Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 112/09
PDF · 155.91 KB
No categories available
II. ÚS 112/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Z. L. I., Albánsko, zastúpeného advokátom JUDr. Z. H., D.,
vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Správy katastra T. v konaní o zázname vedenom pod sp. zn. Z3343/08-83/08
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. L. I. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2009 doručená sťažnosť Z. L. I., Albánsko (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom Správy katastra T. (ďalej len „správa katastra“)
v konaní o zázname vedenom pod sp. zn. Z3343/08-83/08.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo: „Sťažovateľ je občanom Albánskej
republiky, je jediným potomkom bývalého albánskeho kráľa, Z. I. a albánskej kráľovnej
pôvodom zo Slovenska, G. A. ...
Posledným vlastníkom panstva v obci O. bol H. A., v niektorých prameňoch ako J. A.,
ktorý zomrel dňa... pri zanechaní závetu. Dedičské konanie po poručiteľovi sa viedlo na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. D 957/1935. ... Majetok patriaci do dedičstva po
poručiteľovi a nezaťažený dlhmi sa stal predmetom zákonného dedenia, nakoľko dedičia
povolaní závetom odmietali dedičstvo. Dedičmi zo zákona v zmysle dedičského práva
platného na území Slovenska ku dňa smrti H. A. sa stali... A. A. podielom 10/15... F. A. ...
podielom 3/15... G. A. podielom 1/15... V. A. podielom 1/15. ... Šetrením v katastri
nehnuteľností sa zistilo, že
1. H. A. má vo vlastníctve... nehnuteľnosti,... ktoré boli evidované na LV č. ... na
Správe katastra T. pre kat. územie obce O.
2. A. A. podielom 10/15, F. A. podielom 3/15, G. A. podielom 1/15, V. A. podielom
1/15 sú podielovými spoluvlastníkmi... nehnuteľností,... ktoré boli evidované na LV č. ... na
Správe katastra T. pre kat. územie obce O.
3. A. A. podielom 2/3, F. A. podielom 1/5, G. A. podielom 1/15, V. A. podielom 1/15
sú podielovými spoluvlastníkmi... nehnuteľností,... ktoré boli evidované na LV č. ... na
Správe katastra T. pre kat. územie obce O. ...
Ohľadne nehnuteľností vedených vo výlučnom vlastníctve H. A. bol na Okresnom
súde Topoľčany dňa 13. 10. 2008 podaný návrh na dodatočné dedičské konanie. V deň
podania tohoto návrhu uvedené nehnuteľnosti podľa... bod 1. tejto ústavnej sťažnosti
s istotou boli vedené ako nehnuteľnosti vo vlastníctve H. A., nakoľko k návrhu na začatie
dodatočného dedičského konania bol pripojený list vlastníctva č. ... vyžiadaný v ten istý deň
na Správe katastra v T. ...
V priebehu mesiaca január 2009 šetrením v katastri nehnuteľností sa zistilo, že listy
vlastníctva č. 439, č. 526 a č. 487 už neexistujú a na nich pôvodne vedené parcely sú vo
vlastníctve Slovenského pozemkového fondu,... pričom ako titul nadobudnutia v LV sa
uvádza žiadosť o zmenu vlastníctva č. RO16-820/2008-Z3343/08-83/08.
Je nutné poukázať na tú skutočnosť, že k zmene v osobe vlastníka nehnuteľností došlo
až po podaní návrhu na začatie dodatočného dedičského konania. Do tohto momentu
sťažovateľ vychádzal zo svojho pevného presvedčenia opretého o dôveru v hodnovernosť
údajov katastra...
... Podľa § 42 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je
spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne
vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných
zrejmých nesprávností. ...
Verejná alebo akákoľvek iná listina spĺňajúca vyššie uvedené náležitosti v tomto
prípade neexistuje, to znamená, Správa katastra T. konala v rozpore so zákonom porušujúc
aj požiadavku právnej istoty.
V podmienkach právneho štátu je nepredstaviteľné, aby štátny orgán svojim
postupom bez zákonného podkladu odňal vlastnícke právo niekomu, komu svedčil zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedený postup príslušnej správy katastra má
znaky pozbavenia majetku doterajšieho vlastníka.
Správa katastra T. konala tak bez právneho základu...“
Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
vydal tento nález:
„Ústavné právo sťažovateľa na právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrana ľudských
práv a základných slobôd postupom Správy katastra T. konaním o zázname č. Z3343/08-
83/08 bolo porušené.
Zrušuje sa opatrenie Správy katastra T. č. Z3343/08-83/08.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi voči Správe katastra T. náhradu trov
právneho zastupovania vo výške 245,70 €...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom Správy katastra T.
v konaní o zázname vedenom pod sp. zn. Z3343/08-83/08 došlo k porušeniu jeho
základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu
majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu, pretože „štátny orgán svojim postupom
bez zákonného podkladu odňal vlastnícke právo niekomu, komu svedčil zápis vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností“.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany
toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže
domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným
súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) v znení účinnom od 1. septembra 2003 v občianskom súdnom konaní súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného
v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môže byť za
podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa
opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Z citovaných právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. 2 ústavy, vyplýva, že vo veci
sťažovateľa je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať
o napadnutom „opatrení“, najmä so zreteľom na to, že podľa tvrdení sťažovateľa
napadnutým záznamom boli porušené jeho základné práva (pozri tiež I. ÚS 137/05). Túto
právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.
Okrem uvedeného je potrebné pripomenúť, že ak postupom a záznamom katastra
nehnuteľností vznikol spor o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, druhým riešením je
podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na všeobecnom
súde v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) OSP.
Z dosiaľ uvedeného možno urobiť záver, že je v právomoci všeobecných súdov
poskytnúť ochranu dotknutým právam sťažovateľa. Vzhľadom na princíp subsidiarity
vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy to zároveň znamená, že poskytnutie ochrany
sťažovateľovi nie je a nemôže byť v právomoci ústavného súdu. Preto bolo potrebné
sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci
ústavného súdu.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení „opatrenia“ je
podmienené vyslovením porušenia označených základných práv, už nepripadalo do úvahy
rozhodnutie ústavného súdu o tejto časti sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2009