Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 106/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec vo veciach jej

podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až sp.

zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

16797/08.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júla 2008

doručených 605 sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

v ktorých namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Lučenec (ďalej aj „okresný súd“) vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených

elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Predmetné sťažnosti sú na ústavnom súde vedené pod sp. zn. 16797/08 až sp. zn.

, ktorých identifikácia prostredníctvom dátumu podania žaloby, ako aj mena

a priezviska žalovaného v konaní pred okresným súdom je uvedená v prílohe tohto

uznesenia, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom kuriéra podala 24. júla

2006 okresnému súdu 605 návrhov na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáha

zaplatenia peňažných súm od jednotlivých dlžníkov. Návrhy na vydanie platobných

rozkazov boli podané podľa (ďalej aj „OSP“)

elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného

zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu nevykonal

okresný súd v jej veciach žiadny procesný úkon. Nenaplnil sa ani predpoklad stanovený

v prvej vete , podľa ktorého má súd postupovať i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa sťažovateľky okresný súd

nielenže vec v primeranej lehote neprerokoval, resp. nevykonal procesné úkony smerujúce

ku konečnému rozhodnutiu veci, ale dosiaľ, t. j. do dňa podania ústavných sťažností

nezaslal sťažovateľke potvrdenie o prijatí podania vyhotovené v intenciách ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd

a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, z ktorého by bolo možné zistiť identitu

sudcu, senátu alebo súdneho úradníka, ktorému bola vec pridelená na konanie

a rozhodnutie. Sťažovateľka nebola do dňa spísania sťažností adresovaných ústavnému

súdu vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku. Okresný súd je teda v jej veciach absolútne

nečinný dva roky.

Podľa názoru sťažovateľky nie sú napadnuté konania z hľadiska právnej a skutkovej

stránky zložité, ide o spory o zaplatenie relatívne nízkych peňažných pohľadávok

osvedčených listinami, ktoré navrhla rozhodnúť v skrátenom konaní vydaním platobného

rozkazu. Sťažovateľka je podľa jej tvrdenia v konaní aktívna a svojím správaním neprispela

k prieťahom.

Sťažnosť ústavnému súdu sťažovateľka podala bez využitia postupu podľa § 62

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vzhľadom na to, že príkaz konať v týchto veciach už ústavný súd uložil okresnému súdu

v náleze sp. zn. z 24. júna 2008, ktorým rozhodol, že neprijatím podania

sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným

elektronickým podpisom bolo porušené jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým by vyslovil, že jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené. Súčasne žiada, aby jej

ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí

(spolu v sume 12 100 000 Sk), ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojho predsedu, ktorý v stanovisku sp. zn. Spr 1254/08 z 10. októbra 2008

uviedol:

„Okresnému súdu Lučenec bola doručená Vaša žiadosť zo dňa 27. 08. 2008 pod

Spr 783/08, v ktorej nás vyzývate na oznámenie postupu nášho súdu po doručení

elektronických podaní sťažovateľky L., a. s. so sídlom v B. a stavu, v akom sa uvedená vec

nachádza. Po doručení návrhov v elektronickej forme na základe usmernenia Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky boli návrhy, ktoré sťažovateľka súdu zaslala

sťažovateľke vrátené, a teda konania na súde neprebiehajú, nakoľko k dnešnému dňu

sťažovateľka súdu ani po rozhodnutí Ústavného súdu SR opätovne návrhy nedoručila.“

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že DVD nosič

s podaniami, ktorý bol pripojený k sťažnostiam, bol okresným súdom vrátený sťažovateľke

4. apríla 2006.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. , a z toho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci

vedenej pod sp. zn. vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu

doručené kuriérom 24. júla 2006 v elektronickej podobe v prílohe sprievodného listu.

Okresný súd vrátil v prílohe listu zo 4. apríla 2006 sťažovateľke jej podanie (DVD nosič, na

ktorom boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany

svojich práv obrátila sťažnosťou z 28. septembra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom sp.

zn. z 24. júna 2008 rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené

základné právo zaručené v a právo zaručené v dohovoru

v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených elektronickými prostriedkami

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto

veciach konať podľa príslušných ustanovení . V odôvodnení

svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „(...) V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou

okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom

na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať

vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení , pričom

právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.“

Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný ( ).

Sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu

15. júla 2008 sa týkajú identických návrhov.

Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období od 24. júla 2006 do 1. júla

2008 je nevyhnutným dôsledkom toho, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené

elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami.

Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným súdom pod

sp. zn. už dosiahla nápravu (nálezom z 24. júna 2008) v podobe vyslovenia

porušenia jej práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného

okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa ustanovení

(prirodzene vrátane , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno

vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ

sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu

formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu

nečinnosti okresného súdu argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť

obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania,

pre ňu znamená „(...) výrazné obmedzenie(...) vlastníckych práv(...)“ a problémy

v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V posudzovaných konaniach je potrebné prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, a to,

že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým

nie je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. Ten sa v konaní,

ktoré bolo vedené na prvom stupni konania Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C

144/2006, domáhal žalobou proti sťažovateľke určenia absolútnej neplatnosti právnych

úkonov, na základe ktorých malo dôjsť k postúpeniu uvedených pohľadávok, t. j. absolútnej

neplatnosti rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších

súvisiacich (tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto

konania mal zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou

uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie

týkajúcej sa týchto pohľadávok, vymáhaných na základe elektronických podaní. S. podal

Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra

2006. Túto skutočnosť S. oznámil listom jeho generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006

všetkým okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní

o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej

sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu

vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006 do 1. júla 2008, ale

skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. ,

v ktorom sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach

a ktoré začalo 12. októbra 2006, bolo právoplatne skončené až 5. novembra 2008.

Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom

rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok bolo možné o sťažovateľkou

uplatňovaných právach rozhodnúť pomerne rýchlo, treba považovať procesný postup

okresného súdu, ktorý o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne rozhodnúť

až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni Okresným súdom

Bratislava I pod sp. zn. , za primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.

Na výzvu ústavného súdu z 3. marca 2009 sťažovateľke, aby oznámila, či okresnému

súdu doručila návrhy na začatie konania (v elektronickej alebo inej podobe), sťažovateľka

9. marca 2009 oznámila: „Sťažovateľ bol vzhľadom k stavu, ktorý nastal po rozhodnutí

ústavným súdom v jednotlivých konaniach, nútený pokračovať v ochrane svojich

legitímnych práv a podať v intenciách Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Z uvedeného dôvodu boli

DVD nosiče použité ako dôkazné prostriedky a sťažovateľ nimi v súčasnej dobe nedisponuje

(...)“ Sťažovateľka zároveň uviedla, že „(...) Sťažovateľa nemožno zaťažiť skutočnosťou, že

porušovateľ disponoval podanými návrhmi neuvážene a bez uplatnenia legitímne

očakávaného postupu. Naopak táto skutočnosť musí byť na príťaž porušovateľovi(...)“.

Sťažovateľka v sťažnosti akcentovala naliehavosť stavu právnej neistoty spôsobenej

nečinnosťou okresného súdu zdôrazňujúc svoj aktívny postoj v konaní. O skutočnom

záujme sťažovateľky na odstránení jej právnej neistoty v konaniach vedených okresným

súdom však nesvedčí jej správanie. Napriek tomu, že sťažovateľka prevzala z ústavného

súdu 4 ks DVD nosičov s elektronickými podaniami ešte 14. októbra 2008, dosiaľ tieto,

prípadne podania v inej forme, nedoručila okresnému súdu, čo spochybňuje jej skutočný

záujem ako účastníčky konania o ochranu jej práv v konaniach pred okresným súdom

a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej neistoty.

Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou

o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý

akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.

Ústavný súd konštatuje, že vo veciach Okresného súdu Lučenec, ktoré sú predmetom

tohto konania, ani nemohlo dôjsť k porušeniu označených základných práv sťažovateľky

predovšetkým preto, lebo v týchto veciach neboli opakovane podané žalobné návrhy.

Okresný súd teda v napadnutých veciach nemohol začať konať, pretože nedisponuje

návrhmi na začatie konania, teda sťažnosť treba považovať už aj preto za zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti podľa k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je

uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009