Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 83/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., B., zastúpenej

advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

zmenkovým platobným rozkazom Okresného

súdu Bratislava V č. k. -38 zo 4. augusta 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa (ďalej len „“)

zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -38 zo 4. augusta 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„Dňa 04. 08. 2008 vydal Okresný súd v Bratislave V. zmenkový platobný rozkaz

sp. zn. -38, ktorým súd uložil sťažovateľovi ako odporcovi v 1) rade

a odporcovi v 2) rade, aby do 3 dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu

zaplatili navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 10.000.000,- Sk so 6 %-

ným úrokom od 1. 9. 2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 33.333,.- Sk a náhradu trov

konania 601.998,- Sk z titulu súdneho poplatku za návrh na vydanie zmenkového

platobného rozkazu alebo aby v tej istej lehote podali na tunajšom súde námietky, v ktorých

musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú.

V čase doručovania zmenkového platobného rozkazu, konateľ sťažovateľa ako jediná

osoba oprávnená preberať za spoločnosť zásielky, bol odcestovaný na dovolenke,

v dôsledku čoho sa o doručovaní zásielky nedozvedel, túto neprevzal, čím uvedený

zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k sťažovateľovi s poukazom na úpravu doručovania

právnickým osobám uvedeného v nadobudol právoplatnosť. Dôvod hodný

osobitného zreteľa pre prijatie tejto sťažnosti je popísaný v článku V. tejto sťažnosti.

Odporca v 2) rade (M. B., pozn.) podal proti zmenkovému platobnému rozkazu

námietky dňa 13. 10. 2008... s poukazom na odôvodnenie zmenkového platobného rozkazu,

podľa ktorého každý z odporcov má procesné postavenie samostatného účastníka konania,

a teda podľa tohto odôvodnenia mal zmenkový platobný rozkaz voči sťažovateľovi

nadobudnúť právoplatnosť, máme zato, že je namieste z opatrnosti dovolávanie sa

porušenia práva podľa tejto sťažnosti.“

Sťažovateľka v sťažnosti namieta právne a vecné chyby, ktoré predchádzali vydaniu

označeného zmenkového platobného rozkazu, pričom sama uvádza, že na ich odstránenie

nevyužila účinné právne prostriedky, ktoré mala podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v systéme všeobecných súdov k dispozícii (podanie námietok proti

zmenkovému platobnému rozkazu do troch dní od jeho doručenia); ich nevyužitie

„ospravedlňuje“ odcestovaním konateľa sťažovateľky na dovolenku, čo označuje ako dôvod

hodný osobitného zreteľa podľa .

Ďalej konštatuje:

„Vzhľadom k tomu, že v dobe doručovania zmenkového platobného rozkazu bol

konateľ sťažovateľa ako jediná osoba oprávnená preberať za sťažovateľa zásielky na

dovolenke mimo územia Slovenskej republiky, pričom tento sa o doručovaní zásielky

nemohol nijakým spôsobom dozvedieť, nastali účinky doručenia a lehota na podanie

námietok proti zmenkového platobnému rozkazu začala plynúť.

Vzhľadom k tomu, že o doručovaní zmenkového platobného rozkazu a následkoch

s tým spojených sa sťažovateľ dozvedel až s časovým odstupom po viac ako 30 dňoch, kedy

lehota na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu už uplynula

a nepripadala do úvahy ani žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, nemohol sa sťažovateľ

proti zmenkovému platobnému rozkazu účinne brániť. V opačnom prípade by sťažovateľ

hájil svoje práva a preukázal neopodstatnenosť navrhovateľom uplatneného nároku

podanými námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Na základe uvedeného máme za to, že skutočnosť, že osoba oprávnená preberať

zásielky za sťažovateľa nebola v dobe doručovania prítomná na území Slovenskej republiky,

pričom bez svojho zavinenia nemohla riadne prebrať zásielku tak, aby svoje záujmy mohla

formou opravného prostriedku hájiť, predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa a preto

by Ústavný súd Slovenskej republiky i napriek nevyčerpaniu všetkých opravných

prostriedkov mal sťažnosť a v nej namietané porušenie základného práva preskúmať.“

Navyše sťažovateľka ďalej uvádza, že sťažnosť podáva ústavnému súdu

„z opatrnosti“ vedomá si sama nedostatku, ktorý sťažnosť doručená ústavnému súdu

vykazuje.

Sťažovateľka požiadala ústavný súd aj o vydanie dočasného opatrenia podľa § 52

ods. 2 , pretože 18. októbra 2008 jej bolo doručené upovedomenie

o začatí exekúcie na základe exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu č. k.

-38 zo 4. augusta 1008, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným

5. septembra 2008, argumentujúc pritom vznikom škody veľkého rozsahu vedúcej k zániku

sťažovateľky, a s poukazom na skutočnosť, že podľa sťažovateľky jej záväzok uhradiť

zmenkou sumu zanikol už 16. augusta 2007.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:

„Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn.

-38 zo dňa 04. 08. 2008 boli porušené nasledovné ústavné právo

sťažovateľa:

Podľa článku 46 ods. 1) , každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Zmenkový platobný rozkaz sp. zn. -38 zo dňa 04. 08. 2008 sa

zrušuje.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa návrh musí obsahovať aj odôvodnenie

návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom aj na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva zmenkovým platobným

rozkazom č. k. -38 zo 4. augusta 2008, ktorý sa stal právoplatným

a vykonateľným 5. septembra 2008, pričom sama nespochybňuje nevyužitie účinných

právnych prostriedkov podľa odôvodňujúc tento stav

pobytom konateľa sťažovateľky na dovolenke v zahraničí v trvaní viac ako 30 dní

a nemožnosťou mu doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu. Hoci túto skutočnosť

nepreukazuje nijakými dôkazmi tak, ako to vyžaduje ,

konštatuje, že ide o dôvody ustanovené v .

Základným ústavným predpokladom podľa citovaného na vznik

právomoci ústavného súdu v konaní o sťažnostiach je to, aby o ochrane namietaného

porušenia základného práva alebo slobody nerozhodoval iný súd. Ak existuje taký súd,

ústavný súd zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, pretože tomu bráni

ústavný princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v .

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka nesplnila zákonom

ustanovenú podmienku podľa a nepreukázala ani

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ústavný súd nemusel na splnenie podmienky

podľa v súlade s

prihliadať a nesplnenie tejto podmienky odpustiť. Argumenty, ktoré sťažovateľka uvádza,

nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi, navyše nekorešpondujú s argumentmi, ktoré uviedol

konateľ sťažovateľky ako fyzická osoba a odporca v druhom rade v konaní sp. zn.

vo svojich námietkach z 13. októbra 2008 proti zmenkovému platobnému

rozkazu, pre ktoré si prevzal označený platobný rozkaz až 10. októbra 2008.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na to, že neboli naplnené dôvody

ustanovené v , ktoré by mohli preklenúť princíp

subsidiarity ustanovený v a založiť právomoc ústavného súdu,

sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa pre nedostatok

právomoci. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách

sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2009