Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)IV. ÚS 84/09
PDF · 273.91 KB
No categories available
IV. ÚS 84/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 84/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Obce N., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv upravených v čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, jej práv upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a vo veci namietaného porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 226/2007 a jeho
uznesením č. k. 9 Co/226/2007-448 z 28. augusta 2008 v spojení s uznesením Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 4 C/110/2006-417 z 20. septembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Obce N. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra
2008 doručená sťažnosť Obce N., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr.
R. H., B., vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej práv upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1 Dodatkového
protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) a vo veci porušenia čl. 1 ústavy
postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Co 226/2007 a jeho uznesením č. k. 9 Co/226/2007-448 z 28. augusta 2008 v spojení
s uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 C/110/2006-417
z 20. septembra 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde (pôvodne začatom na
Okresnom súde Nitra sp. zn. 14 C 54/2005) a na krajskom súde vystupuje na strane odporcu
(pôvodne spolu s ďalšími 55 účastníkmi).
Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla:
„Navrhovatelia sa podanou žalobou zo dňa 28. 7. 2005 domáhali určenia neplatnosti
Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 28. 11. 1997 vo forme notárskej zápisnice
č. N289/97, NZ300/97, a neplatnosti Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva vo forme
notárskej zápisnice č. N33/98, NZ41/98, a zároveň určenia vlastníckeho práva
k špecifikovaným nehnuteľnostiam podľa pozemnoknižných vložiek.
Navrhovatelia sa návrhom z rovnakého dňa 28. 7. 2005 domáhali vydania
predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi v 1. rade (sťažovateľovi) zakáže nakladať
s pozemkami parc. č. 1132/2 ostatné plochy o výmere 8270 m2 a parc. č. 1132/3 ostatné
plochy o výmere 834 m2 zapísané na LV č. 2254 v k. ú. N. Rovnako sa domáhali vydania
predbežného opatrenia nakladať s nehnuteľnosťami aj voči odporcom v 2. až 56.rade.
Ešte pôvodne konajúci Okresný súd Nitra, č. k. 14 C 54/2005, (pred prikázaním veci
Okresnému súdu Nové Zámky) vydal dňa 9. 9. 2005 uznesenie, ktorým návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.
Voči predmetnému rozhodnutiu podali navrhovatelia dňa 4. 10. 2005 odvolanie.
Následne navrhovatelia vzali svoju žalobu voči odporcom v 2. až 56. rade späť a navrhli
zmenu petitu, na základe ktorého žiadajú, aby súd určil neplatnosť oboch uvedených
Osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva formou notárskej zápisnice č. N289/97, NZ300/97
a č. N33/98, NZ41/98, teda nežiadali viac určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným
nehnuteľnostiam. Rovnako vzali späť aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči
odporcom v 2. až 56. rade.
Krajský súd v Nitre č. k. 9 Co 245/2006 uznesením zo dňa 14. 3. 2007 pripustil
späťvzatie návrhu a napadnuté uznesenie vo vzťahu k odporcom v 2. až 56. rade zrušil
a konanie v tejto časti zastavil a vo vzťahu k odporcovi v 1. rade napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. ...
Na základe uznesenia KS Nitra už Okresný súd Nové Zámky výzvou zo dňa 11. 7.
2007 vyzval navrhovateľov na špecifikáciu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. ...
Navrhovatelia tak vykonali podaním zo dňa 13. 9. 2007...
Okresný súd Nové Zámky č. k. 4 C 110/2006 uznesením zo dňa 20. 9. 2007 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi (sťažovateľovi), aby nenakladal
s nehnuteľnosťami zapísanými v Správe katastra N. pre k. ú. N... aby ich nepreviedol na inú
osobu, nezaťažil záložným právom, ani právom zodpovedajúcim vecným bremenám,
nevykonával žiadne stavby a terénne úpravy, a to až do právoplatného skončenia konania
Kd 2043/06, Kd 41/07 o proteste prokurátora a konania o neplatnosť Osvedčenia vedeného
na Okresnom súde Nové Zámky č. k. 4 C 110/06.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ preukázal, že mu patrí právo,
ktorého ochrany sa predbežným opatrením domáhajú a že je tu obava z ohrozenia výkonu
rozhodnutia. ...
Sťažovateľ podal voči predmetnému uzneseniu odvolanie zo dňa 8. 10. 2007.
V odvolaní namietal, že v celom rozhodnutí súdu prvého stupňa sa neuvádza, akého práva
sa navrhovatelia v konaní vo veci samej vlastne domáhajú, výkon akého prípadného
súdneho rozhodnutia má byť ohrozený a akým spôsobom by mohlo byť takéto prípadné
súdneho rozhodnutie ohrozené v súvislosti s nehnuteľnosťami, na ktoré bolo nariadené
napádané predbežné opatrenie. Namietal, že súd prvého stupňa len konštatuje, že má za to,
že je tu obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia, bez akéhokoľvek vysvetlenia. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa je z tohto hľadiska neurčité a nepreskúmateľné.
Zároveň namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľov v konaní. Navrhovatelia neboli
nikdy vlastníkmi sporných pozemkov, bolo ním P. v H., ktoré však zo zákona zaniklo
v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR a vlastníkom sa stalo J. v N. Bývalí urbárnici sa
môžu domáhať nároku na vydanie náhradných pozemkov, pokiaľ splnili prekluzívne lehoty
na uplatnenie práva v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. alebo podľa zákona č. 503/2003 Z. z...
Navrhovatelia (sťažovateľka, pozn.) ďalej namietali najpodstatnejšiu skutočnosť, že
súd prvého stupňa vôbec nezisťoval v akom právnom vzťahu sú parcely, ktoré sú predmetom
predbežného opatrenia... Odporca nadobudol parcely... na základe Zámennej zmluvy zo
dňa 28. 10. 2003... Predmetná zmluva bola zavkladovaná Správou katastra N. dňa 11. 11.
2003 a je platná a účinná...
Navrhovatelia (sťažovateľka, pozn.) nakoniec namietali, že súd prvého stupňa určil
platnosť predbežného opatrenia až do doby právoplatného skončenia dvoch konaní
o proteste prokurátora Kd 2043/06 a Kd 41/07, čo je v rozpore s ust. § 77 OSP. Rovnako
skutočnosť, že odporcovi súd prvého stupňa nezaslal spolu s predbežným opatrením návrh
navrhovateľov s prílohami, na základe ktorého sa navrhovatelia domáhali vydania
predbežného opatrenia, ani špecifikácie, ktorými 2 krát navrhovatelia upravili svoj návrh
na vydanie predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu bola znemožnené realizácia procesných
práv odporcu, z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odporca
nevedel aké skutočnosti navrhovatelia uvádzali vo svojich návrhoch a v jeho viacerých
doplneniach, ako aj aké prílohy (ktoré musia byť doložené v zmysle § 42 OSP doložené
v počte potrebnom na zaslanie ostatným účastníkom konania) vôbec dali. Z týchto dôvodov
bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Krajský súd v Nitre, č. k. 9 Co 226/2007, uznesením zo dňa 28. 8. 2008 rozhodol, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. ...
Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č. k. 9 Co 226/2007, zo dňa 28. 8. 2008,
obdržal právny zástupca sťažovateľov dňa 10. 10. 2008. Voči rozhodnutiu neexistuje riadny
opravný prostriedok, ktorým by sa sťažovatelia mohli domáhať nápravy. ...
Predbežné opatrenie má charakter provizórneho vzťahu medzi účastníkmi.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Pri jeho vydaní sa neskúmajú všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, avšak na vydanie
predbežného opatrenia sú nevyhnutné základné podmienky, ktoré musia byť osvedčené.
Je to predovšetkým:
1. Osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver opodstatnenosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. tento nárok nemôže byť zjavne
neopodstatnený.
2. Osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t. j. existuje tu dôvodná obava,
že nenariadením predbežného opatrenia by sa zhoršila pozícia navrhovateľa.
3. Predbežné opatrenie nesmie obmedziť danú osobu nad mieru nevyhnutne
potrebnú.
4. V prípade, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zákazu nakladania podľa
predbežného opatrenia, nie sú zároveň predmetom sporu (nejedná sa o určenie vlastníctva
k nim alebo o ich vydanie), môžu slúžiť len ako zabezpečenie pohľadávky, pričom musí byť
splnená podmienka primeranosti hodnoty predmetu predbežného opatrenia k hodnote
zabezpečovaného nároku.“
Sťažovateľka analýzou jednotlivých skutočností dospela k týmto záverom:
- navrhovatelia nemohli žiadnym spôsobom osvedčiť vlastnícke alebo akékoľvek
práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa týkajú notárske zápisnice č. N 33/98, Nz 41/98,
N 289/97 a Nz 300/97 a ktorých neplatnosti sa v konaní vo veci samej domáhajú,
- nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zákazu nakladania podľa vydaného
predmetného opatrenia, nie sú zároveň predmetom súdneho sporu vo veci samej (nejde
o určenie vlastníctva k nim ani o ich vydanie, ani o určenie neplatnosti právneho úkonu,
ktorého by boli predmetom), pričom okresný súd ani krajský súd neuviedli, prečo by malo
byť dôvodné obmedzovať vlastnícke práva sťažovateľky k jej ostatnému majetku, ktorý
s konaním vo veci samej nemá nič spoločné,
- okresný súd aj krajský súd postupovali nad rozsah súdneho konania a obmedzili
vlastnícke právo odporcu sťažovateľky po dobu nad rozsah určený súdnym konaním,
v rámci ktorého vydali predbežné opatrenia, teda nad mieru nevyhnutne potrebnú,
- odvolací súd sa námietkami sťažovateľky vôbec nezaoberal, neodôvodnil namietané
skutočnosti, neuviedol žiadnu súvislosť medzi pozemkami, ktoré sú predmetom vydaného
predbežného opatrenia, a pozemkami, ktoré sa týkajú osvedčení o vydržaní, ktorých určenie
neplatnosti navrhovateľ v konaní vo veci samej žiada,
- sťažovateľke odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, a tým je porušené
jej právo na spravodlivý proces, spravodlivé súdne konanie a právo na prístup k súdu,
- rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú nepreskúmateľné a neurčité.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
1) Základné právo Obce N. - právo na právnu istotu a spravodlivosť, právo na
majetok, a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článkov 1, 20, a 46 ods. 1 Ústavy
SR, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a právo na
ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, konaním a rozhodnutím
Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn 9 Co 226/2007 v spojitosti s
rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 4 C 110/2006 porušené bolo.
2) Uznesenie Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn 9 Co 226/2007 sa
zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
3) Sťažovateľovi Obci N. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100.000,- Sk (slovom jednostotisíc korún slovenských).
4) Nahradiť sťažovateľovi Obec N. trovy právneho zastúpenia vo výške 7.448,60 Sk
(2 úkony á 2.970,- Sk = 5.940,- Sk + 19% DPH (1.128,60) = 7.068,60 Sk + 2 x paušálna
náhrada á 190,- Sk = 7.448,60 Sk) na účet právneho zástupcu Mgr. R. H., T. č. ú...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Znamená to, že právomoc ústavného
súdu je subsidiárna. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu
poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy (IV. ÚS 236/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý
rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci
ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou
medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená
právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci
všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou
v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03). V tejto súvislosti ústavný súd pripomína,
že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na spravodlivé prejednanie svojej
záležitosti.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, pričom namieta aj porušenie čl. 1 ústavy, ako aj
porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu, a to postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 226/2007
a jeho uznesením č. k. 9 Co 226/2007-448 z 28. augusta 2008 v spojení s uznesením
okresného súdu č. k. 4 C 110/2006-417 z 20. septembra 2008. Sťažovateľka nesúhlasí
s označenými rozhodnutiami o predbežnom opatrení, ktorými jej konajúce súdy zakázali
nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré majú byť/sú premetom sporu (v rozsahu určenom
v rozhodnutí okresného súdu a potvrdenom krajským súdom).
1. Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd uvádza, že z čl. 127 ods. 1 ústavy
vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi
všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená
primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného
súdu len subsidiárne.
Zo sťažnosti, ako aj z priloženej dokumentácie vyplýva, že proti označeným
rozsudkom okresného súdu mala sťažovateľka právo podať odvolanie ako riadny opravný
prostriedok (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd ako odvolací
súd.
Na tomto základe ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok právomoci
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Vo vzťahu k namietanému postupu a rozhodnutiu krajského súdu v sťažnosti
sťažovateľky vychádzal ústavný súd z toho, že posúdenie podmienok na vydanie
predbežného opatrenia je v prvom rade vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Preto
samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti sa spravidla (čl. 124
ústavy) nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach,
pretože nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré
do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom. Vzhľadom na
uvedené sa ústavný súd v týchto prípadoch môže zamerať výlučne na posúdenie, či pri
vydaní namietaného uznesenia krajského súdu bolo postupované v súlade
s ústavnoprocesnými princípmi, zásadou spravodlivého procesu a základným právom na
súdnu ochranu tak, ako to zaručuje čl. 46 a nasl. ústavy. O prípadnom porušení základného
práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu by bolo možné
uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu
niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až
čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (napr. IV. ÚS 123/08, IV. ÚS 138/08).
Ústavný súd preto v prvom rade posudzoval, či sú splnené predpoklady na prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie v súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 1
dodatkového protokolu.
V relevantnej časti uznesenia č. k. 9 Co 226/2007-448 z 28. augusta 2008 krajský súd
k dôvodom prijatia predbežného opatrenia uviedol:
„Podľa § 102 ods. 1 OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať
alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné
opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Dočasný
charakter predbežných opatrení umožňuje, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len
na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených
v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí,
že sú tu právne vzťahy, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c) táto dočasná
úprava je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav,
e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník
nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Súd môže nariadiť predbežné
opatrenie, ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Prvým
predpokladom nariadenia takéhoto predbežného opatrenia je existencia súdneho
rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu
rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Druhým predpokladom na nariadenie
predbežného je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Obava
z ohrozenia je objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie
budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie súd skúma u
povinného a oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, či povinný koná tak (robí právne alebo
faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo
znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. K takýmto úkonom
patrí ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov alebo pristúpenie k
záväzkom bez primeraného dôvodu, uzavieranie nevýhodných kúpnych zmlúv. Oprávnený
musí konkretizovať úkony povinného, ktoré časti jeho exekvovaného majetku tieto úkony
postihujú a z akých skutočností vyvodzuje odôvodnený záver, že sa takto marí, sťažuje alebo
znemožňuje exekúcia. Len reálnosť obavy z ohrozenia môže byt' dôvodom výnimočného
procesného rozhodnutia, ktorým predbežné opatrenie je.
V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa podaným návrhom,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 9. 6. 2006, domáhali nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd prvého stupňa prikázal odporcovi v 1. rade nenakladať
s nehnuteľnosťami - pozemkami v kat. uz. N., parc. č. 1132/2, ostatné plochy o výmere 8270
2 2
ma parc. č. 1132/3, ostatné plochy o výmere 834 m, zapísaných na LV č. 2254, kat. úz. N.
a odporcom v 2. až 56. rade prikázal nenakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v
pôvodnom návrhu. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko navrhovatelia
podali voči nemu v zákonnej lehote odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 14. 3. 2007
napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k odporcovi 1. rade zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a vo vzťahu k odporcom v 2. až 56. rade pripustil späťvzatie návrhu, napadnuté
rozhodnutie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu
účastníkom konania, navrhovatelia v 1. až 7. rade zaslali súdu prvého stupňa špecifikáciu
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s uznesením odvolacieho súdu.
Zároveň so špecifikáciou zaslali súdu prvého stupňa všetky listinné dôkazy, na ktoré
poukázal tunajší súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Súd prvého stupňa vyzval
navrhovateľov na špecifikáciu návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Navrhovatelia v 1 až 7. rade v podaní zo dňa 13. 9. 2007 upresnili petit návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. V tomto doplnení svojho návrhu uviedli, že svoje
tvrdenie opierajú o Osvedčenie o vydržaní zo dňa 28. 11. 1997 napísané formou Notárskej
zápisnice N 289/97, NZ 300/97 a zároveň oznámením Krajskej prokuratúry v N. zo dňa 7. 2.
2007 o tom, že ich písomný podnet bol vybavený protestom prokurátora pod sp. zn.
Kd 2043/06. Navrhovatelia uviedli, že podľa ich názoru je jednoznačne preukázané, že
odporca nadobudol vlastnícke právo k pozemkom nezákonným spôsobom, tieto pozemky
ďalej odpredal tretím osobám, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohatil. Mali za to, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia bol s ohľadom na uvedené podaný dôvodne.
Odvolací súd sa s ohľadom na vyššie uvedené zistenia v plnom rozsahu stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia dostatočným spôsobom preukázali, a to
najmä predloženými dôkazmi, že im patrí právo, ktorého ochrany sa predbežným opatrením
domáhajú, vo veci sú aktívne legitimovaný. Nimi uplatňovaný nárok nie je zjavne
neopodstatnený a potreba vydania predbežného opatrenia je naliehavá. Z navrhovateľmi
predloženého výpisu LV č. 2254 týkajúceho sa kat. úz. N., rovnopisu identifikácie parciel a
kópie katastrálnych máp je zrejmé, že odporca nakladal s pozemkami, ktoré podľa
identifikácie boli GO - plánom č. 19/02 rozdelené na stavebné pozemky, ako
parc. č. 1132/11, 12, 1132/63-1021, vo vlastníctve fyzických osôb a časť vo vlastníctve obce
N. - LV č. 2254 z ktorých časť odpredal tretím osobám. Odvolací súd má za to, že správanie
odporcu v minulosti zakladá dôvodnú obavu, že by sa odporca mohol účelovo zbavovať
predmetných nehnuteľností pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej, resp. pred.
právoplatným skončením konania o proteste prokurátora pod sp. zn. Kd 2043/06, Kd 41/07,
čím by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd konštatuje, že v danej veci
boli splnené zákonné podmienky, podľa ustanovenia § 102 ods. 1 OSP, v spojitosti s § 76
ods. 1 písm. e) a f) OSP pre vydanie predbežného opatrenia a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.“
Vychádzajúc z citovanej časti namietaného uznesenia krajského súdu zastáva ústavný
súd právny názor, že toto uznesenie obsahuje skutkové a právne závery, na základe ktorých
krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, pričom nezistil, že by výklad krajského súdu
a jeho závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu
nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia.
Dôvody, na ktorých je založené namietané uznesenie krajského súdu, sú podľa
názoru ústavného súdu v intenciách argumentačného priestoru vymedzeného v § 74 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a ako také korešpondujú s ústavne súladným výrazom
nezávislého súdneho rozhodovania v zmysle čl. 141 ods. 1 ústavy.
Zákonná úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby
navrhovateľ splnil podmienky konania ustanovené Občianskym súdnym poriadkom
(§ 74 a nasl.). V danom prípade podľa názoru ústavného súdu boli tieto zákonné limity
ustanovené v § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku pre vydanie predbežného
opatrenia rešpektované. Dočasný charakter predbežného opatrenia vydaného v súlade
s ustanovenými podmienkami v Občianskom súdnom poriadku vo všeobecnosti v zásade
eliminujú možnosť neprimeraného zásahu do základných práv hmotného charakteru
účastníkov konania smerujúci k ich porušeniu už samotným rozhodnutím o predbežnom
opatrení.
Podľa názoru ústavného súdu krajský súd pri posudzovaní dvoch vedľa seba
stojacich práv účastníkov konania rozhodol proporcionálne konkrétnym okolnostiam
prípadu. Jeho rozhodnutie na jednej strane preventívne bráni eventuálnemu poškodeniu práv
navrhovateľov, ku ktorému by mohlo dôjsť nakladaním spornej nehnuteľnosti
sťažovateľkou pred prijatím meritórneho rozhodnutia, no na druhej strane berie do úvahy
požiadavku minimalizácie zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľky tým, že presne určuje
limity zákazu nakladania sporných nehnuteľností sťažovateľkou a v súlade so zákonom
obmedzuje časovú pôsobnosť predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, resp. do rozhodnutia o proteste prokurátora.
Skutočnosť, že sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý vychádzal
z odôvodnenej obavy nakladania s nehnuteľnosťami sťažovateľkou ešte pred právoplatným
rozhodnutím vo veci samej, nesignalizuje sama osebe možnosť porušenia čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd si bol pritom vedomý, a to aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že ide o dočasnú úpravu pomerov účastníkom, čo mu umožňuje
menej formalizovaný postup určený na dokazovanie a zisťovanie všetkých skutočností
potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Postup krajského súdu preto
nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, čo bolo dôvodom na odmietnutie tejto časti sťažnosti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
V danom prípade k porušeniu ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46
ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo a sťažnosť z tohto dôvodu bola odmietnutá už pri jej
predbežnom prerokovaní. Pretože ide o rozhodnutia o predbežnom opatrení, vylučuje to
možnosť vysloviť namietané porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu
napadnutým uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 226/2007-448 z 28. augusta 2008
v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 4 C/110/2006-417 z 20. septembra 2008. Z tohto
dôvodu ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť. V nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol
ako zjavne neopodstatnenú aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už nebol právny dôvod zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky (napr. priznaním finančného zadosťučinenia, úhradou trov konania
alebo zrušením napadnutého uznesenia krajského súdu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2009