Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 84/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Obce N., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv upravených v a

Slovenskej republiky, jej práv upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a vo veci namietaného porušenia

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -448 z 28. augusta 2008 v spojení s uznesením Okresného

súdu Nové Zámky č. k. -417 z 20. septembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Obce N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra

2008 doručená sťažnosť Obce N., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr.

R. H., B., vo veci porušenia jej základných práv upravených v a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej práv upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1 Dodatkového

protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) a vo veci porušenia

postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -448 z 28. augusta 2008 v spojení

s uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. -417

z 20. septembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde (pôvodne začatom na

Okresnom súde Nitra sp. zn. ) a na krajskom súde vystupuje na strane odporcu

(pôvodne spolu s ďalšími 55 účastníkmi).

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Navrhovatelia sa podanou žalobou zo dňa 28. 7. 2005 domáhali určenia neplatnosti

Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 28. 11. 1997 vo forme notárskej zápisnice

č. N289/97, , a neplatnosti Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva vo forme

notárskej zápisnice č. N33/98, NZ41/98, a zároveň určenia vlastníckeho práva

k špecifikovaným nehnuteľnostiam podľa pozemnoknižných vložiek.

Navrhovatelia sa návrhom z rovnakého dňa 28. 7. 2005 domáhali vydania

predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi v 1. rade (sťažovateľovi) zakáže nakladať

s pozemkami parc. č. 1132/2 ostatné plochy o výmere 8270 m2 a parc. č. 1132/3 ostatné

plochy o výmere 834 m2 zapísané na LV č. 2254 v k. ú. N. Rovnako sa domáhali vydania

predbežného opatrenia nakladať s nehnuteľnosťami aj voči odporcom v 2. až 56.rade.

Ešte pôvodne konajúci Okresný súd Nitra, č. k. , (pred prikázaním veci

Okresnému súdu Nové Zámky) vydal dňa 9. 9. 2005 uznesenie, ktorým návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Voči predmetnému rozhodnutiu podali navrhovatelia dňa 4. 10. 2005 odvolanie.

Následne navrhovatelia vzali svoju žalobu voči odporcom v 2. až 56. rade späť a navrhli

zmenu petitu, na základe ktorého žiadajú, aby súd určil neplatnosť oboch uvedených

Osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva formou notárskej zápisnice č. N289/97,

a č. N33/98, NZ41/98, teda nežiadali viac určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným

nehnuteľnostiam. Rovnako vzali späť aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči

odporcom v 2. až 56. rade.

Krajský súd v Nitre č. k. uznesením zo dňa 14. 3. 2007 pripustil

späťvzatie návrhu a napadnuté uznesenie vo vzťahu k odporcom v 2. až 56. rade zrušil

a konanie v tejto časti zastavil a vo vzťahu k odporcovi v 1. rade napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. ...

Na základe uznesenia KS Nitra už Okresný súd Nové Zámky výzvou zo dňa 11. 7.

2007 vyzval navrhovateľov na špecifikáciu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. ...

Navrhovatelia tak vykonali podaním zo dňa 13. 9. 2007...

Okresný súd Nové Zámky č. k. uznesením zo dňa 20. 9. 2007 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi (sťažovateľovi), aby nenakladal

s nehnuteľnosťami zapísanými v Správe katastra N. pre k. ú. N... aby ich nepreviedol na inú

osobu, nezaťažil záložným právom, ani právom zodpovedajúcim vecným bremenám,

nevykonával žiadne stavby a terénne úpravy, a to až do právoplatného skončenia konania

Kd 2043/06, Kd 41/07 o proteste prokurátora a konania o neplatnosť Osvedčenia vedeného

na Okresnom súde Nové Zámky č. k. .

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ preukázal, že mu patrí právo,

ktorého ochrany sa predbežným opatrením domáhajú a že je tu obava z ohrozenia výkonu

rozhodnutia. ...

Sťažovateľ podal voči predmetnému uzneseniu odvolanie zo dňa 8. 10. 2007.

V odvolaní namietal, že v celom rozhodnutí súdu prvého stupňa sa neuvádza, akého práva

sa navrhovatelia v konaní vo veci samej vlastne domáhajú, výkon akého prípadného

súdneho rozhodnutia má byť ohrozený a akým spôsobom by mohlo byť takéto prípadné

súdneho rozhodnutie ohrozené v súvislosti s nehnuteľnosťami, na ktoré bolo nariadené

napádané predbežné opatrenie. Namietal, že súd prvého stupňa len konštatuje, že má za to,

že je tu obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia, bez akéhokoľvek vysvetlenia. Rozhodnutie

súdu prvého stupňa je z tohto hľadiska neurčité a nepreskúmateľné.

Zároveň namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľov v konaní. Navrhovatelia neboli

nikdy vlastníkmi sporných pozemkov, bolo ním P. v H., ktoré však zo zákona zaniklo

v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR a vlastníkom sa stalo J. v N. Bývalí urbárnici sa

môžu domáhať nároku na vydanie náhradných pozemkov, pokiaľ splnili prekluzívne lehoty

na uplatnenie práva v zmysle alebo podľa ..

Navrhovatelia (sťažovateľka, pozn.) ďalej namietali najpodstatnejšiu skutočnosť, že

súd prvého stupňa vôbec nezisťoval v akom právnom vzťahu sú parcely, ktoré sú predmetom

predbežného opatrenia... Odporca nadobudol parcely... na základe Zámennej zmluvy zo

dňa 28. 10. 2003... Predmetná zmluva bola zavkladovaná Správou katastra N. dňa 11. 11.

2003 a je platná a účinná...

Navrhovatelia (sťažovateľka, pozn.) nakoniec namietali, že súd prvého stupňa určil

platnosť predbežného opatrenia až do doby právoplatného skončenia dvoch konaní

o proteste prokurátora Kd 2043/06 a Kd 41/07, čo je v rozpore s ust. . Rovnako

skutočnosť, že odporcovi súd prvého stupňa nezaslal spolu s predbežným opatrením návrh

navrhovateľov s prílohami, na základe ktorého sa navrhovatelia domáhali vydania

predbežného opatrenia, ani špecifikácie, ktorými 2 krát navrhovatelia upravili svoj návrh

na vydanie predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu bola znemožnené realizácia procesných

práv odporcu, z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odporca

nevedel aké skutočnosti navrhovatelia uvádzali vo svojich návrhoch a v jeho viacerých

doplneniach, ako aj aké prílohy (ktoré musia byť doložené v zmysle doložené

v počte potrebnom na zaslanie ostatným účastníkom konania) vôbec dali. Z týchto dôvodov

bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Krajský súd v Nitre, č. k. , uznesením zo dňa 28. 8. 2008 rozhodol, že

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. ...

Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č. k. , zo dňa 28. 8. 2008,

obdržal právny zástupca sťažovateľov dňa 10. 10. 2008. Voči rozhodnutiu neexistuje riadny

opravný prostriedok, ktorým by sa sťažovatelia mohli domáhať nápravy. ...

Predbežné opatrenie má charakter provizórneho vzťahu medzi účastníkmi.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Pri jeho vydaní sa neskúmajú všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, avšak na vydanie

predbežného opatrenia sú nevyhnutné základné podmienky, ktoré musia byť osvedčené.

Je to predovšetkým:

1. Osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver opodstatnenosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. tento nárok nemôže byť zjavne

neopodstatnený.

2. Osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t. j. existuje tu dôvodná obava,

že nenariadením predbežného opatrenia by sa zhoršila pozícia navrhovateľa.

3. Predbežné opatrenie nesmie obmedziť danú osobu nad mieru nevyhnutne

potrebnú.

4. V prípade, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zákazu nakladania podľa

predbežného opatrenia, nie sú zároveň predmetom sporu (nejedná sa o určenie vlastníctva

k nim alebo o ich vydanie), môžu slúžiť len ako zabezpečenie pohľadávky, pričom musí byť

splnená podmienka primeranosti hodnoty predmetu predbežného opatrenia k hodnote

zabezpečovaného nároku.“

Sťažovateľka analýzou jednotlivých skutočností dospela k týmto záverom:

- navrhovatelia nemohli žiadnym spôsobom osvedčiť vlastnícke alebo akékoľvek

práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa týkajú notárske zápisnice č. N 33/98, Nz 41/98,

N 289/97 a Nz 300/97 a ktorých neplatnosti sa v konaní vo veci samej domáhajú,

- nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zákazu nakladania podľa vydaného

predmetného opatrenia, nie sú zároveň predmetom súdneho sporu vo veci samej (nejde

o určenie vlastníctva k nim ani o ich vydanie, ani o určenie neplatnosti právneho úkonu,

ktorého by boli predmetom), pričom okresný súd ani krajský súd neuviedli, prečo by malo

byť dôvodné obmedzovať vlastnícke práva sťažovateľky k jej ostatnému majetku, ktorý

s konaním vo veci samej nemá nič spoločné,

- okresný súd aj krajský súd postupovali nad rozsah súdneho konania a obmedzili

vlastnícke právo odporcu sťažovateľky po dobu nad rozsah určený súdnym konaním,

v rámci ktorého vydali predbežné opatrenia, teda nad mieru nevyhnutne potrebnú,

- odvolací súd sa námietkami sťažovateľky vôbec nezaoberal, neodôvodnil namietané

skutočnosti, neuviedol žiadnu súvislosť medzi pozemkami, ktoré sú predmetom vydaného

predbežného opatrenia, a pozemkami, ktoré sa týkajú osvedčení o vydržaní, ktorých určenie

neplatnosti navrhovateľ v konaní vo veci samej žiada,

- sťažovateľke odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, a tým je porušené

jej právo na spravodlivý proces, spravodlivé súdne konanie a právo na prístup k súdu,

- rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú nepreskúmateľné a neurčité.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

1) Základné právo Obce N. - právo na právnu istotu a spravodlivosť, právo na

majetok, a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článkov 1, 20, a 46 ods. 1

SR, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a právo na

ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, konaním a rozhodnutím

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn v spojitosti s

rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. porušené bolo.

2) Uznesenie Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3) Sťažovateľovi Obci N. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100.000,- Sk (slovom jednostotisíc korún slovenských).

4) Nahradiť sťažovateľovi Obec N. trovy právneho zastúpenia vo výške 7.448,60 Sk

(2 úkony á 2.970,- Sk = 5.940,- Sk + 19% DPH (1.128,60) = 7.068,60 Sk + 2 x paušálna

náhrada á 190,- Sk = 7.448,60 Sk) na účet právneho zástupcu Mgr. R. H., T. č. ú...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Znamená to, že právomoc ústavného

súdu je subsidiárna. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

podľa o namietaných porušeniach alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená

právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci

všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou

v príslušnej medzinárodnej zmluve (). V tejto súvislosti ústavný súd pripomína,

že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na spravodlivé prejednanie svojej

záležitosti.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv

podľa a , pričom namieta aj porušenie , ako aj

porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového

protokolu, a to postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -448 z 28. augusta 2008 v spojení s uznesením

okresného súdu č. k. -417 z 20. septembra 2008. Sťažovateľka nesúhlasí

s označenými rozhodnutiami o predbežnom opatrení, ktorými jej konajúce súdy zakázali

nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré majú byť/sú premetom sporu (v rozsahu určenom

v rozhodnutí okresného súdu a potvrdenom krajským súdom).

1. Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd uvádza, že z

vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená

primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného

súdu len subsidiárne.

Zo sťažnosti, ako aj z priloženej dokumentácie vyplýva, že proti označeným

rozsudkom okresného súdu mala sťažovateľka právo podať odvolanie ako riadny opravný

prostriedok (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd ako odvolací

súd.

Na tomto základe ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok právomoci

podľa .

2. Vo vzťahu k namietanému postupu a rozhodnutiu krajského súdu v sťažnosti

sťažovateľky vychádzal ústavný súd z toho, že posúdenie podmienok na vydanie

predbežného opatrenia je v prvom rade vecou všeobecných súdov ( ). Preto

samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti sa spravidla (čl. 124

) nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach,

pretože nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré

do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom. Vzhľadom na

uvedené sa ústavný súd v týchto prípadoch môže zamerať výlučne na posúdenie, či pri

vydaní namietaného uznesenia krajského súdu bolo postupované v súlade

s ústavnoprocesnými princípmi, zásadou spravodlivého procesu a základným právom na

súdnu ochranu tak, ako to zaručuje a nasl. . O prípadnom porušení základného

práva podľa a práva podľa dodatkového protokolu by bolo možné

uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu

niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až

, resp. v spojení s ich porušením (napr. , ).

Ústavný súd preto v prvom rade posudzoval, či sú splnené predpoklady na prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie v súvislosti s namietaným porušením a

dodatkového protokolu.

V relevantnej časti uznesenia č. k. -448 z 28. augusta 2008 krajský súd

k dôvodom prijatia predbežného opatrenia uviedol:

„Podľa , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať

alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo

zabezpečí dôkaz.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné

opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Dočasný

charakter predbežných opatrení umožňuje, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať

formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, potrebné pre vydanie

rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len

na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by

umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených

v prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí,

že sú tu právne vzťahy, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c) táto dočasná

úprava je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav,

e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník

nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Súd môže nariadiť predbežné

opatrenie, ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Prvým

predpokladom nariadenia takéhoto predbežného opatrenia je existencia súdneho

rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu

rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Druhým predpokladom na nariadenie

predbežného je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Obava

z ohrozenia je objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie

budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie súd skúma u

povinného a oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, či povinný koná tak (robí právne alebo

faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo

znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. K takýmto úkonom

patrí ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov alebo pristúpenie k

záväzkom bez primeraného dôvodu, uzavieranie nevýhodných kúpnych zmlúv. Oprávnený

musí konkretizovať úkony povinného, ktoré časti jeho exekvovaného majetku tieto úkony

postihujú a z akých skutočností vyvodzuje odôvodnený záver, že sa takto marí, sťažuje alebo

znemožňuje exekúcia. Len reálnosť obavy z ohrozenia môže byt' dôvodom výnimočného

procesného rozhodnutia, ktorým predbežné opatrenie je.

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa podaným návrhom,

doručeným súdu prvého stupňa dňa 9. 6. 2006, domáhali nariadenia predbežného

opatrenia, ktorým by súd prvého stupňa prikázal odporcovi v 1. rade nenakladať

s nehnuteľnosťami - pozemkami v kat. uz. N., parc. č. 1132/2, ostatné plochy o výmere 8270

2 2

ma parc. č. 1132/3, ostatné plochy o výmere 834 m, zapísaných na LV č. 2254, kat. úz. N.

a odporcom v 2. až 56. rade prikázal nenakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v

pôvodnom návrhu. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko navrhovatelia

podali voči nemu v zákonnej lehote odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 14. 3. 2007

napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k odporcovi 1. rade zrušil a vrátil mu vec na ďalšie

konanie a vo vzťahu k odporcom v 2. až 56. rade pripustil späťvzatie návrhu, napadnuté

rozhodnutie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu

účastníkom konania, navrhovatelia v 1. až 7. rade zaslali súdu prvého stupňa špecifikáciu

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s uznesením odvolacieho súdu.

Zároveň so špecifikáciou zaslali súdu prvého stupňa všetky listinné dôkazy, na ktoré

poukázal tunajší súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Súd prvého stupňa vyzval

navrhovateľov na špecifikáciu návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Navrhovatelia v 1 až 7. rade v podaní zo dňa 13. 9. 2007 upresnili petit návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia. V tomto doplnení svojho návrhu uviedli, že svoje

tvrdenie opierajú o Osvedčenie o vydržaní zo dňa 28. 11. 1997 napísané formou Notárskej

zápisnice N 289/97, a zároveň oznámením Krajskej prokuratúry v N. zo dňa 7. 2.

2007 o tom, že ich písomný podnet bol vybavený protestom prokurátora pod sp. zn.

Kd 2043/06. Navrhovatelia uviedli, že podľa ich názoru je jednoznačne preukázané, že

odporca nadobudol vlastnícke právo k pozemkom nezákonným spôsobom, tieto pozemky

ďalej odpredal tretím osobám, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohatil. Mali za to, že návrh

na nariadenie predbežného opatrenia bol s ohľadom na uvedené podaný dôvodne.

Odvolací súd sa s ohľadom na vyššie uvedené zistenia v plnom rozsahu stotožnil

s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia dostatočným spôsobom preukázali, a to

najmä predloženými dôkazmi, že im patrí právo, ktorého ochrany sa predbežným opatrením

domáhajú, vo veci sú aktívne legitimovaný. Nimi uplatňovaný nárok nie je zjavne

neopodstatnený a potreba vydania predbežného opatrenia je naliehavá. Z navrhovateľmi

predloženého výpisu LV č. 2254 týkajúceho sa kat. úz. N., rovnopisu identifikácie parciel a

kópie katastrálnych máp je zrejmé, že odporca nakladal s pozemkami, ktoré podľa

identifikácie boli GO - plánom č. 19/02 rozdelené na stavebné pozemky, ako

parc. č. 1132/11, 12, 1132/63-1021, vo vlastníctve fyzických osôb a časť vo vlastníctve obce

N. - LV č. 2254 z ktorých časť odpredal tretím osobám. Odvolací súd má za to, že správanie

odporcu v minulosti zakladá dôvodnú obavu, že by sa odporca mohol účelovo zbavovať

predmetných nehnuteľností pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej, resp. pred.

právoplatným skončením konania o proteste prokurátora pod sp. zn. Kd 2043/06, Kd 41/07,

čím by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd konštatuje, že v danej veci

boli splnené zákonné podmienky, podľa ustanovenia , v spojitosti s

ods. 1 písm. e) a f) pre vydanie predbežného opatrenia a to až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne podľa potvrdil.“

Vychádzajúc z citovanej časti namietaného uznesenia krajského súdu zastáva ústavný

súd právny názor, že toto uznesenie obsahuje skutkové a právne závery, na základe ktorých

krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, pričom nezistil, že by výklad krajského súdu

a jeho závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia.

Dôvody, na ktorých je založené namietané uznesenie krajského súdu, sú podľa

názoru ústavného súdu v intenciách argumentačného priestoru vymedzeného v § 74 ods. 1

a ako také korešpondujú s ústavne súladným výrazom

nezávislého súdneho rozhodovania v zmysle .

Zákonná úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby

navrhovateľ splnil podmienky konania ustanovené

(§ 74 a nasl.). V danom prípade podľa názoru ústavného súdu boli tieto zákonné limity

ustanovené v a nasl. pre vydanie predbežného

opatrenia rešpektované. Dočasný charakter predbežného opatrenia vydaného v súlade

s ustanovenými podmienkami v vo všeobecnosti v zásade

eliminujú možnosť neprimeraného zásahu do základných práv hmotného charakteru

účastníkov konania smerujúci k ich porušeniu už samotným rozhodnutím o predbežnom

opatrení.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd pri posudzovaní dvoch vedľa seba

stojacich práv účastníkov konania rozhodol proporcionálne konkrétnym okolnostiam

prípadu. Jeho rozhodnutie na jednej strane preventívne bráni eventuálnemu poškodeniu práv

navrhovateľov, ku ktorému by mohlo dôjsť nakladaním spornej nehnuteľnosti

sťažovateľkou pred prijatím meritórneho rozhodnutia, no na druhej strane berie do úvahy

požiadavku minimalizácie zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľky tým, že presne určuje

limity zákazu nakladania sporných nehnuteľností sťažovateľkou a v súlade so zákonom

obmedzuje časovú pôsobnosť predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania

vo veci samej, resp. do rozhodnutia o proteste prokurátora.

Skutočnosť, že sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý vychádzal

z odôvodnenej obavy nakladania s nehnuteľnosťami sťažovateľkou ešte pred právoplatným

rozhodnutím vo veci samej, nesignalizuje sama osebe možnosť porušenia čl. 46 ods. 1

a dohovoru. Krajský súd si bol pritom vedomý, a to aj v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že ide o dočasnú úpravu pomerov účastníkom, čo mu umožňuje

menej formalizovaný postup určený na dokazovanie a zisťovanie všetkých skutočností

potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Postup krajského súdu preto

nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia a dohovoru

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, čo bolo dôvodom na odmietnutie tejto časti sťažnosti

podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

V danom prípade k porušeniu ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46

ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo a sťažnosť z tohto dôvodu bola odmietnutá už pri jej

predbežnom prerokovaní. Pretože ide o rozhodnutia o predbežnom opatrení, vylučuje to

možnosť vysloviť namietané porušenie a dodatkového protokolu

napadnutým uznesením krajského súdu č. k. -448 z 28. augusta 2008

v spojení s uznesením okresného súdu č. k. -417 z 20. septembra 2008. Z tohto

dôvodu ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť. V nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol

ako zjavne neopodstatnenú aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už nebol právny dôvod zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky (napr. priznaním finančného zadosťučinenia, úhradou trov konania

alebo zrušením napadnutého uznesenia krajského súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2009