedených dvoch trestov, preto že doba, resp. dôvod väzby pominul
počas výkonu trestu, trvania uvedených trestov a s poukazom na relevantný zákonný dôvod
na stav veci po vyhlásení rozsudku 2 T 134/07-267 nie je žiadny relevantný dôvod zákonný
na väzbu. Potom je nesporné, že uvedené, touto sťažnosťou napadnuté uznesenie zo dňa
15. 1. 09 je vydané zaujatou sudkyňou... Nesúhlasím s rozhodnutím, ktoré je veľmi
závažným zasahovaním do mojich základných práv a slobôd uvedených v čl. 8 ods. 1, 2, 5
Listiny základných práv a slobôd. Rozhodnutie v napadnutom uznesení odporuje princípom
§ 1 ods. 1, 2 Listiny. Porušovaním mojich práv zaručených Listinou základných práv
a slobôd a aj to vydaním uvedeného rozhodnutia o väzbe v mojej neprítomnosti! Bez môjho
vedomia, súhlasu a bez splnenia zákonom stanovených podmienok... Je toto rozhodnutie
o vzatí do väzby popretím a potlačením môjho práva byť prítomný na takom konaní
zaručené § 2 ods. 7 Tr. por. alebo aj čl. 38 ods. 1, 2, 5 Listiny. ... boli mi poprené a boli mi
odoprené ods. 1 § 2 Tr. por. prístup k súdnemu konaniu a § 11 Tr. por. výkon trestného
súdnictva rozhodnutím... Žiadam Ústavný súd SR na základe uvedených skutočností posúdil
moju sťažnosť, prešetril a v celom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie ako nezákonné
a porušujúce uvedené princípy! Aby ma z väzby prepustil na slobodu. ...“
Sťažovateľ za rozhodnutie, ktorým došlo podľa jeho slov k porušeniu základných
práv a slobôd označil uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 T 136/2007 z 15. januára 2009,
ktorého výrokovú časť v texte sťažnosti odcitoval. Podľa zistenia ústavného súdu však
napadnuté uznesenie z 15. januára 2009 bolo vydané pod sp. zn. 2 T 134/2009. Mylné
označenie napadnutého rozhodnutia sťažovateľom ústavný súd považoval za chybu v písaní.
Podobne sťažovateľ v texte sťažnosti namieta porušenie čl. 38 ods. 5 listiny, ktorý
však listina neobsahuje, preto na túto námietku ústavný súd neprihliadol.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“)
oprávnený konať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu
zaručeného v čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny, ako aj základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 38 ods. 1 a 2 listiny uznesením okresného súdu sp. zn. 2 T 134/2007
z 15. januára 2009.
Podľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda je zaručená.
Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,
že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu týchto práv malo dôjsť tým, že:
a) bol vzatý do väzby napriek tomu, že dôvody väzby neexistovali,
b) o vzatí do väzby rozhodovala zaujatá sudkyňa okresného súdu,
c) o vzatí do väzby okresný súd rozhodol bez jeho prítomnosti.
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T 134/2007 z 15. januára 2009 bola
prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok. To znamená, že právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v riadnom opravnom konaní, ktorý
v prípade, že by pri svojej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že okresný súd svojím
rozhodnutím alebo postupom, ktorý rozhodnutiu predchádzal, porušil základné práva alebo
slobody sťažovateľa, má povinnosť týmto právam alebo slobodám poskytnúť ochranu. Tým
je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Pretože podaná sťažnosť nesmeruje proti prípadnému rozhodnutiu krajského súdu,
ale proti uzneseniu okresného súdu (sťažovateľ výslovne označil za porušovateľa svojich
základných práv okresný súd, resp. zákonnú sudkyňu), nie je ani v právomoci ústavného
súdu konanie vedené okresným súdom skúmať. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa
odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení napadnutého
uznesenia a prípadného nariadenia prepustenia sťažovateľa na slobodu je podmienené
vyslovením porušenia označených základných práv, už nepripadalo do úvahy rozhodnutie
ústavného súdu o tejto časti sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2009